Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-86-2020.pdf
PDF · 95.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľky: W. D., E.. XX. X. XXXX, trvale bytom O. XX/XXX, F., Č. X. proti odporcovi - otcovi: MVDr. Z. D., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, A., prechodne bytom Q. XXXX/X, P. A., S. X., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 21Pc/28/2019-67 zo dňa 19.2.2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a trovách konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca A.. Z. D., nar. XX. X. XXXX voči dcére W. D., nar. XX. X. XXXX zo sumy 7.000,-- CZK na sumu 8.000,-- CZK s účinnosťou od 4. 11. 2019, pričom naposledy bola táto vyživovacia povinnosť určená rozsudkom Okresného súdu v Ostrave zo dňa 9. 7. 2015, č. j. 0 P 221/2004-433 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č. j. 56Co 314/2015-465 zo dňa 19. 11. 2015. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta. Protinávrh odporcu na zníženie výživného súd zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že posledná úprava výživného bola rozsudkom Okresného súdu v Ostrave dňa 9. 7. 2015, podľa ktorej mal prispievať otec na výživu sumou 7.000,-- CZK. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 1. 2016. V uvedenej dobe navštevovala navrhovateľka Strednú školu Teleinformatiky v Ostrave. V súčasnej dobe je študentkou 2. ročníka denného štúdia na vysokej škole a to Ostravskej univerzity Pedagogickej fakulty. Zvýšili sa jej výdavky, pretože na jeden semester potrebuje skriptá a učebné pomôcky v sume cca 1500,-- CZK a náklady na dopravu ročne predstavujú sumu 1126,-- CZK, stravovanie - obedy 150,-- CZK. Taktiež si platí životné poistenie v ČSOB vo výške 1148,-- CZK ročne. Čo sa týka jej zdravotného stavu, má zdravotné problémy astmu, zrakovú vadu a intoleranciu laktózy, s čím jej vznikajú ďalšie výdaje spojené predovšetkým s nákupom bezlaktozových potravín a tým aj drahšie obedy. Ďalšie výdavky má spojené s obliekaním, má výšku 183 cm a ďalšie náklady s kultúrou a zábavou. Žije v spoločnej domácnosti s mamou, ktorá pracuje ako civilný zamestnanec v polície ČR a jej priemerný zárobok je 24.500,-- CZK mesačne a výsluhový príspevok vo výške 7.872,-- CZK. Na strane odporcu došlo k zásadnej zmene pomerov a to tým, že mu pribudla nová vyživovacia povinnosť vo vzťahu k novej manželke, pretože sa oženil a maloletej dcére. Otec pracuje aj naďalej ako vojenský lekár, podľa pracovnej zmluvy je zamestnancom
ministerstva obrany a momentálne konkrétne vykonáva prácu vo Vojenskej nemocnici na odbore hygieny v Ružomberku. Súd mal za to, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka je dcérou odporcu a momentálne študuje v 2. ročníku vysokej školy v Ostrave na Pedagogickej fakulte a teda nie je schopná sama sa živiť. Z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť jej otca - odporcu voči nej aj naďalej trvá. Objektívnym dôvodom je plynutie času a to, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 5 rokov a už z tohto dôvodu došlo k zvýšeniu výživného a potrieb navrhovateľky, pretože navrhovateľka vyrástla, zvýšili sa tým aj jej výdavky, či už spojené so stravou, ošatením, štúdiom a ďalšie výdavky, rovnako zdravotné výdavky. Ďalší objektívny dôvod je, že navrhovateľka v čase poslednej úpravy bola žiačkou strednej školy, v súčasnej dobe je žiačkou vysokej školy, s čím objektívne vznikajú ďalšie zvýšené výdavky. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy a má zvýšené výdavky. Odporca pracuje ako vojenský lekár pre Ministerstvo obrany SR vo Vojenskej nemocnici Ružomberku a jeho mesačný čistý príjem je vo výške 1.930,-- eur. Čo sa týka jeho výdavkov, u tých nenastala podstatná zmena, akurát jediná objektívna skutočnosť, ktorá nastala je, že 6. 12. 2017 uzatvoril nové manželstvo a predovšetkým, že z tohto manželstva sa mu narodila dcéra dňa 28. 6. 2019. 4. Poukázal na ust. 78, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,5 Zákona o rodine. 5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 6. Proti rozsudku podal odvolanie odporca. Má za to, že súd pri rozhodnutí vychádzal z nesprávne zisteného skutočného stavu a vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zamietol návrh na zvýšenie výživného a znížil výživné zo strany odporcu na sumu 5000 Kč mesačne. Vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s preukázateľnosťou výšky životných nákladov, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu. Ako vyplýva zo skutočností uvedených v návrhu, navrhovateľka navštevuje vysokú školu v mieste svojho trvalého bydliska, t.j. náklady na ubytovanie nemá. Ako ďalší dôvod zvýšenia nákladov uvádza zdravotné problémy ako astma, zraková vada a infolerancia laktózy. Ako vyplýva z predloženej lekárskej správy, na astmu a zrakovú vady sa navrhovateľka lieči už dlhšiu dobu a tieto zdravotné problémy trvali už pri určovaní predchádzajúcej výšky výživného a boli zohľadnené v predchádzajúcich rozsudkom. Čo sa týka diagnózy - intolerancia laktózy, táto taktiež podľa predloženej lekárskej správy si nevyžaduje žiadne zvýšené náklady na lieky ako pravidelný mesačný výdavok, s odporučením len dodržiavať diétne opatrenia. A teda taktiež z tohto dôvodu sa nejedná o zmenu pomerov zo zdravotných dôvodov na strane navrhovateľky zakladajúci nárok na zvýšenie výživného. Navrhovateľka výdavky spojené s obliekaním a ďalšie primerané náklady na kultúru a zábavu nijako konkrétne nešpecifikuje ani neuvádza ich výšku. Odporcovi nie je zrejmé, o aké zákonné ustanovenie sa súd opiera keď tvrdí, že uplynutím 5 rokov automaticky vzniká dôvod na zvýšenie výživného objektívne bez toho, aby súd skúmal či aj skutočne došlo k zvýšeniu výdavkov na strane oprávnenej osoby. Do spoločnej domácnosti pribudol aj maloletý syn odporcovej manželky, ktorý žije s odporcom od jeho troch rokov. Od narodenia spoločnej maloletej dcéry Z. sa náklady domácnosti prudko zvýšili. Manželka odporcu je na materskej dovolenke a od polovice februára je na rodičovskej dovolenke. Od posledného rozhodnutia vo veci sa príjem odporcu žiadnym spôsobom nezmenil. Táto skutočnosť bola zo strany odporcu jednoznačne preukázaná. 7. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . 9. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 12. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. 13. Otec v odvolaní namieta, že súd pri svojom rozhodnutí neustálil výšku oprávnených potrieb navrhovateľky a nezobral do úvahy, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Odvolací súd má za to, že za preukázaného skutočného stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že na strane W. došlo k podstatnej zmene pomerov spojených so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým so stravou, ošatením, štúdiom, ako aj so zdravotnými výdavkami. V čase poslednej súdnej úpravy W. bola študentkou strednej školy, priemerný mesačný príjem otca predstavoval sumu 1.466 Eur, príjem matky 23.536 Kč. V tom čase rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti W. študuje dennou formou na vysokej škole. Otec v súčasnosti pracuje ako lekár, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 1.930 Eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére, ktorá má v súčasnosti 2 roky. Záver súdu, že uplynutie dlhšieho času od posledného rozhodnutia súdu o výživnom (v danom prípade 5 rokov) priamo zo zákona nevyplýva, je však v súlade so závermi judikatúry vo veciach výživného. Zmenu pomerov okrem uplynutia dlhšej doby odvolací súd vidí na strane W. ako osoby oprávnenej z výživného aj v tom, že v súvislosti s prípravou a nástupom na vysokoškolské štúdium došlo k zvýšeniu nákladov spojených s prijímacím konaním na vysokej škole a začiatkom štúdia. Tak ako je to pri výživnom na maloleté deti, aj v prípade plnoletých detí odkázaných na výživu z dôvodu ich prípravy na budúce povolanie je ich právom podieľať sa na rovnakej životnej úrovni ich rodičov. W. sa systematicky formou denného štúdia venuje štúdiu, čo je potrebné považovať z hľadiska trvania vyživovacej povinnosti otca za prípravu na budúce povolanie a z tohto dôvodu nie je schopná sa sama živiť. Vo vzťahu k námietke, že zhoršený zdravotný stav navrhovateľky existoval už v čase predchádzajúcej súdnej úpravy a odzrkadlil sa v určenej výške výživného, odvolací súd udáva, že na strane W. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku vzniknutej intolerancie na laktózu. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca prezentovanom v odvolaní, že v tejto súvislosti nevznikajú žiadne výdavky. V prípade takto zistenej intolerancie sa
ako súčasť liečebného postupu odporúča aj užívanie rôznych doplnkov stravy, ktoré často krát nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Taktiež diétne stravovanie býva finančne náročnejšie ako bežná strava. 14. Otec v odvolaní namieta, že súd nezohľadnil skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd sa s touto skutočnosťou vysporiadal pri určení výšky výživného, keď návrh na zvýšenie výživného v časti zamietol. Argument, že sa otec okrem vlastného dieťaťa stará aj o syna manželky, ktorý nie je jeho biologickým dieťaťom, ale žije s nimi v spoločnej domácnosti nie je možné použiť ako dôvod pre nezvýšenie výživného, vzhľadom k tomu, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má so zákona prednosť pred inými vyživovacími povinnosťami a teda biologický otec dieťaťa má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči tomuto dieťaťa a v prípade ak si ju neplní a odporca túto supluje, nemôže ísť táto okolnosť na úkor navrhovateľky, ktorá je jeho biologická dcéra. 15. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle platnej zákonnej úpravy je výška výživného otázkou individuálneho posúdenia v každom prejednávanom prípade. Napriek uvedenému, vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov v poslednom období by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb). Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné ako pomocné kritérium vzhľadom na podobnosť právneho prostredia pri určovaní jeho výšky zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda), podľa ktorého vekovej kategórii oprávneného dieťaťa nad 18 a viac rokov zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča. Je stanovená spodná a horná hranica, pričom spodná hranice bude využitá najmä v prípadoch, kedy povinný má viac ako jednu vyživovaciu povinnosť. 16. V prejednávanom prípade príjem otca predstavuje jeho priemerný mesačný príjem zo zamestnania sumu 1.930 Eur. Kritériám uvedeným v predchádzajúcom odseku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá stanovenie výživného vo výške 8.000 Kč (309,73 Eur) mesačne, ktoré predstavuje 16 % čistého príjmu otca, čo aj pri zohľadnení skutočnosti, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu zákonným kritériám, ktorého výška je v danom prípade pod spodnou hranicou doporučeného rozmedzia pre jej určenie. 17. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.). 19. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).