Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-79-2020.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/79/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: X/ Q.. Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, N., X/ Z. N., nar. X.X.XXXX, B. XX/XX, N. Y. G., X/ N. R., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/X, N., proti žalovanému: EURO TIP s.r.o. v likvidácii, Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 779 381, o zaplatenie 224,05 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 9C/68/2003-138, zo dňa 29.10.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil; rozhodol, že žalobcom 1/ až 3/ sa vracia spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 9,90 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti uznesenia; a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu 10.2.2003 sa žalobca (P. P., pozn. odvolacieho súdu) domáhal zaplatenia sumy 224,05 eura s príslušenstvom titulom nevyplatenej odmeny za vykonanú prácu. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že na majetok žalovaného bol dňa 5.4.2005 uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K/231/04-101 vyhlásený konkurz. Uznesením č. k. 9C/68/2003-33, zo dňa 08.11.2005, bolo konanie prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, nakoľko konanie sa začalo pred vyhlásením konkurzu a týkalo sa nárokov, ktoré mali byť uspokojené z podstaty. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1K 231/2004-679 zrušil konkurz vyhlásený na majetok žalovaného podľa § 44 ods. 1 písm. a), písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní z dôvodu, že došlo k uspokojeniu pohľadávok proti podstate u niektorých položiek iba čiastočne a pohľadávky konkurzných veriteľov prihlásené a uznané v 1. triede pre účely rozvrhu v rámci konkurzného konania neboli uspokojené pre nedostatok finančných prostriedkov.
3. Súd prvej inštancie ďalej z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 20D/2282/2006, 9Dnot 212/2006, zo dňa 22.02.2007 zistil, že žalobca zomrel dňa XX.X.XXXX; majetok po poručiteľovi nadobudli žalobcovia 1/ až 3/; osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 22.2.2007. V nadväznosti na uvedené uznesením č. k. 9C/68/2003-125, zo dňa 4.6.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami 1/ až 3/ ako dedičmi po poručiteľovi a výzvou zo dňa 4.6.2019 ich vyzval, aby oznámili, či trvajú na podanej žalobe alebo berú žalobu v celom rozsahu späť.
4. Žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 25.6.2019 a žalobkyne 2/ a 3/ podaniami doručenými súdu dňa 19.6.2019 zobrali žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu.
5. Na uvedenom základe preto súd prvej inštancie za použitia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2 C.s.p., konanie zastavil.
6. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 11 ods. 3, ods. 4 v spojení s § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. a poplatok zaplatený dňa 10.2.2003 vo výške 16,60 eura (500 Sk) vrátil žalobcom spoločne a nerozdielne krátený o 6,70 eura, t. j. vo výške 9,90 eur.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p. a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania, pretože z procesného hľadiska, ktoré je rozhodujúce, zavinili zastavenie konania, keďže vzali žalobu späť bez uvedenia dôvodov.
8. Proti uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania (výrok III.) podali žalobcovia 1/ až 3/ odvolanie a žiadali uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho rozhodnutia o trovách konania, o ktorom nemali žiadnu vedomosť a jeho účastníkmi sa stali až na podklade uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 4.6.2016, t. j. po 16 rokoch od jeho začatia, pričom ich otec - pôvodný žalobca zomrel už XX.X.XXXX a dedičské konanie bolo skončené dňa 22.2.2007. Nebolo im zrejmé, prečo súd prvej inštancie po 16 rokoch nečinnosti a neschopnosti rozhodnúť konanie nezastavil, keď pôvodný žalobca zomrel už v roku 2006, žalovaný bol v konkurze a deti žalobcu spor nezdedili, ani o ničom nevedeli.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 3/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. <http://www.relevans.sk/pravny-bulletin/trovy-konania-v-csp/>Ohľadom trov konania platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 C.s.p. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, je potrebné túto otázku posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, t. j. z procesného hľadiska; ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný alebo nie. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
12. Pretože žalobcovia 1/ až 3/ vzali späť žalobu bez uvedenia dôvodu, pričom v konaní nevyšla najavo skutočnosť, že šlo o reakciu na správanie žalovaného vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou, potom platí, že musia znášať procesnú zodpovednosť za dispozičný úkon so žalobou spočívajúci v povinnosti náhrady trov konania žalovaného.
13. Pokiaľ ide o ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcov založenú na tvrdeniach, že do procesného postavenia žalobcov sa dostali ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi a dĺžke trvania základného konania, tak nepriamo navodzujú k posúdeniu otázku, či v danej veci neboli naplnené dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že § 257 C.s.p. nezakladá jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého súd skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nie je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane sporu priznať náhradu trov konania podľa § 257 C.s.p.; predmetné zákonné ustanovenie súdu umožňuje, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, má vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pre záver o dôvodnosti použitia § 257 C.s.p. nie je namieste, aby výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie cit. ustanovenia spočívala len v okolnostiach hmotnoprávnej povahy alebo všeobecnom závere o určitom druhu nároku či obvyklých okolnostiach vedúcich k uplatneniu nároku. Nejde o automatické pravidlo, ale o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá nepriznanie úspešnej strane sporu pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 C.s.p.).
15. Zásada procesného zavinenia vyjadrená v § 256 ods. 1 C.s.p. spočíva v tom, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem (či procesne nezavinil zastavenie konania), by mal mať právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti vynaložil proti strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Bolo by v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva, ak by Civilný sporový poriadok neumožňoval v konaní úspešnej strane (resp. strane, ktorá nenesie procesnú vinu na tom, že konanie bolo zastavené) odstrániť zmenšenie jej majetkovej sféry spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto zasahoval, čo by napokon bolo v rozpore aj s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany. K interpretácii a aplikácii § 257 C.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje prelomiť, musí preto súd pristupovať celkom výnimočne. Táto požiadavka vyplýva aj zo samotného textu zákona, podľa ktorého nepriznanie náhrady trov konania môže byť len výnimočné a môžu ho ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa. Hodno zároveň zdôrazniť, že ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži tomu, aby zmierňovalo majetkové rozdiely medzi procesnými stranami; dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. preto nemôže spočívať iba v tom, že priznanie náhrady trov konania by jednej sporovej strane privodilo väčšiu ujmu ako strane druhej, ale slúži na riešenie situácií, v ktorých je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy znášal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Takéto rozhodnutie sa preto bude javiť ako spravodlivé najmä s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, správaním sa strán v tomto štádiu, príp. osobitnými okolnosťami uplatnenia nároku.
16. V nadväznosti na vyššie uvedené interpretačné východiská odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti uvádzané žalobcami v odvolaní spočívajúce v procesných okolnostiach, za ktorých sa stali žalobcami a dĺžka trvania konania, nezakladajú dôvod hodný osobitného zreteľa.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca P. P. sa žalobou doručenou súdu 10.2.2003 domáhal proti žalovanému zaplatenia 224,05 eura (6.750 Sk) titulom nevyplatenej odmeny za vykonanú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/68/2003-33, zo dňa 8.11.2005, prerušil konanie do skončenia konkurzného konania vyhláseného uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K/231/2004-101, zo dňa 5.4.2005, na majetok žalovaného, pretože v zmysle § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurzne a vyrovnaní, súdne konania, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K/231/2004-679, zo dňa 31.7.2017, bol zrušený vyhlásený konkurz na majetok žalovaného.
18. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania (§ 111 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016), resp. sa nevykonávajú procesné úkony (§ 165 ods. 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016) a preto až po skončení konkurzného konania sa súd prvej inštancie z opätovnej lustrácie žalobcu P. P. dozvedel, že zomrel už
dňa 14.9.2006 a pre ďalší procesný postup si zabezpečil rozhodnutie o dedičstve, na podklade ktorého uznesením č. k. 9C/68/2003-125, zo dňa 4.6.2019, rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami 1/ až 3/ ako (univerzálnymi) právnymi nástupcami pôvodného žalobcu.
19. Dĺžka konania (navyše nezavinená súdom prvej inštancie), právny status žalovaného v „likvidácii“ ani nevedomosť žalobcov (dedičov) o spore ich právneho predchodcu nezakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bol zároveň tak výnimočný, aby bolo možné rozhodnúť o náhrade trov konania za použitia § 257 C.s.p.; a pretože dedičia vstúpili do majetkovoprávnych pomerov svojho predchodcu v celej šírke a vo všetkých zložkách práv aj povinností, t. j. podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 20D/2282/2006-26, zo dňa 22.2.2007, nadobudli dedičstvo v čistej hodnote 30.149,01 eura (908.269,10 Sk), je akákoľvek potreba zmiernenia dopadov náhrady trov konania v majetkovej sfére žalobcov v rozpore s výnimočnou povahou § 257 C.s.p.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).