Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpený MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Makovická 20, Svidník, pracovisko Moldavská cesta 8, Košice, IČO: 55 943 659 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 1.400,00 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.10.2022 č.k. -80 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 8.2.2023 č.k. -115

rozhodol:

M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, v zostávajúcom rozsahu zamietavý výrok rozhodnutia p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, výška ktorých bude určená z priznanej sumy samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému rozsudkom z 28.10.2022 povinnosť zaplatiť žalobcovi 140,00 eur ako primerané finančné zadosťučinenie podľa o ochrane spotrebiteľa, dopĺňacím rozsudkom z 8.2.2023 zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% zo sumy priznaného peňažného plnenia.

2. Súd v konaní vychádzal zo zistenia, že žalobca v postavení spotrebiteľa úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv vo veci Okresného súdu Michalovce , v ktorom konaní súd rozsudkom z 12.2.2020, právoplatným 15.5.2020 vyhovel jeho žalobe o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054416 zo dňa 22.11.2012 a k nej uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy sú neplatné pre porušenie ustanovení o spotrebiteľských úveroch, lebo veriteľ neindividualizoval podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dopĺňal nové údaje do zmluvy v porovnaní s predchádzajúcou žiadosťou žalobcu o uzavretie zmluvy, teda veriteľ podstatné náležitosti zmluvy stanovil jednostranným úkonom a zmluva neobsahovala riadnu dohodu o výške úveru, splátkach, úrokoch. Pri posudzovaní nároku vychádzal z , , o spotrebiteľských zmluvách, , o ochrane spotrebiteľa, , o spotrebiteľských úveroch. Prihliadal na obranu žalovaného, ktorý popieral dôvodnosť nároku žalobcu tvrdiac neunesenie dôkazného bremena o skutočnostiach svedčiacich pre vznik práva na priznanie finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy, tvrdil, že ide o nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi a šikanózny výkon práva, a uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá

plynula od podania žaloby vo veci Okresného súdu Michalovce . Súd konštatoval, že právna úprava o nároku spotrebiteľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenie v , nevyžaduje ako podmienku priznania tohto finančného odškodnenia vznik ujmy, ale postačuje úspešné uplatnenie porušenia práva či povinnosti veriteľa stanovenej zákonom, čo mal v konaní preukázané právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci Okresného súdu Michalovce , keď v bode 35. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia je zreteľne vyjadrené, ktorými nedostatkami posudzovaná spotrebiteľská zmluva a na ňu nadväzujúca dohoda o zrážkach zo mzdy trpeli.

3. Vo vzťahu k určeniu sumy finančného zadosťučinenia, ktorú možno považovať za primeranú, a ktorú žalobca žiadal vo výške 1.400 eur vo väzbe na rozsah bezdôvodného obohatenia veriteľa, súd uviedol, že rozsah plnenia závisí od úvahy súdu, v rámci ktorej zohľadňuje intenzitu a časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu finančného zadosťučinenia, berúc na zreteľ, že uvedený inštitút nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa a základ nemôže mať len v sume bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane veriteľa vzniknúť. V prejednávanej veci konštatoval, že žalobcovi bol schválený úver v rozsahu 1.170,00 eur, žalovanému ako veriteľovi plnil 2.632,98 eur a teda bezdôvodné obohatenie malo predstavovať 1.462,98 eur. Vzal do úvahy charakter porušených povinností veriteľa, že žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv v konaní pred súdom, že vykonávaním zrážok zo mzdy mu bol spôsobený zásah v majetkovej sfére, čo podľa názoru súdu odôvodňovalo priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 140,00 eur. V ďalšom rozsahu nárok žalobcu považoval za nepreukázaný argumentujúc, že nezistil negatívne následky v súkromnom živote žalobcu, ktorý svoj nárok odôvodnil len prostredníctvom tvrdení svojho zástupcu. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia považoval za adekvátnu aj v pomere k rozsahu bezdôvodného obohatenia veriteľa. Námietku premlčania žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú konštatujúc, že žalobca si mohol nárok uplatniť v súlade s , v trojročnej premlčacej dobe až od momentu, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o úspešnom uplatnení jeho žaloby o porušení práv spotrebiteľa, čo bolo ku dňu 16.5.2020. Pretože žalobca podal žalobu na súd 24.8.2021, stalo sa tak včas, lebo k premlčaniu jeho práva by došlo až 16.5.2023. O nároku na náhradu trov rozhodol s použitím . Prihliadajúc na fakt, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu a základ nároku žalobcu bol daný, hodnotil žalobcu ako procesne úspešnú sporovú stranu v rozsahu 100% s tým, že suma trov konania bude vychádzať zo súdom priznaného plnenia.

4. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom napadol odvolaním žalobca v zamietavej časti z dôvodov podľa , a s návrhom, aby súd jeho nároku vyhovel, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zopakoval argumentáciu na súde prvej inštancie, že právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie je dané bez toho, aby bola preukázaná ujma na strane spotrebiteľa, postačuje už samotná spôsobilosť konania veriteľa takú ujmu spôsobiť, priznané zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe utrpenej ujmy, škodlivému následku, keď výšku nároku nie je možné ani v zmysle judikatúry najvyššieho súdu exaktne preukazovať. Zastával názor, že prevažujúca súdna prax vychádza z toho, že priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške, v ktorej sa dodávateľ chcel na úkor spotrebiteľa obohatiť. Poznamenal, že mu nie je známy z dostupnej judikatúry prípad, aby niektorý dodávateľ vydal bezdôvodné obohatenie dobrovoľne, alebo sa vzdal práva na plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a pokiaľ má priznané finančné zadosťučinenie plniť aj odstrašujúcu funkciu, nemôže byť priznávané v nízkej hodnote v pomere k násobne väčším sumám, o ktoré sa dodávateľ reálne obohatil alebo obohatiť mienil. Osobitne to považoval za významné v prípadoch ako u žalobcu, keď bezdôvodné obohatenie vydané nebolo a z dôvodu premlčania na jeho vydanie, taký nárok už nebolo možné uplatniť na súde. Tvrdil, že ak došlo k viacnásobnému porušeniu spotrebiteľského práva, tak by primerané finančné zadosťučinenie mohlo dokonca predstavovať sčítanie súm za každý úspech spotrebiteľa v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a súčasne v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Nepovažoval za správne vyjadrenie súdu, že primerané finančné zadosťučinenie nemá slúžiť na obohatenie, keďže inštitút primeraného finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa nepozná žiadnu alternatívu k tejto peňažnej forme odškodnenia, teda spotrebiteľ sa vždy môže obohatiť len majetkovo, keďže je mu priznávaný len peňažný nárok. Namietal tiež úvahy súdu o tom, aby základ výšky primeraného finančného zadosťučinenia nemohol vychádzať z rozsahu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane veriteľa z titulu porušenia povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy dôvodiac, že tento inštitút priznaný spotrebiteľovi má povahu nielen odradzujúcu, ale aj sankčnú, čo opakovane konštatujú aj súdy vyššej inštancie. Za chybnú označil tiež premisu súdu, že bol v konaní pasívny, lebo procesné úkony realizoval

prostredníctvom svojho zástupcu, jeho prítomnosť na pojednávaní nebola povinná, nakoľko ani sporové strany ani súd nevzniesli požiadavku jeho výsluchu. Pokiaľ aj súd prvej inštancie v odôvodnení uvádzal, že zohľadnil určitý diskomfort žalobcu, ktorý vyplýval z potreby uplatnenia ochrany práv v konaní pred súdom, zastával názor, že táto okolnosť sa neodrazila v sume priznaného finančného zadosťučinenia. Zopakoval, že spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená v roku 2012 a do rozhodnutia súdu, ktorým bolo konštatované porušenie jeho práv a neplatnosť zmluvy uplynulo takmer 8 rokov, počas ktorého obdobia bol vystavený neistote.

5. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky pre zrušenie rozsudku a ani jeho potvrdenie, odvolací súd v zhode s rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, ako vyplýva z tohto rozhodnutia.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach v pojednávacej miestnosti č. d.v. 210, II. poschodie dňa 10.4.2024, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

8. Odvolací súd nezistil naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle , . Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku je dostatočné, pretože sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, odôvodnenie preto zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle a je preskúmateľné v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím naplnil odvolací dôvod podľa , lebo sa dopustil nesprávnosti pri interpretácii inak správne aplikovanej právnej normy posledná veta z hľadiska vyhodnotenia primeranosti priznaného finančného zadosťučinenia.

9. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Michalovce vo veci bolo konštatované porušenie povinností veriteľa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom, keď posudzovaná zmluva o revolvingovom úvere bola považovaná za zmluvu neplatnú pre nedostatok písomnej formy a absenciu zákonom vyžadovaných obsahových náležitostí, čo malo za následok tiež neplatnosť zabezpečenia záväzku vo forme dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní bolo zistené, že zmluvný vzťah sporových strán bol založený len na žiadosti žalobcu ako dlžníka a následného tlačiva veriteľa „oznámenie o schválenom úvere“, ktorá listina však obsahovala údaje odlišné od pôvodnej žiadosti veriteľa, táto nebola písomne akceptovaná spotrebiteľom, preto nedošlo k písomnej dohode strán o celkovej výške úveru, úrokovej sadzbe, výške splátok a ich splatnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku poukázal v tejto súvislosti tiež na ďalšie povinnosti žalovaného ako veriteľa ním porušené a plynúce mu zo o zákaze nekalých obchodných praktík, ktoré sú v rozpore so zásadami čestnej obchodnej praxe a dobrých mravov, lebo odporujú povinnosti odbornej starostlivosti veriteľa a narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľa tak, že obmedzujú jeho schopnosť vyhodnotiť výhodnosť produktu a vedú ho k rozhodnutiu, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

10. Podľa posledná veta spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo záveru, že žalobca splnil predpoklad vyžadovaný vyššie citovaným zákonným ustanovením, teda úspešné uplatnenie porušenia svojich práv, a rovnako správne uzavrel, že pre priznanie finančného zadosťučinenia nie sú zákonom stanovené žiadne osobitné podmienky. Cieľom finančného zadosťučinenie je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa

nazýva žalobou satisfakčnou, pretože primerané zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby- spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu, pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť. Hypotéza uvedenej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Z pojmu primerané zadosťučinenie je možné vyvodiť, že jeho výška bude závislá od konkrétnych okolností každého prípadu.

11. K úvahám žalobcu, že suma finančného zadosťučinenia sa má odvíjať práve od rozsahu bezdôvodného obohatenia veriteľom získaného, či ku ktorému úmysel veriteľa smeroval či smerovať mohol, odvolací súd uvádza, že zmyslom a účelom ustanovenia upravujúceho primerané finančné zadosťučinenie je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi za porušenie jeho práv, ktorých ochrany sa musel domáhať v konaní pred súdom, pričom sa zohľadňujú konkrétne okolnosti prejednávanej veci berúc do úvahy, v akej miere veriteľ zasiahol do právneho postavenia spotrebiteľa, teda v akej miere spôsob porušenia práv a povinností mal vplyv na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedným z kritérií, ktoré môže súd brať do úvahy je prirodzene aj samotná suma bezdôvodného obohatenia, ktorá mala či mohla vzniknúť veriteľovi, táto však nemá a nemôže byť určujúca, lebo zmyslom a účelom právnej úpravy o finančnom zadosťučinení spotrebiteľa nie je priznávať spotrebiteľom totožnú sumu plnenia len z iného právneho dôvodu, ale poskytnúť spravodlivú satisfakciu. Z obsahu listín vyplýva, že sporové strany uzavierali zmluvy o spotrebiteľskom úvere opakovane, a žalovaný pri uzavretí každej z nich rovnakým spôsobom porušil povinnosti dodávateľa pri poskytovaní informácií pre spotrebiteľa opomínaním podstatných náležitostí zmluvy, čo je odôvodnené zhodnotiť pri priznávaní finančného zadosťučinenia. Na strane druhej nemožno nevziať do úvahy, že žalobca ako spotrebiteľ si právo na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia uplatňuje vo vzťahu ku každej takto uzavretej zmluve, u ktorej porušenie práv žalobcu konštatoval Okresný súd Michalovce v konaní , teda dochádza k naplneniu sankčnej aj satisfakčnej funkcie zadosťučinenia individuálne vo vzťahu ku každej zo zmlúv. Z činnosti súdu je známe, že z titulu porušenia povinnosti pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy č. 8300054417 zo dňa 21.11.2012 a k nej uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy, bolo žalobcovi priznané právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 700,00 eur pri zohľadnení ujmy 1827 eur. Posudzovaný prípad žalobcu vychádza z obdobných skutkových okolností založenom na obdobnom porušení práv spotrebiteľa – žalobcu i povinností dodávateľa – žalovaného, keď pri zohľadnení následkov spočívajúcich v peňažnej ujme 1.400 eur, keď žalobca poskytol žalovanému plnenie vo vyššom rozsahu, než by mu takáto povinnosť vyplývala zo zákona, absencii závažnejších následkov na súkromnom, osobnom živote žalobcu, je odôvodnené priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur. Rozhodnutím súdu prvej inštancie bol žalovaný zaviazaný na plnenie finančného zadosťučinenia v rozsahu 140 eur, preto zamietajúci výroku rozsudku bol zmenený tak, že žalobcovi bolo priznané právo ešte na peňažné plnenie 160 eur. Dôvody uvádzané žalobcom na priznanie odškodnenia vo väčšom rozsahu založené predovšetkým na sume bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo veriteľovi prijatím plnenia, ktoré mu pre vady zmluvy nepatrilo, neopodstatňujú poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo vyššej sume, keď tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si mohol žalobca uplatniť žalobou. Pokiaľ sa aj predpokladá, že spotrebiteľ nedisponuje odborným povedomím rovnakej úrovne ako dodávateľ, z ktorého dôvodu je mu poskytovaná zvýšená súdna ochrana, spotrebiteľ nie je v postavení nesvojprávneho subjektu. Priznaná suma finančného zadosťučinenia preto nevyhnutne musí odzrkadľovať tiež potrebu vyváženia primeranej osobnej zodpovednosti žalobcu za rozhodnutie získavať finančné prostriedky cestou opakovaného zadlžovania sa, keď dobrovoľne podstupuje riziko prípadnej finančnej straty.

12. O nároku na náhradu trov odvolací súd rozhodol v zhode s , v zmysle ktorého odvolací súd v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolací súd považoval za správny postup súdu prvej inštancie vychádzajúci z aplikácie zohľadňujúceho fakt, že základ nároku žalobcu bol daný, pričom výška plnenia závisela od úvahy súdu. Z uvedených dôvodov bol priznaný žalobcovi nárok na náhradu proti žalovanému v rozsahu 100%, ktorých výška bude vyčíslená súdom prvej inštancie ( ) vychádzajúcom z priznanej sumy peňažného plnenia.

13. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).