Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci manželov: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., sídl. U. XXXX/XX a K.. E. H. rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., sídl. U. XXXX/XX, zastúpená Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom so sídlom Hlavná 1221, Vráble, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému K. H., nar XX.XX.XXXX, bytom u rodičov na čas po rozvode a o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -73 zo dňa 20. mája 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému K. ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého K. H., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca. Určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloletého K. H. zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu maloletého výživným v sumou 80,- eur mesačne, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu . Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , . ods. 2, , , , , , , , Zákona o rodine, a , ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh na manžela je dôvodne podaný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 08.08.2019 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh navrhovateľa- manžela na rozvod manželstva s tým, že aby na čas po rozvode bol maloletý syn zverený do jeho osobnej starostlivosti a matke súd uloží vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne. Zároveň navrhol, aby súd upravil styk dieťaťa s matkou tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý prvý a tretí víkend v mesiaci s tým, že si maloletého vyzdvihne v byte otca o 18:00 hod a prinesie ho do bytu otca o 18:00 hod. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti dňa 25.01.1992. Z manželstva pochádzajú dve deti, dcéra nar. XX.XX.XXXX a maloletý syn K.. Po narodení syna spolu fungovali harmonicky. Približne tri roky nazad sa začali medzi manželmi prejavovať časté nedorozumenia. Manželka začala prejavovať známky posadnutosti internetom, sociálnymi sieťami, čo sa odrazilo na fungovaní rodiny. Nejavila záujem o domácnosť. Manžel ďalej uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené a manželstvo si už neplní svoju funkciu a nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletého syna, ktorý bol už viac krát vystavený stresovým situáciám vyvolaných manželkou. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie

poukázal aj na obsah vyjadrenia manželky, ktorá uviedla, že manžel sa k nej veľmi zle správal, ponižoval ju. Tvrdila, že manžel je alkoholik schováva si fľaše po skriniach, pričom v ich domácnosti sa nedá normálne fungovať. Ako hlavnú príčinu rozpadu ich manželstva vníma to, že manžel sa k nej zle správal. S návrhom na rozvod manželstva súhlasila a potvrdila, že s manželom spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú a obnova spolužitia je vylúčená. Kolízny opatrovník uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a matku zavial na výživu maloletého v sume 80 eur mesačne. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v rámci ktorého vypočul aj maloleté dieťa a plnoletú dcéru manželov prijal záver, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné, vážne a trvalo rozvrátené, ktoré si vôbec neplní svoj spoločenský účel. Pri otázke zverenia súd venoval náležitú pozornosť názoru maloletého a v záujme najlepšieho záujmu dieťaťa zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca. Vychádzal zo záveru, že, že otec pre maloleté dieťa predstavuje istotu zázemia a bezpečia na vyššej úrovni ako matka. Maloleté dieťa traumatizovalo správanie rodičov, ktoré mal možnosť v ich domácnosti pozorovať, pričom otec v priebehu konania vyvinul snahu, aby sa K. dostala pomoc odborníkov a začal s ním navštevovať ambulanciu psychologičky PhDr. Pergerovej. Zároveň zohľadnil, že dieťa k otcovi prechováva väčšiu dôveru ako k matke. V tejto súvislosti uviedol, že otec maloletého dieťaťa bude vedieť nastaviť lepšie podmienky pre jeho vývoj ako matka. Z dôvodu, že rodičia bývali v jednom byte nepovažoval za potrebné upravovať styk dieťaťa s matkou. Matku dieťaťa zároveň zaviazal na platenie výživného vo výške 80 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadal na zárobkové možnosti, schopnosti a tiež majetkové pomery na stranách oboch rodičov. Konštatoval, že matka dieťaťa je od 01.05.2020 zamestnaná vo FN R., pričom jej základná mzda je vo výške 901,57 eur, čo predstavuje v čistom priemerne 700 eur mesačne. Otec je zamestnaný v spoločnosti Matador Automotive Vráble a.s. a jeho príjem predstavuje sumu 1463,71 euro. V čase rozhodovania súdu bol so synom na OČR a mal by dosahovať príjem 55% hrubej mzdy. Otec tiež poberá rodinné prídavky vo výške 24,34 eura mesačne.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a do výroku o určení výživného podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. , , a CM. Uviedla, že je zrejmé, že obaja rodičia majú záujem o zverenie maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia sú spôsobili podieľať na starostlivosti o dieťa a na jeho výchove. Namietala, že nepovažuje rozhodnutie Okresného súdu Nitra za správne a to nielen zo svojho pohľadu, ale aj z pohľadu maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že má záujem, aby bol syn zverený do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že k čiastočne mení svoje stanovisko a akceptuje tak názor a želanie syna aj skutočnosť, že otec má záujem o osobnú starostlivosť o syna, ktorú podľa nej možno realizovať v dostatočnom rozsahu pri striedavej starostlivosti. Zdôraznila, že na maloleté dieťa negatívne pôsobí nie dobrá vzájomná komunikácia medzi rodičmi , pričom toto nevhodné prostredie vytváralo spolužitie manželov v spoločnej domácnosti. Podľa jej názoru je potrebné ukončiť každodenné spolužitie rodičov v spoločnej domácnosti. Bránila sa tým, že k zabezpečeniu osobnej starostlivosti o dieťa má vytvorené podmienky, bude aj naďalej bývať vo C., pričom má takú prácu, ktorá jej z hľadiska časového, ako aj zárobkového umožňuje osobnú starostlivosť o syna plnohodnotne realizovať. Žiadala zohľadniť, že súd vykonané dokazovanie vyhodnotil nesprávne tak z hľadiska skutkového, ako aj z hľadiska následného právneho posúdenia skutočností rozhodujúcich pre rozhodovanie súdu. Hodnotenie dokazovania zo strany súdu prvej inštancie vyznieva v neprospech matky dieťaťa, také hodnotenie ale nezodpovedá skutočnosti. Uviedla, že čo sa týka vzájomných nezhôd a zdrojov konfliktov medzi manželmi, tieto v konaní popísala a podrobne sa k nim vyjadrila aj ona a vinu na ich vzniku nemožno pripisovať jej. Žiadala zohľadniť, že manžel sa k nej správal nevhodne a zle, nielen slovne ale aj fyzicky ju napádal, k čomu súdu predložila lekárske potvrdenie. Vyjadrenie manžela, že sa manželka nestará o rodinu nie je vôbec pravdivé a jeho zámerom je zrejme získať si syna aj na základe takejto zavádzajúcej a nepravdivej informácie, voči čomu sa dôrazne sa ohradila. Bránila sa tým, že o deti a rodinu sa ako manželka a matka riadne vždy starala a stará, zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, zabezpečuje upratovanie, nakupuje, zabezpečuje stravu a varí. Rovnako podľa nej nie je pravdou, že by nechodila so synom von a netrávila s ním čas. Chodí s ním napríklad do parku U., alebo do parku pre chovateľov psov. Uviedla, že nechce žiť vo Francúzsku ako to prezentuje otec synovi, toto si vymýšľa a zbytočne tým syna stresuje a ovplyvňuje proti nej. Syn bol zavádzaný a klamaný, že matka niekde odíde, čo samozrejme nie je pravda. So zverením maloletého do starostlivosti otca matka nesúhlasila aj z toho dôvodu, že syn by pravidelne zostával počas pracovnej doby otca sám a nemožno akceptovať, aby v tomto čase bola starostlivosť o neho zabezpečovaná inou osobu. Podľa jej názoru,

vykonané dokazovanie potvrdzuje, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bude v tomto prípade správne, a že práve na také rozhodnutie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Záverom navrhla vykonať znalecké dokazovanie.

Matka dieťaťa doplnila svoje odvolanie a uviedla, že otec sa o dieťa o po zverení do jeho starostlivosti prestal starať. Starostlivosť a celý denný režim podľa potreby maloletého dieťaťa zabezpečuje v súčasnej dobe ona. Otec je málo komunikatívny a nikdy nepovie kam odchádza. Namietala, že v spise sú nepravdivo uvádzané informácie, alebo sú tieto informácie zavadzajúce a nepresné. Keď prvý krát prišla na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, bola veľmi nepríjemne prekvapená postojom pracovníčky, ktorá jej bola pridelená v konaní o rozvode a zastupovaní práv dieťaťa. Následne pani kurátorke vysvetlila a popísala situáciu, kvôli ktorej došlo k rozpadu manželstva, že to bolo z dôvodu týrania manželom a následne po ich rozhovore bola voči nej ústretová a pomohla jej s tým, že jej pridelia spoluprácu s pani mediátorkou. Ohľadom záznamu po vykonaní rozhovoru s maloletým dieťaťom matka uviedla, že reagovala na uvedený pohovor s jej synom tak, pretože pomaly odchádzali z chodby na úseku sociálnej kurately a pýtala sa syna na to, čo sa sním rozprávala pani kurátorka. K. jej povedal, že ho nahovárala, aby bol u otca. Hovoril to smutne. Naplašená reakcia jej syna ju nahnevala a vrátila sa do kancelárie pani kurátorky. To čo kurátorka uvádzala, že poukazovala prstom, nie je pravda a vôbec nebola naprieč za stolom. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozsudkom Okresného súdu Nitra avšak nesúhlasí vyjadrením manželky a jej tvrdeniami, ktoré uvádza v odvolaní, nakoľko sa tieto veci nezakladajú na pravde.

Kolízny opatrovník sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože toto rozhodnutia považuje za rozhodnutie vydané v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

V priebehu odvolacieho konania otec dňa 10.11.2020 doručil súdu doplnenie odvolania v ktorom uviedol, že dňa 30.08.2020 matka odišla do Bratislavy za svojim partnerom na neznáme miesto. Od 04.09. 2020 je podľa jeho zistenia matka bez pracovného pomeru.

Na toto vyjadrenie otca matka reagovala písomným vyjadrením doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.12.2020, pričom uviedla, že otec dieťaťa hocikedy odíde na neznáme miesto a nikomu nepovie kam ide a kedy sa vráti, pričom by mal komunikovať, aby syn nebol sám bez dozoru. Bránila sa tým, že nie je na neznámom mieste ale u svojho otca, pretože doma ju manžel napáda, berie jej veci a bráni jej zobrať syna k jej otcovi. Dňa 01.09.2020 si založila živnosť. Poprela tvrdenie otca dieťaťa, že syna volala na dlhší výlet počas školského roka. Navrhla, aby súd zveril dieťa aspoň do striedavej starostlivosti rodičov, aby syn nebol pod vplyvom nevhodnej výchovy a hrubého zaobchádzania. Záverom uviedla, že správanie otca oznámila kolíznemu opatrovníkovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez prejednal odvolanie manželky navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ). Dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny záver. Z uvedených dôvodov rozsudok súd prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy rodičovských prvá a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a tiež súvisiaci výrok o trovách konania podľa , ako vecne správny potvrdil. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa (, ) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že rozhodovanie o výchove maloletého dieťaťa rodičov, ktorí spolu nežijú, sa riadi vždy záujmom dieťaťa. Zákon o rodine túto zásadu vyslovuje v ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine , podľa ktorého súd vždy prihliadne k tomu, aby boli zistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodovanie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov spočíva v posúdení, ktorý z rodičov má lepšie možnosti a schopnosti k tomu, aby vychovával mal. dieťa. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ako aj ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci, spoločnosti, plneniu spoločenských povinností, k verejnému životu, i vzťah k rodine, k deťom, ich životné podmienky, vzťah k osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre rozhodovanie o výchove mal. detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa. Napríklad jeho vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. Rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov zachováva väčšinu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

Úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu ( ). Po tejto úprave môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov ako aj v pomeroch detí, odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Pri úvahe o zmene takéhoto rozhodnutia treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy, keď doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe návrhu manžela manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloletého K. zveril do osobnej starostlivosti otca. Určil, že obaja rodičia maloletého dieťaťa budú maloletého K. H. zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke maloletého dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu maloletého výživným v sumou 80,- eur mesačne, ktoré výživné je matka dieťaťa povinná platiť k rukám otca dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu . Toto rozhodnutie odvolaní napadla iba manželka a to do výrokov týkajúcich sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a do súvisiaceho výroku o trovách konania. Do výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol odvolanie ani jed z manželov nepodal, preto predmetom odvolacieho konania boli iba výroky súvisiace s úpravou rodičovským práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a súvisiaci výrok o trovách konania. Podaným odvolaním matka prioritne namieta zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, pričom tvrdila, že v predmetnom prípade sú splnené všetky podmienky na to, aby bol maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti resp. do striedavej osobnej starostlivosti. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V zmysle uvedeného na podklade vykonaného dokazovania a prešetrenia pomerov na strane otca ako aj na strane matky odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie v tom, že v súčasnosti je pre maloletého K. vhodnejšie, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca, čím sa mu vytvorí stabilnejšie prostredie

pre jeho vývoj. Názor maloletého dieťaťa v súdom prejednávanej veci treba vziať v istej miere do úvahy, pretože aj maloleté dieťa vo veku K. má na určitej úrovni vyvinuté posudzovacie a vyjadrovacie schopnosti umožňujúce mu prehodnotiť situáciu v rodine a posúdiť následky svojho rozhodnutia, aj keď nie v takej miere ako dospelý človek. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nevychádzal len z vyjadrení maloletého dieťaťa, ktoré má dobrý vzťah k obom rodičom, ale prihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti. Súd prvej inštancie správne prihliadal aj na skutočnosť, že pri striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutná riadna komunikácia medzi rodičmi, pretože bez takejto komunikácie je realizácia striedavej osobnej starostlivosti neuskutočniteľná. V opačnom prípade by konflikty vznikajúce jej pri realizácii mali negatívny dopad na maloleté dieťa. V súčasnosti z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia sa vzájomne obviňujú z neschopnosti zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Matka dieťaťa tvrdí, že ju otec dieťaťa napáda a správa sa k nej tak, že nemôže s ním žiť v spoločnej domácnosti, preto odišla bývať k svojmu otcovi. Maloleté dieťa potrebuje stabilné a bezpečné zázemie ako aj pocit istoty u rodiča, ktorému je zverené do starostlivosti. Zabezpečenie týchto potrieb je nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj. V starostlivosti otca neboli zistené nedostatky, otec má záujem aj o zdravotný stav dieťaťa a začal s dieťaťom navštevovať ambulanciu psychologičky PhDr. Pergerovej, čo preukazuje, že otcovi záleží na zdravom vývoji dieťaťa. V konaní bolo nad všetky pochybnosti zistené aj to, že maloleté dieťa má dobrý vzťah k obom rodičom avšak stabilnejšie prostredie pociťuje v byte, kde žije s otcom a sestrou. Matka v konaní nepreukázala, že má zabezpečené také životné podmienky aj pre maloleté dieťa, ktoré by zodpovedali potrebám dieťaťa v prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd prihliadal aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý po prešetrení pomerov navrhol zveriť maloleté dieťa do starostlivosti otca. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu neboli zatiaľ splnené zákonné podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Záverom dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že maloleté dieťa má dobrý vzťah k obom rodičom a nesporne má záujem aj o styk s matkou, ktorá rovnako prejavuje o dieťa úprimný záujem a chce sa podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti o neho. Tým, že súd výrokom rozsudku presne neurčil rozsah styku vytvoril matke a dieťaťu veľký časový priestor na realizáciu styku a rozvíjanie vzájomných väzieb. Z obsahu vyjadrení rodičov na pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec nebude brániť styku dieťaťa s matkou, čo potvrdila aj matka, ktorá uviedla, že s otcom dieťaťa sa vedia normálne dohodnúť. Otec je preto povinný vytvárať matke a dieťaťu dostatočný priestor na realizáciu styku, pričom je v záujme dieťaťa, aby styk s matkou prebiehal v pokojnej atmosfére . Matka má právo podieľať sa na výchove dieťaťa a aj keď bolo dieťa súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti otca, otec nemá žiaden dôvod k tomu, aby bránil realizácii styku matky s dieťaťom. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby sa rozvíjal a upevňoval jeho dobrý vzťah s matkou, k čomu je otec povinný vytvárať vhodné podmienky. V súvislosti s výrokom o určení výživného na maloleté dieťa, matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť súdom prvej inštancie určené výživné v sume 80,- eur mesačne na maloletého nesprávne. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška vyživovacej povinnosti tak, ako ju súd prvej inštancie ustálil je primeraná vzhľadom na zistené majetkové a zárobkové pomery rodičov a zohľadňuje aj vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť má k dieťaťu aj otec, ktorý zo svojho príjmu môže prispievať na dieťa najmenej sumou 120,- euro mesačne, pričom časť nákladov na výživu dieťaťa je hradená aj z rodinných prídavkov, ktoré v sume 24,34 eura mesačne poberá otec. Takto bude podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečená výživa dieťaťa v primeranom rozsahu.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).