Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869 970, proti žalovaným: X. Ľ. H., J.. Š., Z.. XX. X. XXXX, X. D.. P. H., Z.. XX. X. XXXX, H. B. Ď.R. X, B., obaja v konaní zastúpení Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, Bratislava, IČO: 47728949, o 88.168,12 eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 27. novembra 2020 č.k. -179 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III z 3.februára 2021 č. k. -239, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým v prospech žalobkyne zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných a to k:

- bytu Č.. XXX, výška spoluvlastníckeho podielu 1/1, X. poschodie, vchod: Ď. X, v bytovom dome so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere XXX F., druh pozemku - I. X. T. Z., nachádzajúci sa v kat. úz. V., obec: B. - F. Č. Z. F.; k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve domu, k pozemkom: parc. č. XXXX/X vo výmere XXX F., druh pozemku - I. X. T. Z., parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX F., druh pozemku - I. X. T. Z., nachádzajúci sa v kat. úz. V., obec: B. - F. Č. Z.É. F., parc. č. XXXXX/XX vo výmere XX F., druh pozemku - H. X., nachádzajúci sa v kat. úz. V., obec: B. - F. Č. Z. F., všetko zapísané na LV pre kat. úz. V. Č.. XXXX.

- spoluvlastníckemu podielu vo výške XXX/XXXXX k pozemku, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX F., druh pozemku - I. X. T. Z., nachádzajúci sa v kat. úz. V., obec: B. - F. Č. Z. F., zapísaný na LV pre kat. úz. V. Č.. XXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že okrem dôvodov uvedených v žalobe má obavu, že exekúcia bude ohrozená vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovanej 1/, ktorá napriek existencii rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.7.2014 č.k. -341, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že darovacia zmluva uzavretá medzi M. Š. a P. Š., J.. A. ako darcami a žalovanou 1/ ako obdarovanou, je voči žalobkyni právne neúčinná. Žalovaná 1/ i napriek vedomosti o priebehu tohto sporu, ktorého bola procesnou stranou, v priebehu jeho konania previedla kúpnou zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na E. Č.. XXX, H. I. F., H. P. A. - J. Q. T. X. špecifikované vo výroku spomenutého rozsudku č. k. -341 zo dňa 23.7.2014, na tretiu osobu za kúpnu cenu 139.420,- eur. Na základe tohto konania žalovanej 1/ žalobkyňa stratila možnosť uspokojiť z predmetného majetku svoju peňažnú pohľadávku voči M.

Š.Ň. na zaplatenie 28.343,35 eur s prísl., ktorá bola právnemu predchodcovi žalobkyne priznaná právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 12. 2010 č. k. (zmenkový platobný rozkaz 1) a peňažnú pohľadávku vo výške 24.865,13 eur s prísl. priznanú právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Nitra 30.9.2009 č. k. (zmenkový platobný rozkaz 2). S výnimkou zanedbateľného výťažku vo výške 158,20 eur z exekučného konania sp.zn. pohľadávky žalobkyne zo zmenkového platobného rozkazu 1 a 2 doposiaľ neboli uspokojené, a to ani napriek exekučným konaniam vedeným voči M. Š. pod sp. zn. EX 15/2011, EX 38/2011, ako aj voči ostatným dlžníkom zo zmenkového platobného rozkazu 1 a 2. Uspokojenie pohľadávok žalobkyne zo zmenkových platobných rozkazov 1 a 2 z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, už nie je možné z dôvodu prevodu predmetného majetku na tretiu osobu. Preto žalobkyňa voči žalovanej 1/ uplatnila svoje právo na peňažnú náhradu, ktoré si vymáha v konaní vo veci samej o zaplatenie 88.168,12 eur s prísl. Žalobkyňa je toho názoru, že vzhľadom na uvedené konanie žalovanej 1/ existuje dôvodná obava, keď aj napriek existencii právoplatného exekučného titulu voči dlžníkovi, nebude si môcť svoju pohľadávku vzhľadom na protiprávne konanie žalovanej 1/ ani exekučne vymôcť. 3. Súd prvej inštancie z týchto skutočností vyvodil záver, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Hlavným dôvodom, pre ktorý súd vyhovel návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, je skutočnosť, že žalobca riadnym spôsobom osvedčil obavu vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy predložením dôkazu o konaní žalovanej 1/, ktorá aj napriek existencii žaloby podanej na Okresný súd Bratislava III dňa 25.7.2011, kde bola žalovanou, dňa 29.7.2011 previedla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na tretiu osobu. Ak sa počas konania pred súdom už raz dopustila konania osvedčujúceho záver o dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, nemal súd dôvod pochybovať o správnosti záverov žalobcu uvedených v návrhu.“ K otázke pasívnej legitimácie žalovaného 2/ súd prvej inštancie uviedol, že táto je daná bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov k predmetným nehnuteľnostiam vychádzajúc z ust. § 147 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a hodnota požiadavky žalobcom uplatňovanom v konaní vo veci samej o zaplatenie istiny 88.168,12 eur s prísl. spĺňa aj kritérium primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, keď je primeraná hodnote nehnuteľného majetku, ktorú týmto zabezpečovacím opatrením chce zabezpečiť do výšky pohľadávky žalobcu voči žalovanej 1/. Z uvedených dôvodov s poukazom na ust. , súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel.

4. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie nerozhodol s tým, že o nich rozhodne v rozhodnutí o veci samej.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Podľa ich názoru žalobkyňa neosvedčila jeden zo zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v podobe ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani náznakom neuviedla a neosvedčila žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná odo dňa, od ktorého sa dozvedela o začatí konania sp. zn. , až do súčasnosti má alebo v minulosti mala v úmysle sa zbaviť alebo sa snaží zbaviť svojho majetku a tak ohroziť prípadnú budúcu exekúciu na žalobkyňou tvrdenú pohľadávku. Argumentovali tiež tým, že žalovaná 1/ počas celého obdobia, čo jej je známe, že je stranou najskôr v konaní sp. zn. , tak aj v aktuálne prebiehajúcom konaní sp. zn. , nepreviedla na iného samostatne (a ani spoločne so žalovaným 2/) žiadnu nehnuteľnosť, hoci už od r. 2001 je výlučnou vlastníčkou ďalších nehnuteľností - kompletne zrekonštruovaného rodinného domu o výmere cca XXX F. a pozemkov zapísaných na LV Č.. XXXX, E. Č.. XXXX T. E. Č.. XXXX pre A.. Ú.. P. A., ktoré nadobudla dedením a spolu so žalovaným vlastnia už od r. 1999 aj nehnuteľnosti v kat. úz. V., ku ktorým bolo napadnutým uznesením zriadené záložné právo. Navyše, žalovaná 1/ nie je a nikdy nebola stranou iného súdneho sporu okrem tých súdnych konaní, ktoré proti nej viedol právny predchodca žalobkyne, resp. samotná žalobkyňa a na jej majetok nikdy nebola vedená exekúcia. Žalovaná 1/ si tiež plnila a plní svoje peňažné záväzky riadne a včas. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne týkajúcej sa uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 29.7.2011, medzi žalovanou 1/ a treťou osobou - I. E., žalovaní uviedli, že tento prevod vzhľadom na uplynutý čas objektívne nie je možné považovať za dôkaz o aktuálnom

bezprostrednom ohrození exekúcie v prípade, ak by bola žalobcovi priznaná (údajná) pohľadávka na náhradu uplatňovaná voči žalovanej 1/. Žalovaná 1/ predmetnú kúpnu zmluvu neuzatvárala s vedomím, že bolo voči nej začaté súdne konanie o neúčinnosť právneho úkonu, pretože nemala už dňa 29.7.2011 vedomosť o tom, že štyri dni pred jej uzavretím, t. j. dňa 25.7.2011, žalobkyňa doručila súdu žalobu o neúčinnosť darovacej zmluvy, ktorej predmetom boli prevádzané nehnuteľnosti. Bez významu nie je ani skutočnosť, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia viac ako rok aj pol po tom, čo sa stal právoplatným rozsudok v konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy sp. zn. a viac ako štyri mesiace po začatí konania sp. zn. . V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa nepopísala, aké aktuálne obavy ju viedli k podaniu tohto návrhu s takým nezvyčajne dlhým časovým odstupom od nastúpenia uvedených skutočností, resp. od podpísania kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v kat. úz. P. A.T. dňa 29.7.2011. Podľa žalovaných nebola naplnená ani podmienka proporcionality pokiaľ ide o výšku prípadného nároku žalobkyne na náhradu podľa § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Obč. zák. a hodnoty nehnuteľností ako zálohu. V odôvodnení napadnutého uznesenia tiež absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k osvedčeniu existencie a výšky žalobcom uplatňovaného nároku. Pokiaľ ide o povahu nároku podľa ustanovenia § 42b ods. 4 Obč. zák., nejde o nárok na náhradu škody a jeho výška nemôže byť odvodzovaná výlučne od výšky pohľadávok žalobkyne voči dlžníkovi, ktoré neboli uspokojené; prípadná náhrada zároveň môže byť poskytnutá vo všeobecnosti len do výšky preukázaného prospechu, ktorý mala žalovaná získať právnym úkonom týkajúcim sa nehnuteľností v kat. úz. P. A.. Nie je preto možné urobiť záver o proporcionalite žalobcom uplatňovaného (údajného) nároku vo výške 88.168,12 eur s prísl. vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ku ktorým súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie. Napadnuté uznesenie tiež v tejto súvislosti neobsahuje dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie, hoci sa ním bezdôvodne zasahuje aj do vlastníckeho práva žalovaného 2/, ale obmedzuje sa len na konštatovanie, že kritérium primeranosti zabezpečovacieho opatrenia bolo splnené vzhľadom na výšku žalobkyňu uplatňovanej pohľadávky s prísl. (88.168,12 eur) a hodnotu nehnuteľností v kat. úz. V., ktorú však ani približne neuvádza ani žalobkyňa a ani súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Z tohto pohľadu preto uznesenie trpí vadou zmätočnosti podľa a javí sa byť rozhodnutím arbitrárnym porušujúcim právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Napokon žalovaní v odvolaní zaujali stanovisko, že zabezpečovacie záložné právo je možné zabezpečovacím opatrením zriadiť len na majetok dlžníka a nie na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaných). Ten by bolo možné postihnúť len v rámci prípadnej exekúcie, vedenej až na podklade právoplatného rozsudku zaväzujúceho žalovanú na náhradu podľa časť vety za bodkočiarkou Obč. zák., ktorý zatiaľ nebol vydaný ani v prvoinštančnom konaní. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením nie je výkonom rozhodnutia (exekúciou) a teda na jeho vydanie vo vzťahu k nehnuteľnostiam v kat. úz. Vinohrady v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných neexistuje žiaden právny základ. Z bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa mala pohľadávka veriteľa jedného z manželov uspokojovať až subsidiárne, teda až po tom, čo individuálny majetok toho z manželov, ktorý je dlžníkom, nestačí na uspokojenie pohľadávky (v tomto prípade údajného) veriteľa. Tento princíp však v prejednávanej veci nebol dodržaný a napadnuté uznesenie bolo vydané napriek skutočnosti, že žalovaná 1/ má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľný majetok dostatočnej hodnoty.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

8. Nevyhnutnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. bližšie obsah takejto obavy nevymedzuje. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy ktoré je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu tak naliehavo, že je odôvodnený postup, pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi , najmä , podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že pojem „obava“ z ohrozenia exekúcie, musí súd vyložiť vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím na účel

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia vzhľadom ku chránenému záujmu. Obava zo zmarenia exekúcie musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv žalovaného, akým je zriadenie záložného práva na byt. Obava zo zmarenia exekúcie musí byť aktuálna, naliehavá, odôvodňujúca potrebu okamžitého zásahu, aby bola plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí byť reálna, hypotetické predpoklady nestačia na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dokonca ani samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho ani neodkladného opatrenia. Dôvodom na jeho nariadenie je iba také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie.

9. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že ohrozenie exekúcie vidí v konaní žalovanej 1/ spočívajúce v tom, že v priebehu konania vedeného pod sp. zn. kúpnou zmluvou previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, určenia neúčinnosti ktorej sa domáhala, na tretiu osobu. Týmto konaním žalovanej 1/ mala žalobkyňa stratiť možnosť z predmetných nehnuteľností uspokojiť svoju pohľadávku voči M. Š. na zaplatenie sumy 28.343,35 eur s prísl., ktorá bola právnemu predchodcovi žalobkyne priznaná právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 17. 12. 2010 (zmenkový platobný rozkaz 1) a na zaplatenie peňažnej pohľadávky 24.865,13 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Nitra č. k. zo dňa 30. 9. 2009.

10. Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia bol ohrozený alebo že by existujúci stav medzi stranami vyžadoval neodkladnú úpravu pomerov strán. Ako uvádza ustálená judikatúra zabezpečovacie opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazne preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, zabezpečovacím opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Predmetom úpravy zabezpečovacieho opatrenia môžu byť iba úkony a činnosť vykonávaná alebo predpokladaná do budúcnosti (pro futuro). V danom prípade nebola osvedčená hrozba takýchto úkonov. Skutočnosť namietanú žalobkyňou, že dňa 29.7.2011 žalovaná 1/ uzavrela namietanú kúpnu zmluvu, objektívne nie je možné považovať za dôkaz o aktuálnom bezprostrednom ohrození exekúcie. Táto kúpna zmluva bola uzavretá pred takmer 10 rokmi, pričom za bežného chodu veci žalovaná 1/ ani nemohla mať vedomosť o tom, že štyri dni pred uzavretím tejto zmluvy bola na súde na ňu podaná žaloba, na ktorú poukazuje vo svojom návrhu žalobkyňa.

11. Žalobkyňa teda podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčila existenciu skutočností alebo okolností, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná 1/ má v úmysle odo dňa, od ktorého sa dozvedela o začatí konania sp. zn. , až do súčasnosti, zbaviť sa svojho majetku a tak ohroziť prípadnú budúcu exekúciu na žalobkyňou tvrdenú pohľadávku. Žalovaná 1/ počas celého obdobia trvania sporu so žalobkyňou, či už počas konania v vedeného pod sp. zn. alebo počas konania sp. zn. , nepreviedla na iného žiadnu nehnuteľnosť, ktorej je výlučnou vlastníčkou, ani nehnuteľnosti, ktoré má od roku 1999 v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovaným 2/, ku ktorým bolo napadnutým uznesením zriadené záložné právo.

12. Bez významu nie je ani žalovanými namietaná skutočnosť, že žalovaná 1/ má vo výlučnom vlastníctve ďalšie nehnuteľnosti. V uvedenom kontexte je možné sa stotožniť s obranou žalovaných, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa mala pohľadávka veriteľa jedného z manželov uspokojovať až subsidiárne, teda až po tom, čo majetok vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý je dlžníkom, nestačí na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Tento princíp však, pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, nebol dodržaný a zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené napriek skutočnosti, že žalovaná 1/ má vo výlučnom vlastníctve nehnuteľný majetok, voči ktorému žalobca primárne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepožadoval. S poukazom na uvedené možno teda uzavrieť, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie nezohľadňuje proporcionalitu jeho nariadenia.

13. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že z výroku napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na akú konkrétnu peňažnú pohľadávku a v akej výške bolo zriadené záložné právo. Keďže tento údaj je nevyhnutný pre prípadnú následnú exekúciu, je napadnuté uznesenie navyše aj nevykonateľné.

14. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

15. O trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).