Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/52/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: R. C., nar. XX. XX. XXXX, s miestom podnikania XXX XX E. H. XX, IČO: 41 261 682, o vymoženie 552,81 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. - 25 z 29. 04. 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. - 25 z 29. 04. 2019 v napadnutej časti I. výroku p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd exekúciu zastavil (I. výrok), priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie v sume 45,11 eur (II. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi 45,11 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie v časti o zastavení exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že súdny exekútor doručil dňa 05. 07. 2017 na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň oznámil súdu, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 52,13 eur vrátane DPH. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie

(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Nakoľko súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že nie je možné splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor je preukázateľne zrejmé, že majetok povinného nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým výslovne napadol jeho I. výrok, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Namietal, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný je v produktívnom veku a nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, alebo nadobudne majetok iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu, teda reálneho predpokladu uspokojenia pohľadávky oprávneného mal za to, že zastaviť exekúciu by bolo predčasné. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Pokiaľ teda existuje reálny predpoklad, že povinný, ktorý je fyzickou osobou nadobudne majetok a oprávnený trvá na tom, že zastavenie exekúcie by bolo predčasné. Na podklade uvedeného žiadal odvolaniu vyhovieť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( - ďalej len ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 02. 2013 domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 552,81 eura. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12. 02. 2013. Okresný súd Komárno vydal dňa 19. 02. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*086575 pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Súdny exekútor doručil dňa 05. 07. 2017 na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

13. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak sa v priebehu vykonávania exekúcie zistí, že povinný nevlastní ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd je povinný exekúciu zastaviť. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak. V predmetnej veci rozhodoval súd prvej inštancie o podnete súdneho exekútora na zastavenie pre nemajetnosť povinného. Lustrácie a šetrenia majetku povinného, ktoré súd preveroval zo spisu súdneho exekútora boli vykonané v dostatočnom rozsahu a aj z pohľadu odvolacieho súdu je na základe zistení ohľadom majetku povinného možné skonštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Napriek tvrdeniu oprávneného o produktívnom veku povinného ako dôvodu, pre ktorý by zastavenie exekúcie bolo predčasné, nemožno z pohľadu odvolacieho súdu neprihliadnuť na zrejmú nehospodárnosť vedenia predmetnej exekúcie. Rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného bolo súdom prvej inštancie teda vydané v súlade so zákonom a za splnenia všetkých podmienok, ktoré sa pre predmetné rozhodnutie predpokladajú. Odvolací súd dodáva, že napriek zastaveniu predmetnej exekúcie, môže oprávnený podať nový návrh na začatie exekúcie, nakoľko disponuje exekučným titulom, ktorý je spôsobilý na vymáhanie.

14. Keďže v uvedenom prípade vykonaným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiadny majetok povinného, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku zastavil.

15. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výroku podľa potvrdil ako vo výroku vecne správne.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v .

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.