Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_37P-97-2020.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:
C. K., nar. 3. 7. XXXX, A. K., nar. 3. 7. XXXX
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - N. R., nar. XX. 7. XXXX, bytom D. XX, U. a otca: A. K., nar. 9. 8. XXXX, bytom W. XXXX/X, K., F. republika, o zvýšenie výživného a o zníženie výživného na mal. deti, takto
rozhodol:
I. V. je povinný prispievať na výživu mal. C. sumou 3.000 Kč a mal. A. sumou 3.000 Kč, mesačne od 1.5.2020, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
II. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.5.2020 do 28.2.2021 v sume 5.000 Kč na každé dieťa do 31.12.2021 k rukám matky.
III. Týmto m e n í Rozsudok Okresného súdu v Moste v Českej republike č. k.11Nc 3501/2018 - 62, 11P a Nc 1/2018, zo dňa 18.9.2018 v časti úpravy výživného na mal. deti.
IV. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .
V. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu dňa 27. 5. 2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného na mal. deti na sumu 3.500 Kč na každé dieťa s odôvodnením, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých zvýšením ich výdavkov ako aj na jej strane, nakoľko jej pribudla vyživovacia povinnosť. Je na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. 2) Otec so zvýšením výživného nesúhlasil, nakoľko je zamestnaný v reštaurácii, pričom poukázal na to, že musí živiť aj svoju rodinu, ako aj na pandemickú situáciu v Českej republike. Zároveň sa protinávrhom doručeným súdu 9. 11. 2020 domáhal zníženia výživného na mal. deti na sumu 1.500 Kč na dieťa s tým, že od poloviny augusta pracuje v reštaurácii ako čašník, oženil sa a s manželkou sa starajú o jej maloletého syna A., pričom jeho manželka platí hypotéku a ako operátorka výroby má príjem 17.000 Kč. 3) S návrhom na zníženie výživného matka nesúhlasila s tým, že deťom bol povolený odklad nástupu do základnej školy, otec ich nekontaktuje, nič nad rámec výživného nekupuje. Matka zvláda situáciu len s pomocou svojich rodičov; zároveň poukázala na nutnosť doučovania pre mal. deti. Na zvýšení výživného zotrvala. 4) Na to sa otec vyjadril, že sa snažil udržať s deťmi dobrý vzťah, ale po rozchode s matkou časom matka začala vzájomnému kontaktu brániť, čo u otca viedlo k hlbokým depresiám, ktoré sa v súčasnosti
po nadviazaní vzťahu s jeho aktuálnou manželkou zlepšili. Matka otca o deťoch neinformuje. Čo sa týka jeho príjmu, dlhodobo pracuje v odbore pohostinstva, je zamestnaný ako čašník v reštaurácii, pričom v súčasnosti sa podieľa na rozvoze objednaných jedál zákazníkom. Pre obmedzenie pracovných kontaktov jeho aktuálny príjem je 10.300 Kč netto; iný príjem nemá. Za nájomné a bývanie otec s manželkou platia 5.558 Kč, za odber elektriny a plynu spolu 620 Kč. Pripomenul, že má vyživovaciu povinnosť k svojej manželke. Na návrhu na zníženie výživného zotrval.
5) Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloleté deti zvýšiť.
6) Otec sa pojednávaní nariadených v tejto veci nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pandemickej situácie pre šírenie nákazlivého ochorenia COVID-19, pričom súhlasil, aby súd konal a vo veci rozhodol bez jeho prítomnosti, čo súd aj učinil.
7) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
8) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
9) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11) Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12) Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZR: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že je daná vecná legitimácia na zmenu výživného vzhľadom k tomu, že naposledy bolo o výživnom rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Moste v Českej republike č. k. 11Nc/3501/2018-62, 11P aNc/1/2018 zo dňa 18.09.2018, ktorým boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloleté výživné vo výške 1.500 Kč mesačne od 1. 1. 2018 do 30. 8. 2018 a vo výške 2.500 Kč mesačne od 1. 9. 2018 na každé z mal. detí. V tom čase mal. deti mali nastúpiť na základnú školu, matka poberala dávky štátnej sociálnej podpory a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec bol zamestnaný ako operátor výroby s priemerným mesačným príjmom 23.470 Kč a bol v insolvencii; otec nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
14) Odvtedy došlo k zmene pomerov na strane mal. detí, ktoré nastúpili na základnú školu v septembri 2019. U matky sa zmenil aj počet vyživovacích povinností. Tým boli splnené vecné podmienky pre zmenu doterajšej úpravy výživného.
15) V prvom rade súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca. Tento je zamestnaný ako čašník v reštauračnom zariadení a v období od poloviny augusta do konca roka 2020 dosiahol priemernú čistú mzdu vo výške 11.504 Kč. Je ženatý, žije v Českej republike. V predchádzajúcom období od 20. 9. 2010 do 20. 11. 2019 pracoval ako operátor vo výrobe a dosahoval čistú mesačnú mzdu 23.470 Kč. O rozviazanie pracovného pomeru požiadal dohodou, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa v tomto zamestnaní mohol zotrvať aj s uvedenou mzdou. Následne sa otec zamestnal v spoločnosti AiB Kunstmann Metal, s.r.o. kde v období od 1/2020 - 5/2020 dosiahol priemerný mesačný čistý zárobok 23.000 Kč, v období od 06/2020 - 08/2020 (za cca 2,5 mesiaca) vo výške 23.725 Kč. Od 17.8.2020 sa zamestnal pre spoločnosť CALP CZ, s.r.o. s dohodnutou hrubou mzdou 17.800 Kč mesačne, v tomto mesiaci dosiahol čistú mzdu 8.297 Kč a v 09/2020 čistú mzdu 14.327 Kč.
16) Pri určovaní potenciálu otca dosahovať príjem súd vychádzal z toho príjmu, ktorý by dosahoval ako operátor vo výrobe, keby nebol zmenil bezdôvodne zmenil zamestnanie, teda z nezmenených 23.500 Kč. Otec totiž žiadnym spôsobom nepreukázal dôležité dôvody, pre ktoré sa vzdal uvedeného zamestnania, z tohto nebol prepustený z objektívnych príčin ako je napríklad nadbytočnosť, nedostatok práce, prípadne i pandémia COVID-19. Otec teda neodôvodnil ani nepreukázal, prečo začal pracovať v gastronómii, pričom neobstojí argument, že v danej sfére má dlhodobú prax, nakoľko z predložených dokladov naopak vyplýva, že desať rokov pracoval vo výrobe (strojárenstvo). V čase, keď menil zamestnanie, t. j. v lete 2020, otcovi už bola známa okolnosť, že vo svete sa šíri nákazlivé ochorenie COVID-19 a v dôsledku obmedzení spojených s touto pandémiou dochádza k pravidelnému zatváraniu reštauračných zariadení a k obmedzovaniu prevádzky, a teda aj k zníženiu príjmu zamestnancov, čo sa v konečnom dôsledku stalo aj u jeho aktuálneho zamestnávateľa. Nakoľko otec nepreukázal ani žiadne zdravotné dôvody, pre ktoré zmenil zamestnanie, takáto zmena zamestnania/povolania na menej výhodné zo subjektívnych dôvodov môže ísť len na jeho úkor a nie na úkor výživy jeho mal. detí.
17) Maloleté deti sú žiakmi prvého stupňa základnej školy, s čím sú spojené výdavky na stravu, oblečenie, školské pomôcky, hygienické potreby a pod. Maloleté deti majú narušené komunikačné schopnosti a potrebujú individuálny prístup vo vzdelávacom procese. Bežné výdavky dieťaťa v tomto veku na základe praxe súdu dosahujú 200 € mesačne.
18) Ďalej súd pri určení výživného prihliadol k pomerom matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke s mal. K., nar. 7. 10. XXXX. Poberá rodičovský príspevok 270 € a prídavky na 4 deti. Matka nevlastní žiaden majetok.
19) Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave vo veci spis. zn. 26CoP/40/2018 zo dňa 27.11.2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2118200382.1)) má vo všeobecnosti výživné na všetky výživnou oprávnené osoby zo strany výživou povinného rodičia predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu, a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať, pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.
20) Súd po zhodnotení preukázaných skutočností, najmä s prihliadnutím k zvýšeniu potrieb mal. detí dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného. Za primerané možno považovať v danom prípade zvýšené výživné na sumu 3.000 Kč na dieťa, teda v rozsahu 25 % z čistého príjmu otca mesačne (6.000 Kč z 23.500 Kč), pričom je nutné, aby otec zvýšeným výživným kompenzoval osobný nezáujem o maloleté deti, s ktorými sa vôbec nestýka. Vzhľadom na to, že už bydliská detí a otca v iných štátoch, ako aj pandemická situácia vo svete sú prekážkou častejšieho kontaktu, súd túto okolnosť bral ako objektívne danú a dôvodmi sa bližšie nezaoberal.
21) Otec je povinný uvedené zvýšené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
22) Nakoľko súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu, vo zvyšnej časti návrh zamietol. Pre už vyššie uvedené okolnosti, keďže nedošlo k zníženiu potenciálu otca dosahovať príjem, bol nedôvodný návrh otca na zníženie výživného, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.
23) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24) Výživné súd zvýšil počnúc mesiacom, v ktorom matka návrh podala. Za zročné obdobie od mája 2020 do februára 2021 vznikol otcovi nedoplatok na zvýšenom výživnom vo výške 5.000 Kč na každé dieťa (500 Kč x 10 mesiacov). 25) Tento nedoplatok súd uložil otcovi uhradiť do konca roku 2021, bez ohľadu na to, či podá odvolanie, keďže rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné. Súd dopĺňa, že podľa citovaného ustanovenia splátky je možné povoliť len pokiaľ ide o opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, pričom v tomto prípade ide o zameškané výživné, ktorého zročnosť už nastala. Doba na plnenie je vzhľadom na majetkové pomery otca opísané vyššie primeraná.
26) Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
27) Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. § 231 CSP k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.