Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/217/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Strojnícka 8, Bratislava, IČO: 00 169 382, proti žalovanému: Q. V. B. Q. - XX B.. P.., A. X, B., D.: XX XXX XXX, zastúpenému: Zahoráková & Partners, s.r.o., Krasovského 13, Bratislava, o zaplatenie 11.234,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5. apríla 2017, č.k. -234 v znení opravného uznesenia zo dňa 13.11.2017 č.k. -251, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.234,62 eur s úrokom z omeškania 13,5% ročne od 23.7.2006 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému 100% náhradu trov konania štátu proti žalovanému priznal 100% náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 11.234,62 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že ako vlastníkovi nebytového priestoru nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu A. X V. B., mu bolo doručené vyúčtovanie nákladov za rok 2005, vykonané žalovaným, podľa ktorého náklady za nebytový priestor za uvedené obdobie predstavujú sumu 319.916,- Sk (10.619,27 eur). Vyúčtovanie reklamoval u žalovaného listom zo dňa 26.06.2006, pretože podľa jeho vyčíslenia nákladov bol žalovaný oprávnený účtovať mu náklady v sume 191.060,72 Sk (6.342,05 eur); za rok 2005 uhradil zálohové platby v sume 529.515,- Sk, a teda mu vznikol preplatok v sume 338.454,28 Sk (11.234,62 eur). Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca mal za rok 2005 preplatok 201.803,- Sk (6.698,63 eur), z ktorého časť mu bola stiahnutá a pokryla nedoplatok za rok 2006 v sume 192.000,- Sk (6.373,23 eur), a teda za rok 2005 zostal žalobcovi preplatok v sume 9.803,- Sk (325,40 eur). Podľa názoru žalovaného po odpočítaní zo žalovanej sumy neuhradených zálohových platieb, znalkyňou nesprávne vyhodnotených súm preplatkov, teda nákladov za správu, dodávku tepla, studenej vody, odpadu a rozpočítaním fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj po odpočítaní preplatku a sumy, ktorú uhradil žalobcovi dňa 21.11.2005 v sume 10.724,- Sk, teda 355,97 eur, nemal žalovaný žiaden peňažný záväzok voči žalobcovi. Z vyčíslenia nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním nebytového priestoru A. X za rok 2005 zistil, že náklady na predmetný nebytový priestor boli vyčíslené v sume 319.916,- Sk (10.619,27 eur). Žalobca vyúčtovanie reklamoval listom zo dňa 26.06.2006 u žalovaného. Vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že dňa 23.09.2004 bola uzatvorená Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov Q. - XX B..P.., A. Č.. X, XXX XX B. (ďalej len ,,zmluva o spoločenstve"), ktorej článok XII stanovuje akým spôsobom je robené vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkov za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, a to: a/za dodávku teplej vody, vodné a stočné, teplo - podľa nameraných hodnôt; b/za odvoz smetí, osvetlenie a upratovanie v spoločných častiach a v spoločných zariadeniach domu - podľa osobomesiacov; c/za správu domu, vrátane nákladov za správnu réžiu spoločenstva - rovnakým dielom;

d/za spotrebu elektrickej energie na osvetlenie spoločných priestorov a výťahov (podľa osobomesiacov). Znalkyňa doc. Ing. Anna Harumová, PhD., vo svojom znaleckom posudku č. 2/2010 uviedla, že náklady na správu za rok 2005 neboli vyúčtované v súlade s čl. XII ods. 1 Zmluvy o spoločenstve a ; taktiež fond prevádzky, údržby a opráv nebol vypočítaný v súlade s čl. VIII ods. 3 a 4 Zmluvy o spoločenstve a citovaným zákonom; náklady na dodávku tepla vyúčtované na základe skutočne dodaného a spotrebovaného množstva tepla v nebytovom priestore podľa dodávateľských faktúr neboli vyúčtované v súlade s čl. XII ods. 1 písm. a) zmluvy o spoločenstve; náklady na skutočne spotrebovanú studenú vodu na prípravu TÚV neboli vyčíslené v súlade s čl. XII ods. 1 písm. a) Zmluvy o spoločenstve, pretože SVB nemalo v tom čase namontované merače na vodu a neboli ani vyčíslené v súlade s vyhláškou číslo ; upratovanie, zrážková voda a poštovné nebolo vyčíslené v súlade s čl. XII ods. 1 Zmluvy o spoločenstve a - a vyhláškou číslo Zároveň znalkyňa v Doplnení č. 2/2013 k znaleckému posudku č. 2/2010 dospela k záveru, že rozdiel medzi sumou zaplatenou ako zálohové platby žalobcom a skutočnými nákladmi, ktoré bol žalovaný oprávnený účtovať, predstavujú sumu 11.243,75 eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa a a uviedol, že mal preukázané, že vyčíslenie nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním nebytového priestoru A. X za rok 2005, doručené žalobcovi žalovaným, nebolo vyčíslené v súlade s čl. VII ods. 1 a čl. VIII čl. 3 Zmluvy o spoločenstve; žalobca v zákonom stanovenej lehote uplatnil reklamáciu voči vyčísleniu nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním nebytového priestoru, ktorú reklamáciu žalovaný neuznal. Žalovaný túto reklamáciu náležitým spôsobom nevybavil. Z doplnenia č. 2/2013 k znaleckému posudku č. 2/2010 mal za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému na zálohových platbách za rok 2005 sumu 529.515,- Sk (17.576,68 eur); skutočnými nákladmi, ktoré bol žalovaný oprávnený účtovať, bola suma 190.785,80 Sk (6.332,93 eur), teda žalovaný bezdôvodne zadržal žalobcovi sumu 338.729,20 Sk (11.243,75 eur), túto sumu mu nevyplatil, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Zaviazal preto žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá bola uplatnená len v sume 11.234,62 eur aj s úrokom z omeškania odo dňa 23.07.2006. O náhrade trov konania rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať v dôsledku neuznania reklamácie vyúčtovania za rok 2005. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho argumentáciou, v ktorej poukazoval na nesprávnosť reklamovaných prepočtov a s touto sa v odôvodnení nijako nevysporiadal, a preto sa napadnuté rozhodnutie javí ako arbitrárne. Pokiaľ ide o fond prevádzky, údržby a opráv (ďalej len ,,FPÚO"), rozdiel predstavuje sumu 8.810,- Sk. Žalobca namietal rozpor vyčíslenia s čl. IX ods. 2 zmluvy o spoločenstve, podľa ktorého výška preddavku do FPÚO sa určuje podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa Namietal, že žalovaný mal možnosť upraviť odlišne výšku preddavku do FPÚO, a to v zmysle čl. IX ods. 2 druhá veta zmluvy, t.j. spôsobom schválenia na návrh predsedu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Takúto právomoc priznáva aj , keď podľa citovaného zákona, účinného od októbra 2005 do júla 2007, výšku preddavkov do FPÚO určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov žalovaného zo dňa 17.9.2005 bolo určené, že výška preddavkov do FPÚO v prípade žalobcu predstavuje sumu 4,20 Sk na m2, pričom platnosť tohto rozhodnutia žalobca nespochybnil. Namietal, že znalkyňa v znaleckom posudku neakceptovala rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z vyúčtovaných nákladov na správu žalobca reklamoval rozdiel v sume 22.140,- Sk s odôvodnením, že v zmysle čl. XII ods. 1 písm. c) Zmluvy o spoločenstve mal žalovaný tieto náklady účtovať rovným dielom, ku ktorému záveru sa priklonil aj znalec. Rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 26.05.2006 však bolo určené, že preddavky na správu nebytového priestoru žalobcu sa určujú sumou 2.000,- Sk/mesačne, správne je preto vyúčtovanie tejto položky v sume 24.000,- Sk. Oprávnenie rozhodnúť o odlišnej výške preddavkov nákladov na správu vyplýva z , podľa ktorého pri rozúčtovaní a pri rozhodovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, spoločenstvo je povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu. Túto vôľu spoločenstvo kreuje prostredníctvom rozhodovania vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Namietal, že pre správny výpočet položiek FPÚO a nákladov na správu je potrebné predbežne určiť konflikt zmluvy o spoločenstve a rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré pre tieto položky stanovujú odlišný spôsob výpočtu. Ide o otázku právnu, s ktorou sa

prvoinštančný súd nevysporiadal. Podľa jeho názoru je potrebné dať prednosť rozhodnutiu vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako najvyššiemu orgánu spoločenstva s oprávnením meniť a dopĺňať základné pravidlá hospodárenia a fungovania samotného spoločenstva. Rozdiel v položke dodávka tepla (ÚVK) predstavuje sumu 88.085,58 Sk a znalecké dokazovanie o tomto rozdiele nie je jednoznačné, keď v pôvodnom znaleckom posudku znalec konštatoval, že prepočty žalovaného boli v súlade s rozhodnutím Úradu pre sieťovú reguláciu a v doplnení znaleckého posudku sa bezdôvodne stotožnil s názorom žalobcu; tento rozpor vo svojom postupe znalec nedokázal vyriešiť ani na pojednávaní a prvoinštančný súd sa s touto otázkou náležite nevysporiadal. Znalec sa tiež nijako nevyjadril k prepočtu nákladov na studenú vodu, vykonanému žalobcom a žalovaným a rovnako ani prvoinštančný súd. Odvoz odpadu je službou, ktorá sa poskytovala celému bytovému domu, a preto sa mal spolupodieľať žalobca aj na tomto náklade a nie je podstatné, či si sám zabezpečoval odvoz odpadu. Poukázal na to, že z vyúčtovania za rok 2005 vyplýva, že žalobca mal mať preplatok v sume 201.803,- Sk, ktorý bol započítaný s jeho nedoplatkom za obdobie od januára do apríla 2006 v celkovej sume 192.000,- Sk, v dôsledku čoho žalobcovi zostal preplatok v sume 9.803,- Sk. Tento zápočet bol zohľadnený aj vo vyúčtovaní za rok 2006 a tento jednostranný zápočet, ako aj vyúčtovanie za rok 2006 nebolo žalobcom nijako spochybnené. Nedoplatok žalobcu na zálohových platbách bol zrejmý v čase vyúčtovania nákladov za rok 2005, a je teda zrejmé, že žalovaný sa o žalovanú sumu bezdôvodne neobohatil. S týmto argumentom sa prvoinštančný súd nevysporiadal. Rozdiel medzi žalovanou sumou a sumou, ktorú si žalovaný započítal, predstavuje sumu 4.861,39 eur, od ktorej je potrebné odpočítať znalkyňou nesprávne určené sumy preplatkov, ktoré spolu predstavujú sumu 3.750,14 eur.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a tým aj správne vyvodil právny záver.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

5. Žalobca sa v konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 338.454,28 Sk, t.j. 11.234,62 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný mu vyúčtovaním nákladov za rok 2005 vyúčtoval náklady za nebytový priestor, ktorého je žalobca vlastníkom, v celkovej sume 319.916,- Sk (10.619,27 eur), avšak oprávnené náklady za uvedené obdobie aj v zmysle uplatnenej reklamácie žalobcu zo dňa 26.6.2006 predstavujú sumu 191.060,72 Sk, a keďže žalobca za rok 2005 uhradil zálohové platby v celkovej sume 529.515,- Sk, vznikol mu preplatok v sume 338.454,28 Sk, t.j. v žalovanej sume 11.234,62 eur. Z predloženej reklamácie žalobcu zo dňa 26.6.2006 vyplýva, že žalobca reklamoval nesprávne vyúčtovanie nákladov v položkách FPÚO, správa, iné (upratovanie, zrážková voda a poštovné), studená voda a studená voda na prípravu TÚV, teplo na prípravu TÚV, a to z dôvodu, že tieto náklady boli vyúčtované v rozpore so zmluvou o spoločenstve (čl. VIII. ods. 3 a 4, čl. XII. ods. 1 písm. a/) a v rozpore so (), pričom pri položke iné namietal aj rozpor vyúčtovaných nákladov s vyhláškou číslo Taktiež pri položke studená voda a studená voda na prípravu TÚV namietal aj rozpor s vyhláškou číslo , keď vyúčtovanie je spracované podľa osobomesiacov, je vyčíslená rovnaká spotreba na osobu v byte a osobu v nebytovom priestore a nie sú zohľadnené smerné čísla spotreby vody; náklady na teplo a prípravu TÚV sú vyúčtované podľa osobomesiacov a nie podľa spotrebovanej vody, čo je aj v rozpore so Ďalej v reklamácii namietal vyúčtovanie nákladov v položke dodávka tepla z dôvodu, že nie je zrejmé, z čoho je vypočítané 13,70%, nie je zohľadnený vykurovaný objem spoločných priestorov na prízemí bytovej časti, ktorú využívajú výlučne vlastníci bytov, čo je v rozpore s čl. VIII. ods. 3 posledná veta a čl. XII. ods. 1 písm. a) Zmluvy o spoločenstve. Reklamoval aj vyúčtovanie nákladov na odvoz a likvidáciu odpadu z dôvodu, že má zabezpečený samostatný odvoz odpadu, a preto mu táto položka bola vyúčtovaná neoprávnene.

6. Zmluva o spoločenstve zo dňa 23.9.2004 v čl. VIII upravuje spôsob správy spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku po vysporiadaní vlastníckych vzťahov.

7. Podľa čl. VIII bod 3 vety druhej a tretej zmluvy o spoločenstve, spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru

využívania spoločných časti a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

8. Podľa čl. VIII bod 4 vety prvej zmluvy o spoločenstve, rovnakým spôsobom je spoločenstvo povinné postupovať i pri rozhodovaní o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv. Zhodne s uvedenými článkami zmluvy upravuje rozhodovanie spoločenstva o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a rozhodovanie o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv aj ustanovenie veta druhá, tretia a štvrtá , v znení účinnom od 01.07.2004 do 30.06.2007.

9. Podľa čl. IX bod 2 vety druhej a tretej zmluvy o spoločenstve, výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv schvaľujú na návrh predsedu vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov znášajú v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona.

10. Podľa vety druhej a tretej v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005 výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkostí spoluvlastníckeho podielu určeného podľa .

11. S účinnosťou od 1.11.2005 bola zmenená tretia veta § 10 ods. 1 citovaného zákona tak, že vlastníci bytov a nebytových priestorov znášajú v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného podľa § 5 ods. 1 písm. b).

12. Podľa čl. XII, upravujúceho prevádzku domu, bytov a nebytových priestorov, ods. 1 vyúčtovanie skutočných nákladov a preddavkov za poskytnuté plnenia na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome zabezpečí ekonóm - účtovník spoločenstva takto: a/ za dodávku teplej vody, vodné a stočné, teplo - podľa nameraných hodnôt, b/ za odvoz smetí, osvetlenie a upratovanie v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu - podľa osobomesiacov, c/ za správu domu, vrátane nákladov na správnu réžiu spoločenstva - rovnakým dielom, d/ za spotrebu elektrickej energie na osvetlenie spoločných priestorov a výťahov (podľa osobomesiacov).

13. Z čl. VII bod 1 a 2 písm. c) vyplýva, že zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a schvaľuje okrem iného vyúčtovanie úhrad za plnenia.

14. Zhodne s uvedeným ustanovením upravuje schvaľovanie vyúčtovania úhrad za plnenia zhromaždením aj ustanovenie v znení účinnom od 1. júla 2004 do 30. júna 2007.

15. Žalovaný tvrdil, že pri rozúčtovaní nákladov na rok 2005 vychádzal z rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatých na schôdzi spoločenstva dňa 17.09.2005 a dňa 24.05.2006.

16. Zo zápisnice zo schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Q. - XX B..P.., A.H. X, B. zo dňa 17.9.2005 vyplýva, že pod bodom 10. schôdza jednohlasne schválila výšku príspevkov do fondu PÚaO na návrh predsedu spoločenstva a to: garáže - 1 m2, 2,- Sk/mes., byty 4,- Sk/mes., obchod - 1 m2, 4,20 Sk/mes. Zároveň podľa uznesenia 2 schôdza súhlasí s návrhom D.. T.. Q., aby sa nevymieňali merače SVaTÚV v bytoch v roku 2005 a ročné zúčtovanie SVaTÚV sa uskutoční podľa osobomesiacov. Každý vlastník bytu je osobne zodpovedný za nahlásený stav osobomesiacov za byt.

17. Podľa Zápisnice č. 3 zo Schôdze zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. X, B. konaného dňa 24. mája 2006, Uznesením č. 5 zhromaždenie schválilo rozúčtovanie nákladov na základe majetkových podielov a osobomesiacov, a to s údajmi uvedenými v zápisnici pri jednotlivých položkách v tabuľke, z ktorej vyplýva, že pre nebytové priestory, obchod bolo schválené v položke fond prevádzky a údržby 5,5 Sk/MP, správa 2.000,- Sk/mesiac, dodávka tepla (ÚVK) 13,7%, 243.425,- Sk, ďalej bolo schválené aj dodávka TÚV, studená voda a studená voda na TÚV, rozpočítané na osobomesiace.

18. S uvedenými zápisnicami a rozhodnutiami vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa súd prvej inštancie nezaoberal, pričom žalobca tieto rozhodnutia vlastníkov relevantným spôsobom nespochybnil a aj z vyššie citovaných ustanovení zmluvy o spoločenstve a vyplýva, že spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis a zhromaždenie schvaľuje vyúčtovanie úhrad za plnenia. Dôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že pre posúdenie správnosti vyúčtovania nákladov a následne pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné predbežne určiť, či žalovaný bol povinný postupovať v zmysle zmluvy o zriadení spoločenstva, alebo či majú prednosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré posúdenie je právnou otázkou, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Na návrh zmluvných strán súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie, nesprávne však postupoval, keď znalcovi uložil odpovedať na otázky, či jednotlivé položky boli vyúčtované v súlade so zmluvou o výkone správy a Znalca možno ustanoviť len na posúdenie konkrétnych skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Posúdenie, či samotný postup žalovaného pri vyúčtovaní jednotlivých položiek bol v súlade so zmluvou, alebo so , je otázkou právnou, na posúdenie ktorej je oprávnený len súd, pretože takéto posúdenie vyžaduje aplikáciu príslušných zmluvných a zákonných ustanovení na zistený skutkový stav z predloženého vyúčtovania, ďalších listinných dôkazov, ako aj z vyjadrení strán. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že vyčíslenie nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním nebytového priestoru žalovaného za rok 2005 nebolo vyčíslené v súlade s čl. XII ods. 1 a čl. VIII ods. 3 Zmluvy o spoločenstve, keď takéto právne posúdenie postupu žalovaného súdom z hľadiska príslušných ustanovení zmluvy o spoločenstve, ako aj zákonných ustanovení v odôvodnení rozhodnutia absentuje. Vzhľadom na to, že záver znalkyne uvedený v Doplnení č. 2/2013 k znaleckému posudku č. 2/2010, v ktorom znalkyňa vyčíslila rozdiel medzi sumou zaplatených zálohových platieb žalobcom a skutočnými nákladmi, ktoré bol žalovaný oprávnený účtovať, vychádza z posúdení takých otázok znalkyňou v znaleckom posudku, ktoré znalec nie je oprávnený posudzovať, keďže ide o právne otázky, nemožno týmto záverom považovať za preukázané, že žalovaný bezdôvodne zadržal žalobcovi sumu 338.729,20 Sk (11.243,75 eur). Okrem toho uvedený záver znalkyne je aj v rozpore s jej predchádzajúcimi zisteniami uvedenými v pôvodnom znaleckom posudku, v ktorom uviedla, že náklady na dodávku tepla boli vyúčtované na základe skutočne dodaného a spotrebovaného množstva tepla v nebytovom priestore, následne vo vyjadrení k znaleckému posudku toto upravila tak, že boli vyúčtované na základe skutočne dodaného a spotrebovaného množstva tepla v bytovom a spoločnom priestore, pričom zároveň konštatovala, že žalobca rozporuje podiel podlahovej plochy nebytových priestorov vo výške 13,7%, z ktorého vychádzal žalovaný, pričom poukazoval na to, že tento percentuálny podiel používal aj žalobca počas správy predmetného bytového domu. K nákladom na studenú vodu a studenú vodu na prípravu TÚV znalkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku okrem iného uviedla, že ide o špecifickú problematiku, ktorá nie je len ekonomického charakteru; skutočné vyčíslenie rozdielu vyúčtovania žalobcom vo výške 1.934,69 Sk nevie komentovať, neboli jej poskytnuté žalobcom potrebné podklady a nie je vydokladovaná cena vody 585,53 Sk. Ďalej znalkyňa v pôvodnom znaleckom posudku a aj vo vyjadrení k nemu uviedla, že náklady na dodávku tepla na prípravu TÚV boli vyčíslené podľa skutočne spotrebovaného množstva tepla na prípravu TÚV. Vzhľadom na uvedené, závery znalkyne týkajúce sa posúdenia správnosti vyúčtovania jednotlivých položiek, nemožno považovať za jednoznačné. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca odôvodňuje svoj uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému nesprávnym vyúčtovaním nákladov za jednotlivé položky v rozhodnom období, zaťažuje ho dôkazné bremeno o preukázaní jeho tvrdení, a je teda povinný nielen uviesť, v čom spočíva nesprávnosť výpočtu žalovaného, ale tieto svoje tvrdenia aj preukázať. Pokiaľ žalobca navrhol predmetné znalecké dokazovanie na preukázanie jeho tvrdení, závermi tohto znaleckého posudku nebolo vierohodným spôsobom preukázané ním tvrdené nesprávne vyúčtovanie žalovaným jednotlivých položiek a to jednak

vzhľadom na nejednoznačné závery znalkyne ohľadne niektorých položiek, ako aj na rozpor záveru znalkyne uvedený v doplnení k znaleckému posudku s jej predchádzajúcimi zisteniami, vyplývajúcimi z pôvodného znaleckého posudku a vyjadrenia k nemu, ako aj z dôvodu, že znalkyňa vychádzala aj z posudzovania otázok právnych, na posúdenie ktorých nie je oprávnená.

19. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezohľadnil ani skutočnosť tvrdenú žalovaným, že časť preplatku žalovaného bola spotrebovaná na úhradu zálohových platieb na rok 2006, ktorá skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Žalobcom uplatnená suma, zaplatenia ktorej sa domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, je v rozpore aj s jeho tvrdeniami uvedenými už v reklamácii zo dňa 26.06.2006, v ktorej okrem iného uviedol, že k 30.06.2006 mu zostáva preplatok v sume 223.818,28 Sk, ktorú sumu žiadal uhradiť žalovaným na jeho účet, ku ktorej dospel zohľadnením záloh za obdobie 1 - v celkovej sume 114.636,- Sk. Žalovaný pritom už vo vyúčtovaní nákladov za rok 2005 zohľadnil zálohy za obdobie 1 - 6/2006 v celkovej sume 192.000,- Sk, t.j. 6.373,23 eur, ktorú sumu odpočítal od ním vyčísleného preplatku v sume 201.803,- Sk a vyčíslil žalobcovi preplatok v konečnej sume 9.803,- Sk, t.j. 325,40 eur, ktorá suma podľa tvrdení žalovaného mala byť žalobcovi zaplatená. Pokiaľ teda bola časť preplatku spotrebovaná na úhradu zálohových platieb na rok 2006 a časť preplatku bola žalobcovi vyplatená, nevzniklo žalovanému bezdôvodné obohatenie v tejto časti na úkor žalobcu.

20. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou žalovaného, týkajúcou sa nedôvodnosti reklamácie žalobcu vyúčtovanej položky v sume 2.678,- Sk za odvoz a likvidáciu odpadu a to, že ide o službu poskytovanú celému bytovému domu, preto sa má žalobca spolupodieľať aj na tomto náklade nie je podstatné, či si sám zabezpečoval odvoz odpadu. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v zmysle vyššie uvedených ustanovení sú povinní podieľať sa na úhrade všetkých nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, pričom aj odvoz a likvidácia odpadu je plnením spojeným s užívaním bytu alebo nebytového priestoru poskytované všetkým vlastníkom, a preto aj žalobca je povinný podieľať sa aj na úhrade týchto nákladov, a to bez ohľadu na to, či si aj samostatne zabezpečil odvoz odpadu, či už z dôvodu osobitného druhu ním produkovaného odpadu, alebo jeho väčšieho množstva ako obvykle. Povinnosť žalobcu podieľať sa aj na úhrade nákladov za odvoz a likvidáciu odpadu vyplýva z jeho vlastníctva predmetného nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v bytovom dome a z povinnosti žalobcu ako vlastníka podieľať sa na úhradách za všetky plnenia spojené s užívaním bytu, alebo nebytového priestoru.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalobcom uplatnený nárok posúdil len podľa a napriek tvrdeniam žalobcu, že bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa domáha proti žalovanému, malo vzniknúť nesprávnym vyúčtovaním nákladov za plnenia a služby spojené s užívaním nebytového priestoru, neposúdil jeho nárok aj podľa príslušných ustanovení , platného v rozhodujúcom období, v dôsledku čoho nevykonal resp. nevyhodnotil všetky predložené listinné dôkazy, a to zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.09.2005 a 24.05.2006; vykonané znalecké dokazovanie nesprávne vyhodnotil a nezaoberal sa dôsledne predloženou reklamáciou a ďalšími listinnými dôkazmi z hľadiska prípadného spotrebovania časti preplatku na úhradu zálohových platieb žalobcu na rok 2006 a nedostatočne ustálil aj skutkový stav ohľadne vyplatenia časti preplatku žalovaným žalobcovi v sume vyčíslenej žalovaným. V odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj so všetkými podstatnými námietkami sporových strán a vzhľadom na to napadnutý rozsudok nemožno považovať za dostatočne odôvodnený, čo má za následok, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym postupom znemožnil žalovanému uplatňovať jeho procesné práva, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalobe vyhovel, a to do tej miery, že tým porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Za daného stavu, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia, pre ktoré sa ďalšími podstatnými stránkami veci súd prvej inštancie nezaoberal, by rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom v celom rozsahu (po skutkovej i právnej stránke) nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť riadneho preskúmania správnosti skutkových a právnych záverov, ku

ktorým by (odvolací) súd dospel. Posúdenie podstaty veci v rámci riadneho dvojinštančného súdneho konania je podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nevyhnutné z hľadiska rešpektovania práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces a naplnenie tohto práva tu možno dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím.

22. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , v ktorom súd prvej inštancie opätovne spor prejedná, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, doplní dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy náležite vyhodnotí, zistený skutkový stav posúdi podľa príslušných zákonných ustanovení a ustáli, či žalovaný smel pri vyúčtovaní vychádzať z rozhodnutí vlastníkov, na ktoré poukazoval, či časťou preplatku žalobcu boli uhradené zálohové platby na rok 2016 a či žalovaný časť ním vyčísleného preplatku žalobcovi vyplatil a následne znovu posúdi dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní, vysporiada sa so všetkými vyššie uvedenými právne významnými skutočnosťami a relevantnými námietkami sporových strán.

23. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).