Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/48/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Y.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXXX/XX, T., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019. V odôvodnení žalobca uviedol, že v poradí jedenástou žiadosťou zo dňa 09.11.2019 požiadal GR ZVJS o obnovenie vyplácania jeho starobného dôchodku od 22.09.2003, na ktorý mu vznikol zákonný nárok dňom 14.10.1999. GR ZVJS napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.11.2019 zastavilo správne konanie o priznanie starobného dôchodku dôvodiac ust. v spojení s Správneho poriadku, keďže v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 14 Európskeho dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, s SR, s Listinnou základných ľudských práv, s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR, s dovolacou judikatúrou NS SR, so , so , ako aj v rozpore so Podstatnou časťou žaloby boli námietky smerujúce k preukázaniu zákonnosti obnovenia vyplácania starobného dôchodku, na ktorý podľa žalobcu mu vznikol nárok dňom 14.10.1999 podľa Žalobca ďalej namietal retroaktivitu rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 05.04.2013, ktorým GR ZVJS zastavilo konanie o jeho žiadosti zo dňa 15.12.2008. V závere žaloby uviedol, že voči rozhodnutiu GR ZVJS zo dňa 04.11.2019 podal odvolanie. Minister spravodlivosti SR ako odvolací orgán v danej veci zatiaľ o odvolaní nerozhodol. Žalobca k žalobe pripojil kópiu prvostupňového rozhodnutia. Navrhol súdu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

2. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe žiadal preskúmať prvostupňové rozhodnutie GR ZVJS č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019, avšak uviedol, že proti nemu podal odvolanie v rámci administratívneho konania, správny súd najskôr informatívnym výsluchom a potom uznesením č. k. -96 zo dňa 08.10.2020 žalobcu vyzval, aby v stanovenej lehote odstránil vadu žaloby, ktorá bránia jej vecnému vybaveniu, spočívajúcu v rozpore medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd žalobcu poučil, ako je potrebné podanie doplniť a opraviť a o následku neodstránenia vady, ako aj o odmietnutí žaloby.

3. Správny súd predvolal žalobcu na informatívny výsluch dňa 28.09.2020, na ktorom bol poučený o tej skutočnosti, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu podal opravný prostriedok, o ktorom rozhodol odvolací orgán minister spravodlivosti, správny súd môže preskúmavať rozhodnutie odvolacieho orgánu v prípade, že žalobca vyčerpal riadny opravný prostriedok. Žalobca na informatívnom výsluchu dňa 28.09.2020 zotrval na preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia GR ZVJS číslo: GR ZVJS- d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019 tak, ako to už uviedol v žalobe. Žalobca poukázal na to, že má vysokoškolské právnické vzdelanie. Podľa jeho názoru ust. a jasne stanovuje, čo sa má preskúmavať, je to potvrdené aj v ust. . Medzičasom vydané rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR podľa vyjadrenia žalobcu neporušuje jeho právo.

4. Na uznesenie správneho súdu č. k. -96 zo dňa 08.10.2020 reagoval žalobca podaním zo dňa 12.10.2020, v ktorom uviedol, že konanie vyššieho súdneho úradníka považuje za šikanózne a za spochybňovanie jeho odbornosti. Uviedol, že už niekoľkokrát súdu vysvetlil (v iných konaniach), prečo označuje za žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR a žalobou žiada preskúmať rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.11.2019. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru podľa ustanovení všeobecných právnych predpisov, a teda ani podľa nie je povolené preskúmanie súdom odvolacieho rozhodnutia. Odvolacím rozhodnutím, ktorým minister zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.11.2019 sa minister nedopustil porušenia jeho práva. Žalobca zdôraznil, že v správnej žalobe ako predmet preskúmania správne označil rozhodnutie GR ZVJS zo dňa 04.11.2019, ktorým bolo porušené jeho právo na starobný dôchodok. Zopakoval žalobný návrh, a to tak, že navrhuje správnemu súdu rozhodnutie GR ZVJS SR č. GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

5. Predtým ako súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal, či správna žaloba netrpí nedostatkami, pre ktoré by nemohol správny súd v konaní ďalej pokračovať v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Podľa SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

Podľa veta prvá v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.

Podľa správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa .

Podľa v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh.

Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

7. Správny súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalobca sa od počiatku domáhal preskúmania rozhodnutia GR ZVJS, Útvaru sociálneho zabezpečenia číslo: GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019. V žalobe a výslovne v podaní zo dňa 12.10.2020, ktorým reagoval na výzvu súdu na odstránenie vady žaloby, ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sám žalobca v žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu GR ZVJS podal odvolanie, bolo zrejmé, že v inštančnom postupe bude vydané aj odvolacie rozhodnutie. Pri odstraňovaní tejto vady správny súd prihliadol v zmysle na to, že žalobcom je fyzická osoba v konaní o sociálnych veciach, a preto jej poskytol vyčerpávajúce poučenie o jej procesných právach, vrátane toho, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a toho, ktorý subjekt má byť žalovaným. Z obsahu podanej žaloby a obsahu vyjadrenia žalovaného k veci zo dňa 12.03.2020 bolo zrejmé, že žalobca prvostupňové správne rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol odvolací orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č. -42 zo dňa 20.01.2020 tak, že predmetné rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca však trval na tom, že predmetom prieskumu je rozhodnutie GR ZVJS číslo GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019. Dokonca postup súdu označil za šikanózny a on ako žalobca označil náležitosti žaloby správne a je to správny súd, ktorý koná v rozpore so zákonom. Po takomto vyjadrení žalobcu nastal logický rozpor medzi označením žalovaného a označením preskúmavaného rozhodnutia.

8. Žalobca v záujme splnenia poučovacej povinnosti bol vyzvaný uznesením č. k. -96 zo dňa 08.10.2020 na odstránenie tejto vady. V tomto uznesení správny súd uviedol, že žalobca správne ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože ide o správny orgán, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu. Je potrebné, aby žalobca správne označil rozhodnutie žalovaného, ktorého preskúmania sa žalobca v konaní domáha, t.j. rozhodnutia, ktoré vydal označený žalovaný tak, aby tieto náležitosti žaloby vzájomne korešpondovali. Žalobca však ani na túto výzvu označenie napadnutého rozhodnutia neopravil; naopak, uviedol, že na súdnom preskúmaní rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 04.11.2019 trvá.

9. Vzhľadom na vyjadrenú vôľu žalobcu ohľadom predmetu súdneho prieskumu, ktorú žalobca jednoznačne prejavil na informatívnom výsluchu pred správnym súdom a ďalej aj v jeho písomných podaniach, ktoré súdu doručil (napr. vo vyjadrení na výzvu súdu), súd nemal žiadne pochybnosti, že žalobca neakceptoval prístup správneho súdu k náležitostiam žaloby, konkrétne pri označení napadnutého rozhodnutia, že nekonal v zjavnom omyle a žiadal skutočne preskúmať len prvostupňové správne rozhodnutie. Správny súd preto vychádzal z takto jasne prejavenej vôle žalobcu.

10. Pokiaľ teda žalobca ako žalovaného označil Ministerstvo spravodlivosti SR a súčasne jednoznačne zotrval na tom, že napadnuté rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS, potom je potrebné konštatovať, že nie je možné ďalej pokračovať v konaní, pretože existuje logický rozpor medzi označením žalovaného a označením napadnutého rozhodnutia. Označenie žalovaného musí korešpondovať s označením napadnutého rozhodnutia, t.j. ako žalovaný nemôže byť označený taký subjekt, ktorý nevydal rozhodnutie, ktoré žiada žalobca preskúmať a opačne - ako napadnuté rozhodnutie nemôže byť označené také rozhodnutie, ktoré nevydal subjekt, ktorý je označený ako žalovaný. Uvedené náležitosti žaloby musia byť v súlade, aby bolo možné ďalej konať na základe žalobných bodov o prípadných vadách rozhodnutia, za ktoré by zodpovedal označený žalovaný. Pokiaľ však žalovaný vôbec napadnuté rozhodnutie nevydal, v konaní nie je možné pokračovať. Skutočnosť, že žalobca podal žalobu

voči prvostupňovému rozhodnutiu a za žalovaného označil druhostupňový správny orgán predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, spočívajúci v nezrozumiteľnosti žaloby, keď o nevyhnutnosti zhody žalovaného subjektu a rozhodnutia vydaného žalovaným správny súd žalobcu poučil.

11. Správny súd preto musel konštatovať, že žaloba nemôže byť meritórne prejednaná. V danom prípade je vadou žaloby jej nezrozumiteľnosť. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil, svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje. Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. V danom prípade si žalobca odporuje v tom, že na jednej strane ako žalovaného uvádza Ministerstvo spravodlivosti SR, ale na druhej strane ako napadnuté rozhodnutie uvádza rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS. Tento rozpor je právne významný preto, že postihuje základné náležitosti správnej žaloby, a to označenie žalovaného a označenie napadnutého rozhodnutia [ a ], ktoré sú vo vzájomnom rozpore. Pre uvedený nedostatok v konaní nie je možné pokračovať. Keďže tento nedostatok nebol napriek výzve správneho súdu opravený do momentu vydania tohto uznesenia, správny súd podľa bol nútený žalobu odmietnuť.

12. Úlohou správneho súdu nie je presviedčať alebo donucovať žalobcu, aby žaloval konkrétne rozhodnutie, ktoré správny súd žalobcovi označí, alebo negovať či prehliadať výslovne prejavenú vôľu žalobcu, a to ani v sociálnych veciach. Zároveň správny súd nemá právomoc preskúmavať také rozhodnutie, ktoré žalobca neuviedol ako predmet súdneho prieskumu, keď naopak prejavil jednoznačnú vôľu, aby ako o predmete súdneho prieskumu sa konalo o inom rozhodnutí. Správny súd by sa tak dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v , pretože by preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobcu. Je totiž výlučnou súčasťou autonómie vôle subjektu práva, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného subjektívneho práva konkrétnym rozhodnutím alebo nie. Takýmto postupom by bol taktiež porušený princíp rovného postavenia účastníkov konania v zmysle . Obsahom princípu vyjadreného v je rovnosť subjektov v rámci procesnoprávnych vzťahov vznikajúcich medzi účastníkmi konania. Žiadny z účastníkov konania nie je voči ostatným účastníkom akýmkoľvek spôsobom nadradený. V rámci tohto princípu z dôvodu poučovacej povinnosťou správneho súdu ( ) bolo žalobcovi poskytnuté komplexné poučenie o jeho procesných právach, vrátane označenia, ktoré rozhodnutie má byť predmetom súdneho prieskumu a informácie, že ním označený žalovaný je označený správne. K princípu rovnosti účastníkov konania súd dodáva, že zohľadňovanie určitých špecifických potrieb tých subjektov, ktorých zdravotný stav, prípadne sociálne postavenie odôvodňuje určitý špecifický procesný režim v zmysle , však nemá nejakým spôsobom negovať princíp rovnosti účastníkov konania. Ide o normatívne vyjadrenie ľudskej slušnosti, napr. vo vzťahu k zdravotne postihnutým osobám (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1038 s.). Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Neformálne posudzovanie znamená, že správny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania v zmysle alebo osobitné náležitosti správnej žaloby podľa . Predpokladom je však „ustálenie“ toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 1052 s.).

13. V danom prípade neodstránenie vady žaloby žalobcom predstavovalo taký nedostatok, pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať. Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe žaloby. Aj napriek povinnosti správneho súdu posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne, čo znamená, že nie je nevyhnuté, aby v takýchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby, je nutné konštatovať, že podanie je natoľko nezrozumiteľné, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, resp. čo ním žalobca sleduje. Za stavu, keď žalobca označil ako žalovaného Ministerstvo spravodlivosti SR, ale ako rozhodnutie, ktorého nápravy sa domáha, označil rozhodnutie GR ZVJS číslo GR ZVJS-d-12379/14-2019 zo dňa 04.11.2019, je žaloba žalobcu nezrozumiteľná, keď predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré nevydal žalovaný. Skutočnosť, že žalobca odmietol svoje podanie opraviť, a to napriek vyčerpávajúcemu poučeniu správneho súdu, preto predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Pokiaľ žalobca odmietol neformálne nazeranie súdu na náležitosti správnej žaloby ohľadom označenia napadnutého rozhodnutia a trval na označení takého napadnutého rozhodnutia, ktoré nevydal žalovaný,

je možné uzavrieť, že na základe takejto žaloby nie je možné meritórne vec prejednať, a preto správny súd podľa bol nútený žalobu odmietnuť.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.