Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-55-2020.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/55/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej , vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov matky: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - X., A. O. č. XXXX/XX, a otca: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. J. A. č. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/63/2020-91 zo 17. septembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby bola znížená jeho vyživovacia povinnosť k maloletému Q. (ďalej aj „maloletý“) zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2020. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z ust. § 31 ods. 2, § 78 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), okresný súd dospel k záveru, že úprava vyživovacej povinnosti otca smerujúca k zníženiu výživného na maloletého nie je opodstatnená. Okresný súd poukázal na to, že otec ako hlavný argument o zmene pomerov, na základe ktorej sa domáhal zníženia výživného, označil opatrenia nariadené v rámci ochrany pred šírením koronavírusu Covid - 19, pre ktoré nemal prácu a musel zrušiť živnosť. Okresný súd uviedol, že predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, skutočnosť, že otec podniká, vôbec nezohľadňovalo. Opatrenia týkajúce sa šírenia koronavírusu boli prechodného a nie trvalého charakteru a vo svojej podstate trvali pár týždňov a následne došlo opätovne k zmierňovaniu opatrení. Konštatoval, že aktuálne nie sú žiadne výrazné obmedzenia pri vykonávaní prác a otcovi objektívne nebránia žiadne skutočnosti zamestnať sa prípadne aj v inom obore. Vychádzajúc z týchto záverov ustálil, že nedošlo k takej trvalej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z nich.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby bolo jeho návrhu na zníženie výživného vyhovené tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 30,- eur mesačne od 01.04.2020 vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky. Uviedol, že hlavným dôvodom pre podanie návrhu na zníženie výživného bola skutočnosť, že pre šíriace sa ochorenie Covid-19 jeho zamestnávateľ stlmil svoju činnosť a doslova zo dňa na deň ostal bez práce. Bol nútený dňa 10.03.2020 zrušiť živnosť a následne sa zaevidovať na Úrade práce v Martine, pričom nepoberá žiadne dávky ani žiadny príspevok. K zlepšeniu jeho situácie vôbec nedošlo, snaží sa zabezpečiť finančné prostriedky aspoň príležitostnou brigádnickou činnosťou. Je rád, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pretože inak by situáciu z finančného hľadiska
nezvládol. Okrem toho v spoločnej domácnosti s nimi býva aj maloletý syn F. O., ktorého má v osobnej starostlivosti.
3. Odvolanie otca bolo okresným súdom v súlade s ust. § 373 ods. 3 CSP zaslané kolíznemu opatrovníkovi a matke na vyjadrenie. Žiaden z nich sa k odvolaniu otca nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania, v celom rozsahu (§ 65 a § 66 CMP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V prejednávanej veci sa otec domáhal zníženia výživného, ktoré mu bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin z 09.05.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 6P/154/2016 vo výške 100,- eur mesačne z dôvodu, že došlo na jeho strane k takej zmene pomerov, že doteraz určené výživné nie je schopný hradiť.
6. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
9. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
10. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne však zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch. Medzi zákonom vymedzené prípady, kedy je možné o tej istej veci opätovne rozhodnúť patria prípady uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 121 CMP. Zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotno-právnou podmienkou však je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).
11. Vychádzajúc z ustanovenia § 121 CMP je zrejmé, že zmena rozsudku je možná aj v prípade rozsudku o výžive maloletých. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Tieto sa však môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (predchádzajúceho - pozn. odvolacieho súdu) - R 3/1967. Súd si svoje oprávnenie opätovne vec prejednávať musí najskôr dokazovaním preukázať. Takže v prvej fáze konania sa zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že podľa ust. § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci so zameraním na zistenie právne relevantných skutočností (v súdenom prípade so zameraním na zmenu pomerov ) nevyhnutných pre rozhodnutie v merite veci. Aby súd mohol zistiť skutočný stav veci, je povinný v zmysle § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na skutočnosť, či konanie začal ex offo (z úradnej povinnosti), alebo na návrh. Zároveň však odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ani v týchto prípadoch procesná aktivita súdu, ktorá supluje pasivitu účastníkov konania, nemôže byť vnímaná absolútne. Súd teda túto aktivitu supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.
12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd pri prejednaní a rozhodnutí veci nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom. Z obsahu spisu nevyplýva, že pred svojim rozhodnutím vykonal dokazovanie za účelom zistenia okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a to ako na strane otca ( výživou osoby povinnej), tak aj na strane maloletého (ako osoby oprávnenej) ako aj dokazovanie týkajúce sa aktuálneho stavu u týchto osôb. Pokiaľ otec tvrdil, že prišiel z dôvodu existujúcej celospoločenskej situácie spôsobenej pandémiou Covid-19 o príjem, okresný súd sa nedostatočne zaoberal zistením, akú konkrétnu činnosť, pre akého zamestnávateľa otec vykonával, akým spôsobom a z akého dôvodu táto činnosť bola ukončená, či už zo strany otca, alebo zo strany jeho zamestnávateľa, neozrejmil si rozpory vo vyjadrení otca, pokiaľ na jednej strane tento konštatoval, že nemohol vykonávať prácu pre svojho zamestnávateľa a následne tvrdil, že musel ukončiť živnosť (nie je zrejmé, či súbežne bol aj zamestnancom aj živnostníkom). Aj keď návrh na zmenu výživného podával otec, ktorý uvádzal dôvody pre takýto návrh na svojej strane, v záujme zistenia skutočného stavu veci bolo nutné, aby sa okresný súd zaoberal aj posúdením pomerov na strane maloletého. V neposlednom rade, aj keď na rozsah vyživovacej povinnosti povinného rodiča nemá rozhodujúci vplyv rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, pre potreby komplexného posúdenia dôvodnosti návrhu a zistenia skutočného stavu veci je nutné zaoberať sa aj posúdením pomerov rodiča, ktorému dieťa je zverené do starostlivosti.
13. Okresný súd v prejednávanej veci týmto spôsobom nepostupoval, následne svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, pretože práve pre procesné pochybenie pri prejednávaní veci a zisťovaní skutočného stavu veci absentovali relevantné zistenia, ktoré mal uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, aby bolo zrejmé, z akých skutočností vychádzal a na základe akých zistení dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu sa v bode 18. obmedzilo na veľmi stručné konštatovanie nedôvodnosti podaného návrhu. Aj keď samozrejme otázka kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia nutne nesúvisí s rozsahom písomného odôvodnenia, v tomto prípade je však, podľa názoru odvolacieho súdu, konštatovanie o nedôvodnosti uplatneného nároku nepostačujúce a v rozpore s náležitosťami kladenými na odôvodnenie súdnych rozhodnutí vyplývajúcimi z ust. § 220 ods. 2 CSP.
14. Krajský súd rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie za účelom zistenia pomerov existujúcich v čase predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti ako na strane otca ako povinného rodiča tak aj na strane maloletého ako osoby oprávnenej a zároveň aj na strane druhé rodiča maloletého - matky. Následne súd zistí pomery týchto osôb od obdobia, od ktorého otec tvrdí, že došlo k zmene pomerov a od ktorého žiada zníženie výživného, do času rozhodovania súdu (lebo nie je vylúčené, aby vzhľadom na čas, ktorý od podania návrhu otca uplynul, bola výška vyživovacej povinnosti určená rozdielne). Na základe týchto zistení vykoná porovnanie pomerov v čase predchádzajúceho rozhodovania a v čase svojho rozhodovania a ustáli, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Následne svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby odôvodnenie malo zákonné náležitosti vyplývajúce z § 220 CSP, najmä, aby z neho bolo zrejmé, ktoré dôkazy vykonal, ako tieto vyhodnotil a na základe akých dôkazov dospel k zisteniam, z ktorých bude pri rozhodovaní vychádzať. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách celého konania (vrátane trov tohto odvolacieho konania).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)