Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-17-2021.pdf
PDF · 108.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/17/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. XXX/X, občan SR, o vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 26. februára 2018 č. k. 5Er/717/2009-30, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením z 26. februára 2018 č. k. 5Er/717/2009-30 exekúciu zastavil a zároveň rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
2. Výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) a výrok o trovách exekúcie odôvodnil podľa § 203 ods. 2 EP.
3. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 24. 08. 2009 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 132,77 eura a trov exekúcie, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. k. ORP-1998/DI- SK-I-2007 z 15. 11. 2007, vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresným dopravným inšpektorátom v Komárne.
4. Okresný súd Komárno vydal dňa 25. 09. 2009 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*037892 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/717/2009 (EX 4994/09) pre súdneho exekútora JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene.
5. Dňa 13. 09. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Okresný súd Komárno uznesením č. k. 5Er/717/2009-14 z 7. novembra 2011 rozhodol o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto pôvodného oprávneného SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, so sídlom Nitra, Piesková 32, do konania vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005.
6. Dňa 14. 12. 2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň navrhol, aby súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.
7. Súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že lustráciou majetkových pomerov povinného zistil, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky a nemá vedené účty v bankách.
8. O nároku na náhradu trov konania exekučný súd rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to v súlade s § 203 ods. 2 prvá veta EP, pričom o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 a 2 CSP).
9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku bez toho, aby vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k podnetu exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Poukázal na znenie ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je oprávnený účastníkom konania. Exekučné konanie je ovládanou dispozičnou zásadou a nie je časovo obmedzené. Zastavenie exekúcie bez návrhu oprávneného, resp. stanoviska oprávneného je tak v rozpore s uvedenou zásadou. Predčasným zastavením exekúcie sa upiera oprávnenému právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon rozhodnutí. Exekúciu možno začať a v nej pokračovať len na základe návrhu oprávneného, a je teda len na oprávnenom, či urobí prejav smerujúci k zastaveniu exekúcie, alebo v nej bude pokračovať.
10. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1998/DI-SK- I.2007 z 15. 11. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. 03. 2008 a vykonateľnosť dňa 09. 04. 2008. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. V zmysle tohto ustanovenia dňa 09. 04. 2011 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky, čím sa rozhodnutie správneho orgánu stalo neúčinným, čo je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie voči povinnému. Ak súd v priebehu exekúcie zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu ex offo zastaviť. Na úhradu trov exekúcie má súd povinnosť zaviazať povinného, pretože oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2010 z 6. októbra 2010 a sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23. októbra 2014. Uplynutie prekluzívnej lehoty je objektívnou udalosťou, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, aj keď to účastník konania nenamieta, a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým je nemajetnosť povinného. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu, preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie, keďže nemajetnosť povinného je pre určenie povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie právne irelevantná.
11. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, pretože exekučný súd po preukázaní nemajetnosti povinného správne na danú vec aplikoval § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a exekúciu zastavil. Skutočnosti uvedené v námietkach z 02. 05. 2018 považuje za účelové a neopodstatnené, preto námietky oprávneného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
17. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica podal dňa 21. 09. 2009 na Okresný súd Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému K. J., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, I. XXX/X, J.. Exekúcia začala doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009. Exekučným titulom je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne, Č. p. ORP-1998/DI-SK-I-2007 z 15. novembra 2007, právoplatný dňa 25. 03. 2008 a vykonateľný dňa 09. 04. 2008.
21. Okresný súd Komárno poverením č. 5401 037892 z 25. 09. 2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Dňa 13. 09. 2011 doručil súdny exekútor exekučnému súdu Návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorým navrhol, aby pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že na miesto pôvodného oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitra, so sídlom Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. O tomto návrhu rozhodol exekučný súd uznesením č. k. 5Er/717/2009-14 z 7. novembra 2011 tak, že mu vyhovel a pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, pričom na miesto pôvodného oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitra, so sídlom Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809, vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005.
22. Dňa 14. 12. 2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
23. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
24. Rozsah odvolania predstavujú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, dôvody odvolania sú námietky uvedené odvolateľom podľa ustanovení § 365 a 366 CSP. Odvolací súd je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd však nie je viazaný odvolacím návrhom, t. j. petitom odvolania. Odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní môže napríklad rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, aj keď sa navrhuje jeho zmena, alebo ho zmeniť, keď sa navrhuje jeho zrušenie. Odvolací súd je vždy viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania (teda rozsahom a dôvodmi odvolania s výnimkami podľa § 379 CSP), nie je však viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania (teda odvolacím petitom).
25. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
26. Podľa § 88 ods. Zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01. 09. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.
27. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) účinného od 01. 01. 2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
29. Oprávnený v podanom odvolaní namietal dôvod zastavenia exekúcie, pričom sa domnieva, že exekučný súd exekúciu nesprávne zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti, keď z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci prišlo k preklúzii vymáhaného nároku. Oprávnený v námietke tvrdil, že exekúcia mala byť zastavená z iného právneho dôvodu, teda že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota na vymáhanie predmetnej pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je v predmetnej veci Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, č. p. ORP-1998/DI-SK-I-2007 z 15. 11. 2007, právoplatný dňa 25. 03. 2008 a vykonateľný dňa 09. 04. 2008. Poznamenal, že dôvod zastavenia exekúcie bezprostredne súvisí aj s rozhodnutím o trovách exekúcie.
30. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodujúc o odvolaní oprávneného dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení v účinnom do 31. 08. 2008 upravovalo trojročnú prekluzívnu lehotu na vymoženie pohľadávky, avšak novelizáciou zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01. 09. 2008 došlo k zmene v tom, že Zákon o priestupkoch neustanovuje trojročnú a ani nijakú inú prekluzívnu lehotu v žiadnom ustanovení. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná novela Zákona o priestupkoch neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01. 09. 2008, ktoré by intertemporálne upravovali právne vzťahy vzniknuté v období pred účinnosťou novely s právnymi účinkami po nej, teda prípady, keď exekučný titul bol vydaný pre dňom 01. 09. 2008 a posledný deň prekluzívnej lehoty by uplynul po 01. 09. 2008. Vychádzajúc ,okrem iného, zo štandardného normotvorného princípu procesných noriem, podľa ktorého pri časovom strete dvoch právnych noriem sa novou právnou úpravou spravujú aj vzťahy založené už zrušenou normou, nie je možné bez existencie osobitného zákonného zmocnenia
v prechodných ustanoveniach právneho predpisu aplikovať právnu normu, ktorá v čase rozhodovania už nie je platná.
31. Podľa názoru odvolacieho súdu ak zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané, už lehotu na vykonanie rozhodnutia neobsahuje, je potrebné v danej veci aplikovať § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý má povahu všeobecného predpisu a uplatní sa vtedy, ak osobitný predpis výkon rozhodnutia neupravuje inak. Ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku s účinnosťou od 01. 01. 2004 (novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z. z.) jednoznačne ustanovuje trojročnú lehotu v ktorej treba výkon rozhodnutia nariadiť (teda nie aj vykonať). To znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenie na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
32. Odvolací súd v nadväznosti na plynutie prekluzívnej lehoty konštatuje, že výkon rozhodnutia správneho orgánu (tzv. správna exekúcia) je procesná činnosť správneho orgánu, smerujúca k vynútenému splneniu povinností uložených v rozhodnutí správneho orgánu. Výkon rozhodnutí správnych orgánov sa môže uskutočniť formou správnej exekúcie alebo exekúcie vykonanej exekútorom. V prípadoch upravených v osobitných predpisoch môže byť postup pri výkone správnej exekúcie modifikovaný podľa špecifických podmienok na danom úseku. V záujme právnej stability Správny poriadok ustanovuje 3- ročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej je potrebné rozhodnutie vykonať, pričom začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti.
33. Exekučný poriadok nepozná termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“. V čase do účinnosti novely Správneho poriadku vykonanej zákonom č. 527/2003 Z. z. bolo možné správne rozhodnutie vykonať výkonom rozhodnutia súdom alebo správnym orgánom a exekúciou súdnym exekútorom. Termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ bol do účinnosti uvedenej novely upravený iba v § 261 Občianskeho súdneho poriadku. Začatie výkonu rozhodnutia správnym orgánom sa v zmysle Správneho poriadku len oznamovalo a uskutočňovalo sa na základe exekučného príkazu, pričom Exekučný poriadok takýto termín vôbec nepoužíval (a dodnes nepoužíva). Zákonom č. 341/2005 Z. z., účinným od 01. 09. 2005 bol novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Jednou z najpodstatnejších zmien tejto novely bolo vylúčenie možnosti, aby výkon správnych rozhodnutí uskutočňoval súd (zrušenie § 261 OSP). V súčasnosti výkon rozhodnutia tak môžu uskutočňovať len správne orgány podľa Správneho poriadku alebo súdni exekútori podľa Exekučného poriadku.
34. V prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia exekúciou podľa Exekučného poriadku je preto potrebné termín „nariadenie výkonu rozhodnutia“ interpretovať tak, aby bol zachovaný účel a cieľ ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a to ústavne súladným spôsobom s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
35. V zmysle ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení do 31. 12. 2003 správne rozhodnutie bolo možné vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Novelou vykonanou zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2004 sa znenie tohto ustanovenia zmenilo tak, že výkon správneho rozhodnutia bolo možné nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie v ňom uloženej povinnosti. Podľa dôvodovej správy k novele zákona poznatky z praxe signalizovali, že trojročná lehota na výkon rozhodnutia (teda na jeho realizáciu) bola v niektorých prípadoch nedostatočná, preto došlo k zmene § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. tak, že výkon rozhodnutia nebolo treba v trojročnej lehote realizovať, ale ho treba v tejto lehote iba nariadiť. Účelom uvedeného ustanovenia je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Pokiaľ je v tejto lehote nariadený jeho výkon, zachováva si spôsobilosť byť exekučným titulom.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu ústavne súladnou a rešpektujúcou princíp právnej istoty je taká interpretácia, podľa ktorej „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku sa rozumie začatie exekučného konania (t. j. doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Preto pokiaľ oprávnený najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej v správnom
rozhodnutí na splnenie uloženej povinnosti podá návrh na jeho nútený výkon (exekúciu), zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“). Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť. Táto nemôže byť závislá na konaní či nekonaní iného subjektu (vrátane súdneho exekútora a exekučného súdu). Oprávnený si musí sám ustriehnuť, aby podnikol potrebné opatrenia smerujúce k uplatneniu svojho práva, a teda k výkonu rozhodnutia.
37. Výkon rozhodnutia sa začína uplatnením práva a končí sa uspokojením práva. V prípade postupu podľa Exekučného poriadku, uplatnenie práva spočíva v podaní návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. To znamená, že výkon rozhodnutia sa začína momentom dôjdenia návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi, a teda pod termínom „nariadenie výkonu rozhodnutia“ v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, treba chápať začatie exekučného konania v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku.
38. V prejednávanej veci exekučný titul - rozhodnutie o priestupku, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok, nadobudlo vykonateľnosť dňa 09. 04. 2008, v dôsledku čoho trojročná lehota na nariadenie výkonu rozhodnutia uplynula dňa 09. 04. 2011. Keďže oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 02. 09. 2009 a súd exekúciu nariadil vydaním poverenia súdnemu exekútorovi dňa 25. 09. 2009, je potrebné konštatovať, že výkon rozhodnutia bol v danej veci nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval námietky oprávneného ohľadom uplynutia 3 ročnej prekluzívnej lehoty za dôvodné.
39. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného. Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
41. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
42. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Komárno, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že uplynula 3 ročná prekluzívna lehota, s uvedeným sa odvolací súd vysporiadal vyššie. Odvolací súd v nadväznosti na námietku oprávneného, že exekučné konanie je časovo neobmedzené poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súdny exekútor lustroval majetok povinného, pričom zistil, že žiaden majetok, a to tak hnuteľný ako aj nehnuteľný,
nevlastní, nemá ani žiaden príjem, preto by bolo nehospodárne, aby súdny exekútor vo výkone exekúcie za uvedených podmienok aj naďalej pokračoval. V prípade, ak by nastala situácia, že povinný nadobudne nejaký majetok, ktorý by bolo možné postihnúť výkonom exekúcie, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata.
43. Exekučný súd preto postupoval správne, keď exekúciu zastavil, konštatujúc, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011). 44. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
45. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).