Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-21-2021.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Subarea
3Co/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: Y. I., I.. XX.X.XXXX, K. XXXX/ XB, zastúpená advokátom V.. W. Ď., M. X, Z., proti žalovaným: X/ R.. M. T., I.. X.X.XXXX, X/ F. T., I.. XX.X.XXXX, T. H. Q., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č.k 44C/93/2020-44 zo dňa 21.9.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vrátane ich prevodu, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného zaťaženia týchto nehnuteľností (okrem záložného práva hypotekárnej banky, na ktoré dá písomný súhlas žalobkyňa), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uložená povinnosť sa týkala:
- pozemku v H. Q. parcela H., parcelné číslo XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 484 m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie H. Q., obec H. Q., okres M. v celosti,
- spoluvlastníckého podielu X/XXX k pozemku parcela H. parcelné číslo XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 7204 m2, evidovaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres M.
- spoluvlastníckého podielu X/XXX k pozemku parcela H. parcelné číslo XXXX/X - ostatná plocha o výmere 7577 m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres M.
- spoluvlastníckého podielu X/XXX k pozemku parcela H. parcelné číslo XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 8876 m2, evidovanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. Q., obec: H. Q., okres M.
- rozostavaného rodinného domu, bez súpisného čísla, neevidovaného v katastri nehnuteľností, postavenom v H. Q. na pozemku - parcele H. XXXX/XXX - ostatná plocha o výmere 484 m2, evidovanom na liste vlastníctva katastrálneho územia H. Q. č. XXXX. Žalobkyni uložil povinnosť podať na súd proti žalovaným 1/ a 2/ najneskôr do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 4.9.2020 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa nakladania
s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorých sú vlastníkmi. Žalobu odôvodnila tým, že 4.5.2020 so žalovanými uzatvorila zmluvu o budúcej zmluve a o zložení preddavku (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“) podľa ustanovenia § 50a a § 51 Občianskeho zákonníka, ktorou sa ako budúca kupujúca a žalovaní ako budúci predávajúci, zaviazali uzavrieť najneskôr do 31.8.2020 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej budú uvádzané nehnuteľnosti. Podľa tejto zmluvy zložila preddavok na kúpnu cenu 51.500 eur, pričom mala vedomosť, že žalovaní z týchto peňazí platili za dokončovacie práce na rozostavanom rodinnom dome, ktorý mal byť tiež predmetom prevodu. Zaviazala sa pripraviť návrh kúpnej zmluvy, na základe čoho v spolupráci s hypotekárnym špecialistom pánom Ď. žalovaných viac krát vyzvala, aby jej k tomuto poskytli podklady a tiež podklady na prípravu záložnej, resp. úverovej zmluvy, títo však na výzvy nereagovali. Koncom júna 2020 zistila, že na inzertných portáloch sa objavuje ponuka (aktualizovaná dňa 27.8.2020) na predaj nehnuteľností s rovnakými parametrami a rovnakým popisom, ako majú nehnuteľnosti a tiež, že 20.7.2020 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý neskôr žalovaní vzali späť. Dňa 2.9.2020 žalovaní vrátili žalobkyni na bankový účet 41.500 eur a 3.9.2020 jej bol doručený ich list z 1.9.2020, označený ako „Odstúpenie od zmluvy“, podľa ktorého jej žalovaní vrátili preddavok na kúpnu cenu znížený o zmluvnú pokutu 10.000 eur. Odstúpenie od zmluvy považovala za právne neúčinné, v rozpore so zákonom a aj zmluvou o budúcej zmluve, a preto záväzky z nej vyplývajúce považovala naďalej za platné. Žalovaní podľa nej porušili zmluvu o budúcej zmluve tým, že v rozpore s ich záväzkom neponúkať nehnuteľnosti ďalej na predaj, ich na predaj ponúkali, neposkytli žalobkyni súčinnosť pri príprave kúpnej, resp. úverovej zmluvy, pričom takýmto konaním jej v zmysle zmluvy o budúcej zmluve vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu. Túto si však uplatnili žalovaní, napriek tomu, že z jej strany nedošlo k porušeniu povinnosti, pričom nesplnili ani podmienku na jej uplatnenie, a to zaslanie predchádzajúceho písomného upozornenia. Poprela, že jej bolo upozornenie od žalovaných doručené e-mailom zaslaným 28.8.2020. Prípadné nedostatky, pre ktoré žalovaní nechceli záväzky zo zmluvy dodržať, bolo podľa nej možné odstrániť napríklad dohodou strán, ak by to v dostatočnom predstihu navrhli, čo však neurobili. Poukázala na hrubé zneužívanie žalovanými. Podľa nej už v čase, keď žalovaných vyzývala na dodanie podkladov, títo už museli vedieť, že jej nehnuteľnosti nepredajú, čo však pred ňou tajili a zavádzali ju a čakali, kým uplynie lehota na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mala obavy, že svoje práva nebude môcť realizovať, kúpa nehnuteľnosti bude zmarená a tiež, že príde o časť preddavku kúpnej ceny 10.000 eur, resp. o zmluvnú pokutu v rovnakej výške. Vyjadrila tiež obavu, že môže ísť o podvod s nehnuteľnosťami a o viacnásobný predaj tej istej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalovaní na B. U. v H. Q., na ktorej sa mali zdržiavať, už nevlastnia žiadnu nehnuteľnosť, na základe čoho usúdila, že sa zrejme zbavujú svojho majetku a preto mala obavu, či sa dostane ku svojim peniazom a či pohľadávku bude možné z majetku žalovaných vymáhať. Uviedla, že vrátenia 10.000 eur a zmluvnej pokuty 10.000 eur za nedodržanie zmluvy o budúcej zmluve sa bude voči žalovaným domáhať na súde. Podaním z 11.9.2020 doplnila, že žalovaní sa pokúšajú nehnuteľnosti predať napriek platnej zmluve o budúcej zmluve, nakoľko na katastrálnom odbore Okresného úradu Senec bol 9.9.2020 podaný nový návrh na vklad vlastníckeho práva (č. O.-XXXX/XXXX). Na príslušných listoch vlastníctva katastra nehnuteľností katastrálneho územia H. Q. č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX mala byť v tejto súvislosti zapísaná aj plomba s rovnakým číslom vkladového konania. Okresný úrad M. odmietol jej žiadosť o zapísanie poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. Z uvedeného dôvodu je nariadenie neodkladného opatrenia jedinou možnosťou zabezpečenia jej právnej ochrany.
3. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu a po zvážení všetkých okolností v predmetnej veci, na základe ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2 CSP dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenie je dôvodné. V plnom rozsahu sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu a na základe predložených dôkazov mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala nebezpečenstvo hroziacej ujmy a naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery, a to až do právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle žalovaných.
4. Proti uzneseniu podali žalovaní odvolanie a ho žiadali zrušiť. Odvolanie odôvodnili tým, že žalobkyňa v žalobe uviedla nepravdivé skutočnosti a súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že od zmluvy o budúcej zmluve odstúpili a ani dôvodmi odstúpenia. Uviedli, že žalobkyni poskytovali súčinnosti vždy, keď ich o to požiadala; súdnemu znalcovi na účely vyhotovenia znaleckého posudku sprístupnili nehnuteľnosť, poskytli mu potrebné podklady, sprístupnili ju aj na zameranie kuchyne, s manželom žalobkyne tiež aktívne komunikovali o prebiehajúcich stavebných prác na predmetnom rodinnom dome. Poukázali na to, že žalobkyňa im neoznámila, komu majú poskytnúť súčinnosť pri realizácii čerpania jej úveru, nekomunikovala s nimi a nechávala im len odkazy cez cudzie osoby, konkrétne p. Ď., ktorý nebol
zmluvnou stranou a ani splnomocnencom žalobkyne. Na poslednom stretnutí v júli 2020 im oznámila, že jej banka neschválila úver, vtedy navrhli ukončiť zmluvu bez zmluvných pokút, s čím nesúhlasila. Podľa zmluvy o budúcej zmluve bola žalobkyňa povinná im najneskôr 5 dní pred uplynutím lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy predložiť návrh zmluvy, v rozpore so zmluvou im tento nebol doručený a nebol im doručený ani úverový prísľub v prospech žalobkyne, riadne podpísaný bankou, napriek tomu, že ju na túto skutočnosť upozornili e-mailom 28.8.2020. Od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, mala podľa nich žalobkyňa problémy so získaním peňazí na kúpu predmetných nehnuteľností, tieto si nezaobstarala do 31.8.2020, na základe čoho od zmluvy odstúpili. Odstúpenie od zmluvy je podľa ich názoru platné a žalobkyňa ho až do podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespochybňovala. Na základe jej konania, resp. nekonania mali za to, že porušila povinnosti dohodnuté v zmluve, čím im dala možnosť uplatniť si zmluvnú pokutu. O korektnosti ich konania svedčí to, že okamžite po ich odstúpení od zmluvy žalobkyni vrátili preddavok na kúpnu cenu znížený o zmluvnú pokutu. Podľa nich je zrejmé, že žalobkyňa úverové podmienky banky nemôže splniť a tiež, že nemá záujem o predmetné nehnuteľnosti, ktoré im neprávom blokuje. Ak by jej išlo o predmetné nehnuteľnosti podala by žalobu o nahradenie ich vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a neuvažovala by o vymáhaní pohľadávky. Oni už predmetné nehnuteľností predali inému, nový majiteľ zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a nehnuteľnosti riadne užíva. Záverom uviedli, že pri neodkladnom opatrení musí hodnoverné osvedčenie nároku na jeho nariadenie viesť k záveru, že miera úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a odvolanie žalovaných je podľa nej účelové a v rozpore s predloženými dôkazmi. Potvrdila, že žalovaní jej sprístupňovali nehnuteľnosti, neposkytli jej však údaje potrebné pre vyhotovenie kúpnej a úverovej zmluvy. Poukázala na to, že podľa zmluvy o budúcej zmluve sa mala predĺžiť lehota na predloženie návrhu kúpnej zmluvy ona v pôvodne dohodnutej lehote nemohla predložiť návrh zmluvy práve z dôvodu, že žalovaní jej neposkytli súčinnosť a na to, že jej hypotekárny poradca pán Ď. zaslal žalovaným dňa 13.8.2020 e-mail s dokumentom o schválení jej úveru bankou, na základe čoho bolo zrejmé, že nemá problém s financovaním. K tvrdeniu, že jej prvý pokus o získanie úveru od banky v júli 2020 nebol úspešný uviedla, že úver nezískala práve kvôli konaniu žalovaných, konkrétne preto, že 20.7.2020 podali na kataster nehnuteľností návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby. Podrobne opísala stretnutie so žalovanými 27.7.2020, na ktorom sa zúčastnila ona so svojím partnerom a rodinným príslušníkom, žalovaný 1/ a jej hypotekárny poradca, bolo zvolané kvôli plombe vyznačenej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva vedenom k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorú upozornila banka a ktorá bola dôvodom, pre ktorý jej neschválila úver. Už na tomto stretnutí mal byť žalovaný 1/ upozornený, že porušuje zmluvu o budúcej zmluve. Žalovaný 1/ na stretnutí navrhol, že jej vráti preddavok kúpnej ceny 51.500 eur, s jej žiadosťou, aby zaplatil pokutu podľa zmluvy o budúcej zmluve však nesúhlasil. O podaní žaloby o priznanie peňažnej pohľadávky uviedla, že o tom uvažovala práve z toho dôvodu, že v nehnuteľnosti už v súčasnosti bývajú iné osoby. Trvala na tom, že odstúpenie od zmluvy žalovanými nebolo účinné, nakoľko nemu neuviedli žiadne ustanovenia zákona alebo zmluvy, na základe ktorých im právo na odstúpenie malo vzniknúť. Poprela tvrdenie žalovaných, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenie bol neurčitý a nezrozumiteľný. Podľa nej bol návrh formulovaný jasne a určito, bolo z neho zrejmé, čoho sa domáha, z akých dôvodov a pripojila k nemu aj množstvo dôkazov, ktoré žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili. Súdu predložila aj správu, ktorú jej žalovaný 1/ poslal 5.11.2020, uviedol v nej, že neodkladné opatrenie považuje za irelevantné a bude si v zmysle ustanovenia § 340 ods. 1 CSP uplatňovať voči nej náhradu škody cca 3.800 eur, ktorá denne narastá o cca 60 eur. Záverom uviedla, že odvolanie žalovaných je plné zavádzajúcich informácií, na základe čoho má byť zrejmý aj ich nepoctivý prístup k predmetnej veci.
6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
14. Tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia so zreteľom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, vyhodnotil odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Žalobkyňa potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v konaní odôvodňovala tým, že má vážne obavy, že v prípade predaja predmetných nehnuteľností žalovanými tretej osobe, nebude môcť realizovať svoje práva, že kúpa nehnuteľnosti bude zmarená a zároveň, že príde aj o zaplatený preddavok 10.000 eur, resp. jej nebude uhradená zmluvná pokuta 10.000 eur a že nebude možné vymôcť pohľadávku z majetku žalovaných. V závere podaného návrhu žalobkyňa uviedla, že ak to súd považuje za nevyhnutné podá žalobu o zaplatenie pohľadávky 20.000 eur s príslušenstvom, prípadne žalobu o nahradenie vôle žalovaných spolu s návrhom na zaplatenie pohľadávky 10.000 eur. Podľa žalobkyne žalovaní napriek tomu, že sú viazaní zmluvou o budúcej zmluve, neposkytli jej v zmluve dohodnutú potrebnú súčinnosť a zmarili uzavretie kúpnej, resp. záložnej zmluvy. Neoprávnenosť konania žalovaných, ktorí uzavreli zmluvu s treťou osobou na predaj predmetných nehnuteľností vyvodzovala z toho, že zmluva o budúcej zmluve a o zložení preddavku kúpnej ceny stále platí a obe strany sú povinné ju dodržiavať. Žalovaní jej neoznámili, že nemajú záujem dohodnuté záväzky splniť, pričom mohli pokojne a v predstihu navrhnúť dohodu, ktorá by situáciu vyriešila k spokojnosti oboch strán, čo naznačuje neseriózne konanie z ich strany.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci považoval za dôvodnú námietku žalovaných, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie je dostatočne zrejmé, z akého dôvodu mal za osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ak sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal ich odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve z 1.9.2020. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaní nakladali s predmetnými nehnuteľnosťami tak, že ich predali tretej osobe, čo bolo osvedčené predloženými listami vlastníctva katastra nehnuteľností, na ktorých je zapísané vkladové konanie, podľa odvolacieho súdu bez ďalšieho nepostačuje na záver o potrebe zabezpečenia majetku žalobkyne neodkladným opatrením.
16. Žalobkyňa v návrhu osvedčila, že žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu s tretími osobami, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, čo žalovaní ani nepopierali. Podľa odvolacieho súdu však v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. V prvom rade v návrhu neuviedla jednoznačne, ktorému jej právu sa má neodkladným opatrením
poskytnúť nevyhnutná ochrana, či to je právo na uzavretie kúpnej zmluvy alebo na vrátenie preddavku kúpnej ceny a zmluvnú pokutu. Pokiaľ z návrhu nebolo jednoznačné ktorému jej právu má byť poskytnutá ochrana, súd prvej inštancie nemal dôvod ukladať žalobkyni povinnosť podať po právoplatnosti uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia návrh na nahradenie prejavu vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy. Z opisu skutkových okolnosti uvedenom žalobkyňou ako aj z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise bolo zrejmé, že žalobkyňa a žalovaní uzavreli 4.5.2020 zmluvu o budúcej zmluve a o zložení preddavku. Porušenie povinnosti poskytnúť súčinnosť podľa tejto zmluvy a uzavrieť zmluvu žalobkyňa osvedčovala odstúpením žalovaných od zmluvy o budúcej zmluve, ktoré považovala za nedôvodné a tiež tým, že predmetné nehnuteľnosti predali inej osobe. Žalovaní v rámci svojej obrany namietali, že od zmluvy o budúcej zmluve riadne odstúpili po tom, čo žalobkyňa v rozpore so zmluvou im v dohodnutej lehote nepredložila úverový prísľub banky a návrh kúpnej zmluvy, napriek tomu, že sa toho dožadovali.
17. Podľa odvolacieho súdu z uvedených skutočnosti v tejto fáze konania žalobkyňa v potrebnej miere neosvedčila základ nároku uplatňovaného voči žalovaným, a ani potrebu neodkladného opatrenia. Z tvrdení žalobkyne nie je podľa odvolacieho súdu jasné, že sa v konaní domáha ochrany jej práva uzavrieť kúpnu zmluvu, ak sama nesplnila podmienky dohodnuté na jej uzavretie a aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uvádza, že vzhľadom na to, že predmetná nehnuteľnosť je už v užívaní tretej osoby, nebude možné pristúpiť k pôvodne dohodnutým podmienkam kúpy. Pokiaľ by neodkladné opatrenie mala slúžiť na zabezpečenie jej práva na vrátenie časti preddavku a zmluvnú pokutu, v takom prípade by neodkladné opatrenie bolo neprimerané vzhľadom na hodnotu sporných nehnuteľností, v čom sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.
18. Bez toho, aby odvolací súd prezumoval vyriešenie sporu medzi žalobkyňou a žalovanými, vzhľadom na uvedené rozpory v predložených listinách a tvrdeniach sporových strán, nie je možné podľa neho dospieť k záveru, že žalobkyňa dostatočne vymedzila a osvedčila uplatnený nárok. Pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nezisťoval všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia o veci, ale sa zameral len na to, či žalobkyňa osvedčila v potrebnej miere aspoň základné skutočnosti pre záver o dôvodnosti žaloby vo veci samej (a aká žaloba by to mala byť). Osvedčenie znamená zisťovanie najvýznamnejších, a teda nie všetkých rozhodujúcich skutočností, ako je to pri dokazovaní vo veci samej, a preto v tomto smere postačovalo, aby sa osvedčovaná skutočnosť (ne)javila vzhľadom na všetky okolnosti, ako nanajvýš pravdepodobná. Skutkové okolnosti, ktorými žalobkyňa opísala dôvodnosť nároku voči žalovaným, sa podľa odvolaciemu súdu v kontexte zistených skutočností javili ako menej pravdepodobné, a tým za neosvedčené.
19. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené žalovanou v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s jeho ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).