Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18CoE-80-2020.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Subarea
18CoE/80/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Marty Šašinkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ALFECO spol. s r.o., so sídlom Priemyselná 5, 821 09 Bratislava, IČO: 31 324 231, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Laifer, Exekútorský úrad so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. EX 4458/2012, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 704,42 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č. k. 53Er/3138/2012-21 zo dňa 01.10.2019, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 53Er/3138/2012-21 zo dňa 01.10.2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj exekučný súd), na podnet súdneho exekútora, podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) A) zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného, B) rozhodol o trovách účastníkov konania, C) rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora. V odôvodnení uznesenia (ods. 8) s odvolaním sa na rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu SR (citované v predchádzajúcom ods. 7) uviedol, že s poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona exekučné konanie zastavil. Súčasne rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného a o trovách účastníkov konania, ktorým nárok na ich náhradu nepriznal. 1.2 V odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného spolu s prílohami, ktorých obsahom je súdnym exekútorom vykonané zisťovanie majetkových pomerov povinného, z ktorých nezistil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. Povinný nevlastný žiadny nehnuteľný majetok, nemá vedený účet v žiadnej banke Podľa informácií z portálu www.dlznik.sk bolo zistené, že povinný má dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 39.112,05 Eur, dlh v zdravotnej poisťovni Union vo výške 3.592,48 Eur a dlh na daniach predstavuje sumu vo výške 25.323,85 Eur. Súdny exekútor uskutočnil aj osobné zisťovanie v sídle povinného. V centrálnom registri exekúcií bolo zistené, že voči povinnému je vedených ďalších 76 exekúcií.
1.3 Exekučný súd mal na základe vykonaných šetrení za preukázané, že súdnym exekútorom bolo dostatočne zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o zastavení exekúcie prihliadol aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania, pričom skonštatoval, že ďalšie pokračovanie exekučného konania by navýšilo trovy exekúcie.
1.4 Vo vzťahu k trovám exekúcie súdneho exekútora exekučný súd uviedol, že o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 2 a ich výšku priznal v
zmysle § 14 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. 2. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený pre nesprávne právne posúdenie veci. Z obsahu odvolania vyplýva, že smeruje voči 1. výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie. Oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“) sa v odvolacej argumentácii nestotožnil so záverom exekútora o nemajetnosti povinného, pričom poukázal na údaje z informačného systému Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, z ktorých vyplýva, že povinný je registrovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý v priebehu roku 2019 zaplatil Sociálnej poisťovni platby poistného a sankcií v sume 7.392,85 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že povinný vykonáva aktívnu podnikateľskú činnosť, ktorá dáva predpoklad získania finančných prostriedkov na úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného. Odvolateľ tiež poukázal na tú skutočnosť, že podľa verejne dostupného výkazu ziskov a strát povinný v roku 2017 dosiahol výnosy z hospodárskej činnosti v sume 31.940 Eur a roku 2016 pri výnosoch z hospodárskej činnosti 45.779 Eur, kladný výsledok hospodárenia v sume 13.061, -Eur. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolateľa vylučujú súdom konštatovanú nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v časti zastavenia exekúcie a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného, ktoré mu bolo riadne doručené nevyjadril. 4. Odvolanie podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, smeruje voči rozhodnutiu vydanému sudcom, voči ktorému je v napadnutom I. výroku odvolanie prípustné. Odvolací súd mal splnené podmienky svojej funkčnej príslušnosti ako aj podmienky na vecné prejednanie odvolania. 5. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd konal bez návrhu a vyhovel podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) EP. 6. Exekučný súd o tomto podnete, ktorý mu bol doručený dňa 24.01.2018 rozhodol dňa 01.10.2019, t.j. po vyše roku a ôsmich mesiacov od jeho doručenia bez toho, aby preveril časovú os súdnym exekútorom vykonaného šetrenia majetkových pomerov povinného a aktuálny stav majetku povinného ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na časový odstup od doby doručenia podnetu a rozhodnutia súdu bolo z pohľadu odvolacieho súdu opodstatnené a potrebné, aby sa exekučný súd oboznámil aj s aktuálnym stavom majetku povinného v čase rozhodovania. Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že povinný je právnickou osobou doposiaľ zapísanou v obchodnom registri. Skutočnosť, že voči povinnému je vedených viacero exekúcii, resp. že povinný má záväzky voči rôznym veriteľom sama o sebe neznamená ani jeho nemajetnosť ani nemožnosť uspokojenia vymáhanej pohľadávky. 7. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinného je objektívna skutočnosť predstavujúca stav, kedy povinný nevlastní žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty nepostačujúci ani na úhradu trov exekúcie a neexistuje reálny predpoklad, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v dohľadnej dobe k zlepšeniu. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť síce nie je podmienené súhlasom oprávneného, avšak existenciu nemajetnosti musí mať súd preukázanú. 8. Odvolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 9. Požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia súd splní tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmé podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (t.j. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. 10. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie vo vzťahu k 1. výroku nespĺňa a záver súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného a nehospodárnosti ďalšieho pokračovania v exekúcii je podľa odvolacieho súdu predčasný. V odôvodnení uznesenia absentujú podstatné úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zastavení exekúcie. Súd sa obmedzil len na konštatovanie, že mu bol doručený od súdneho exekútora podnet na zastavenie exekúcie a nakoľko súdny exekútor šetrením majetkových pomerov nezistil majetok povinného, súd exekúciu zastavil. Odôvodnenie uznesenia neobsahuje vyhodnotenie
skutkového stavu z hľadiska vykonaného dokazovania súdnym exekútorom tvrdenej nemajetnosti a z tohto dokazovania vyplývajúce podstatné úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k právnemu záveru o dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť z právneho dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, v znení účinnom do 31.3.2017, ako je tomu aj v prejednávanej veci, podlieha súdnej kontrole a je rozhodnutím súdu. Dôsledky zastavenia exekúcie nastávajú až právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia. Na vydanie takéhoto rozhodnutia súd musí mať dostatočne preukázanú existenciu nemajetnosti povinného a nemôže sa obmedziť len na tvrdenia súdneho exekútora bez toho, aby mal dôvodnosť týchto tvrdení preukázanú vykonaným dokazovaním. 12. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu, umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho, alebo iného konania na vymoženie priznaného mu práva, alebo plnenia. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučnými titulom očakáva poskytnutie súdnej ochrany smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii musí byť založené na závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich vykonanie exekúcie. Existenciu týchto okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom riadne a presvedčivo odôvodniť. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. Odvolací súd s poukazom na uvedené rozhodnutie v napadnutom I. výroku v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Nakoľko odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v konečnom (hlavnom) I. výroku o zastavení exekúcie, bolo postupom vyplývajúcim z § 379 písm. a) CSP, potrebné zrušiť aj II. výrok o trovách konania a III. výrok o trovách exekúcie súdneho exekútora, ktoré síce odvolaním dotknuté neboli, avšak ide o výroky závislé. V prípade zrušenia konečného rozhodnutia, ktorým je v prejednávanej veci I. výrok o zastavení exekúcie nie je možné ponechať v platnosti výroky o trovách, ktoré sú od tohto výroku závislé a ich právna opodstatnenosť je vždy nerozlučne spojená s trvaním konečného (hlavného) výroku. 16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní tak bude vysporiadať sa s otázkou, či súdny exekútor riadne a dostatočne osvedčil dôvodnosť podnetu na zastavenie exekúcie v tvrdení o nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie si ustáli a riadne zodpovie otázku nemajetnosti povinného, na zistenie majetku ktorého je podľa zákona primárne povolaný súdny exekútor. Vyhodnotí, či rozsah exekútorom vykonaného šetrenia a čas jeho vykonania dáva spoľahlivú a právne obhájiteľnú odpoveď o existencii nemajetnosti povinného. Vzhľadom na dobu od doručenia podnetu súd prvej inštancie vyzve súdneho exekútora na preukázanie aktuálneho šetrenia majetkových pomerov povinného. Na tomto základe opätovne posúdi dôvodnosť podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného a vo veci rozhodne len v prípade, ak podnet súdneho exekútora vzhliadne dôvodným. Zastavenie exekúcie na základe podnetu má povahu konania bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP), preto súd rozhodnutie vydá len pokiaľ podnet vzhliadne dôvodným.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).