Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-89-2023.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/89/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.X.XXXX, C. D. XXX, proti žalovaným: 1. ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., IČO 35 799 200, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s. r. o., IČO 46 141 341,so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO 47 255 498, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, 3. E. A. A., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 39C/64/2020-63 zo dňa 6. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní m a j ú n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 2 písm. a), § 3 ods. 6, § 7 ods. 1, 2, § 12 ods. 2, 3, 5, § 16 ods. 1, 2, 3, 4, § 17 ods. 5, § 21 ods. 2, 4, 5, 6, § 22 ods. 4, § 24 ods. 1, 4, 8, § 33 ods. 2, 3, 4 zákona č. 527/2002 Z. z. oo dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, § 151m ods. 4, § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 137, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 23399114/598018204 zo dňa 21.5.2010 spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 20.7.2015. Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C.. Na základe úverovej zmluvy medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným v 1. rade ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Žalobca nesplácal úver riadne a včas, preto žalovaný v 1. rade pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Následne žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobníka. V rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou. Z doručenky k oznámeniu o začatí výkonu záložného práva vyplynulo, že išlo o doručenie „Doporučene“ a „Do vlastných rúk“, Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie
dňa: 9.4.2019, Opakované doručenie 10.4.2019, Deň uloženia zásielky 10.4.2019, zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 30.4.2019. Z doručenky k oznámeniu o druhej opakovanej dražbe vyplynulo, že išlo o Ozn 2OPD + H./I., že išlo o doručenie „Doporučene“ a „Do vlastných rúk“, Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa: 15.6.2020, Opakované doručenie 16.6.2020, zásielka neprevzatá v odbernej lehote, dátum vrátenia 7.7.2020. Žalobcovi bol zasielaný aj znalecký posudok, ktorý si neprevzal v odbernej lehote podľa podacieho lístku s poznámkou „C. J. K.“ a doručenky s poznámkou „K. - C. J.“.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v zmluve o úvere je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver, zmluvu podpísal slobodne, vážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že záložná zmluva obsahuje náležitosti podľa § 151a Občianskeho zákonníka, jasne sú vymedzené strany
- záložný veriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet záložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená, predmet záložného práva bol zároveň riadne špecifikovaný, nebol zistený žiaden nedostatok záložnej zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Žalobca tvrdil, že nebol upovedomený o konaní dražby, avšak žalobca si jemu doručované zásielky nepreberal, čo neznamená, že mu neboli doručované, ako to tvrdil žalobca. Žalobca namietal výšku hodnoty nehnuteľnosti, táto neplatnosť dobrovoľnej dražby nespôsobuje, najmä ak žalobca nevyužil oprávnenie podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a nevzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a nežiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že nebolo tvrdené a ani preukázané žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, resp. nebola účinne spochybnená platnosť záložnej zmluvy, ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Súd prvej inštancie mal za to, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby prebehol v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, a preto žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie žalovaným v 1., 2., 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, nakoľko mali vo veci plný úspech.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. V odvolaní uviedol, že dňa 6.2.2023 dal doručiť na súd prvej inštancie ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, čo doložil aj potvrdením od lekára. Pojednávanie sa však uskutočnilo aj napriek ospravedlneniu. V uvedenom prípade je dôležité, aby sa mohol zúčastniť pojednávania a aby mohol predkladať dôkazy potvrdzujúce opodstatnenie žaloby. Na pojednávaní sa nemohol zúčastniť kvôli chorobe. Žalobca žiadala, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a rozhodol, že dobrovoľná dražba je neplatná.
7. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení uviedol, že žalobca ospravedlnil svoju neúčasť len bezprostredne pred pojednávaním, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania a zrejme sa nesprávne domnieval, že jeho procesnú vôľu pojednávanie odročiť nahradí súd. Vzhľadom na to, že žalobca nežiadal o odročenie pojednávania, ako aj vzhľadom na princíp hospodárnosti konania, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vykonať pojednávanie a rozhodnúť na ňom správne a zákonné. Žalobca v doterajšom priebehu konania nepredložil žiadny dôkaz, v zásade len opakovane zopakoval svoje predošlé tvrdenia, ktoré však strany sporu úspešne vyvrátili. Preto je tvrdenie žalobcu, že neodročením pojednávania v prípade jeho neprítomnosti došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces založené výlučne na domnienkach žalobcu. Z konania žalobcu po podaní žaloby o neplatnosť dražby je zrejmé, že žalobca sa svojim správaním snaží oddialiť právoplatné skončenie konania, v ktorom bol väčšinu času pasívny, nepredložil žiadne dôkazy, ani neuviedol relevantné tvrdenia a obmedzil sa len na konštatovanie svojich domnienok a dohadov. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení uviedol, že dôvod odvolania žalobcu považuje za absolútne neopodstatnený a v žiadnom prípadne nemôže zakladať nesprávnosť rozsudku. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.2.2023, avšak nežiadal aj o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené sa zo strany žalobcu nemožno domáhať toho, že súd nebude pojednávať, ak žalobca neprejavil záujem o
účasť na pojednávaní a ani neuviedol, aby sa pojednávanie nekonalo. Je preto absolútne nedôvodné aby sa žalobca dodatočne v odvolacom konaní domáhal jeho účasti na pojednávaní, ktoré nežiadal odročiť a ani inak neprejavil záujem na účasti na pojednávaní. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
9. K vyjadreniam žalovaného v 1., 2. rade k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že procesný úkon dražby mu nebol doručený do vlastných rúk. Tým, že bol PN a nemohol splnomocniť advokáta, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovaným na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 6.7.2020 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej v Liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 148/1-orná pôda, vo výmere 3374 m2.
12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
13. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.
14. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu bolo namietanie, že súd prvej inštancie prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci sa na nariadené pojednávanie ospravedlnil kvôli chorobe, čím mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva.
15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
16. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
17. Podľa § 183 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (ods. 1). Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať (ods. 3). Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ods. 4).
18. V zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku, ak súd zistí neprítomnosť niektorej z predvolávaných osôb, rozhodne, či sa bude pojednávanie konať v jej neprítomnosti, teda či je alebo nie je jej účasť nevyhnutná, a otvorí pojednávanie. Ak by rozhodol, že pojednávanie sa nebude konať v jej neprítomnosti, odročí pojednávanie (§ 183 Civilného sporového poriadku – Dôvody odročenia pojednávania a § 184 Civilného sporového poriadku – Rozhodnutie o odročení pojednávania). Ak dospeje k záveru, že jej účasť nie je nevyhnutná, uznesením rozhodne, že sa bude pojednávať v jej neprítomnosti. Ustanovenie § 183 Civilného sporového poriadku umožňuje súdu, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti strany za predpokladu, že táto bola na pojednávanie riadne predvolaná a že na pojednávanie sa nedostavila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. O odročenie pojednávania musí teda strana požiadať (nestačí neúčasť len ospravedlniť) a žiadosť o odročenie pojednávania musí byť súčasne podložená dôležitým dôvodom. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej strany o odročenie pojednávania, posudzuje súd vždy podľa konkrétnych, individuálnych okolností prípadu. Aj keď strana vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného sporového konania a tým aj zvyšovania trov s tým spojených, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorou je civilné sporové konanie ovládané.
19. Pri skúmaní opodstatnenosti odvolania v danej veci bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 6.2.2023 v neprítomnosti žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v deň pojednávania požiadal písomne o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní konanom dňa 6.2.2023 z dôvodu práceneschopnosti.
20. Pokiaľ žalobca namieta odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie tým, že súd prvej inštancie dňa 6.2.2023 na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa ospravedlnil z neúčasti na nariadenom pojednávaní, uviedol dôvod svojej neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania. Citované zákonné ustanovenia umožňujú súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníka. V preskúmavanom prípade však návrh žalobcu na odročenie pojednávania nebol podaný. V nadväznosti na to nebol súd prvej inštancie ani povinný odročiť nariadené pojednávanie a postupoval správne, keď vec prejednal i rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalobcu.
21. Ak za tohto stavu súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, neporušil tým žiadne procesné ustanovenie a práva žalobcu ako strany sporu. Súd prvej inštancie procesným postupom, ktorý zvolil, neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
22. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolací dôvod uvádzaný žalobcom nie je naplnený.
23. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby za vecne správny, keď žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v
prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie opodstatnené.
24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).