Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/1134/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. I. XXXX/XXX, XXX XX V. nad Z., právne zast. JUDr. Stanislav Zajac, advokát, so sídlom: Obrancov mieru 344/2, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti povinnej: DCa THERM, a.s., IČO: 36 013 862, so sídlom Štúrova 76/11, 018 41 Dubnica nad Váhom, právne zast. JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom: Hodžova 13, 010 01 Žilina, o vymoženie 2 750,- eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom Exekútorského úradu: Samoty 1061, 020 01 Púchov pod sp. zn. 266EX 158/20, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. augusta 2020 vo výroku III. mení tak, že oprávnená je povinná nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 30,- eur, a to v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Sťažnosť oprávnenej vo zvyšku zamieta.

III. Oprávnená je povinná nahradiť povinnej trovy exekúcie vo výške 158,95 eur, ktorých prijímateľom je advokát povinnej, a to v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. augusta 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil (I. výroková veta napadnutého rozhodnutia), rozhodol, že oprávnená nemá nárok na náhradu trov konania (II. výroková veta napadnutého rozhodnutia) a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 60,- eur súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, ml., so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (III. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 07. 2020 domáhala od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 2.750,- eur a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 17.05.2018 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“). Poverením zo dňa 23.07.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 266EX 158/20. Povinná podala u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že vymáhanú pohľadávku v sume 2.750,- eur uhradila oprávnenej bezhotovostným prevodom dňa 12.06.2018 na účet určený oprávnenou, o čom súdu predložila ako dôkaz potvrdenie o úhrade. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie potvrdila, že obdržala platbu vo výške 2.750,- eur, avšak nie od povinnej t. j. od spoločnosti DCa THERM a.s., ale platbu jej zaslala zo svojho účtu fyzická osoba Emil Potoček, ktorá podľa právoplatného exekučného titulu takúto povinnosť nemala. Je potom

zrejmé, že povinná si svoju povinnosť z exekučného titulu doposiaľ nesplnila. Súd zistil, že povinná sumu vo výške 2.750,- eur uhradila na účet oprávnenej dňa 12.06.2018, teda v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. K námietke oprávnenej, že platbu zaslala fyzická osoba Emil Potoček a nie povinná, súd dôvodil, že z aktuálneho výpisu z obchodného registra zistil, že Ing. Emil Potoček je predsedom a členom predstavenstva povinnej, ktorý má právomoc samostatne navonok zastupovať spoločnosť (povinnú), pričom ani v exekučnom titule nie je výslovne uvedené, z akého účtu má povinná danú sumu vo výške 2.750,- eur zaplatiť, a preto táto mohla byť oprávnenej zaplatená z akéhokoľvek účtu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že pohľadávka oprávnenej bola povinnou uhradená v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, preto v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Oprávnenej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že sa jedná o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenej, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala voči povinnej vymoženia neexistujúcej peňažnej pohľadávky. Nakoľko si povinná trovy konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnila, súd o jeho nároku na náhradu trov nerozhodoval. Keďže súd dôvod zastavenia exekúcie pričítal oprávnenej, uložil jej v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 60,- eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená sťažnosť, v ktorej žiadala, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil vykonať exekúciu. Podanie sťažnosti odôvodnila tým, že v exekučnom titule je jednoznačne uvedený ako povinný spoločnosť Dca THERM, a. s.. Z uvedeného podľa oprávnenej jednoznačne vyplýva, že účet, z ktorého mala byť oprávnenej uhradená suma 2.750,- eur, mal byť účtom žalovaného, t.j. povinného v tomto exekučnom konaní. Keďže obchodná spoločnosť môže disponovať viacerými účtami vedenými v ktoromkoľvek peňažnom ústave, pracovný súd konkrétne číslo účtu neuviedol, ale stanovil, že sumu 2.500,- eur je povinná zaplatiť spoločnosť Dca THERM, a. s., ktorá oprávnenú zamestnávala (jednalo sa o pracovnoprávny spor). Platbu, ktorú mala od svojho zamestnávateľa oprávnená obdržať, jej však namiesto povinnej zaslala na účet fyzická osoba Emil Potoček bez toho, aby uviedol, že platbu zrealizoval za povinného ako jeho štatutárny zástupca. Preto možno logicky vyvodiť, že Emil Potoček poslal peniaze na účet oprávnenej bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho došlo zo strany oprávnenej k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydanie môže Emil Potoček od oprávnenej kedykoľvek požadovať. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že povinná si svoj záväzok voči oprávnenej nesplnila a tento ani nevedie v účtovníctve, pretože platbu v prospech oprávnenej uhradil Emil Potoček. Úhradu pohľadávky oprávnenej voči obchodnej spoločnosti fyzickou osobou z jej súkromného účtu je treba považovať za obchádzanie daňovej povinnosti, čo je jednoznačne v rozpore so zákonom o účtovníctve. Ak by zákon takýto postup umožňoval, nestanovil by právnickým osobám pri ich vzniku povinnosť založiť účet v peňažnom ústave a oprávnená by v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa mohla popri zamestnávateľovi žalovať i všetkých štatutárov spoločnosti.

4. Povinná vo svojom vyjadrení k sťažnosti navrhla sťažnosť oprávnenej zamietnuť a zaviazať ju k povinnosti nahradiť povinnej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 158,95 eur. Poukázala na skutočnosť, že z identifikácie platby v sume 2 750 eur uskutočnenej dňa 12.06.2018 je zrejme, že sa jedná o platbu na základe uzatvoreného súdneho zmieru zo dňa 17.05.2018. Oprávnená uvedenú sumu prijala, platiteľovi ju nevrátila a po uplynutí všeobecnej subjektívnej premlčacej lehoty na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia podala návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorého žiada duplicitne zaplatiť priznanú sumu. Konanie oprávnenej vykazuje zámer obohatiť sa na cudzom majetku, takéto konanie je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu.

5. Podľa veta druhá o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná.

12. Vo vzťahu k zistenému zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku bola základom rozhodnutia sťažnostného súdu aplikácia ust. , keďže sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu mal súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho uviedol vyšší súdny úradník a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávnenou uplatnené dôvody sťažnosti. Práve pre správnosť dôvodov pre prijatie preskúmavaného rozhodnutia uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie sťažnostného súdu. Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávnenej súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku doplniť odôvodnenie tohto uznesenia o výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti jeho záverov.

13. Z povahy exekučného konania vyplýva, že v prípade dôvodov zakladajúcich zastavenie exekúcie musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. V zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku je súd exekúciu povinný zastaviť v prípade, ak po vydaní súdneho rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní, sú upravené v základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (, ). Najčastejším dôvodom na použitie tohto ustanovenia je splnenie dlhu. Splnenie je medzi dôvodmi zániku práv a povinností uvedené v zákone () na prvom mieste. Ide o typický a najčastejší právny dôvod zániku záväzkov. Ním sa realizuje hospodársky dôvod, pre ktorý vznikol záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. Splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie pre naplnenie dôvodu podľa Exekučného poriadku vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t. j. ešte pred začatím exekúcie. Vtedy je možné konštatovať, že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, lebo v čase podania návrhu už bola jeho pohľadávka zo strany povinného dobrovoľne splnená a preto nebol daný zákonný dôvod na to, aby sa splnenia svojej judikovanej pohľadávky domáhal prostredníctvom núteného výkonu exekučného titulu (porovnaj Exekučného poriadku).

14. Sťažnostný súd pripomína, že predloženým exekučným titulom súd schválil zmier, podľa ktorého sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenej sumu 2750,- eur do 30. 06. 2018.

15. Oprávnená nespochybnila pripísanie sumy 2.750,- eur na jej účet (ešte pred začatím exekučného konania), teda tak, ako to vyplýva z exekučného titulu. Podstatnou z hľadiska posúdenia dôvodnosti podanej sťažnosti oprávnenej sa preto javí otázka, či uhradenie vymáhanej pohľadávky z účtu fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu člena a predsedu predstavenstva povinnej, ktorý je oprávnený konať v mene povinnej samostatne, je možné považovať za splnenie dlhu v zmysle v znesení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého splnením dlh zanikne. V zmysle , peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

16. Splnenie dlhu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka, ktorým dlžník poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh, a na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa spočívajúceho v prijatí plnenia. V prípade splnenia dlhu ide o dva jednostranné právne úkony dvoch rôznych subjektov. Vedľa jednostranného právneho úkonu dlžníka, ktorý poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoj dlh, sa pre zánik záväzku splnením, vyžaduje i jednostranný právny úkon veriteľa, ktorým plnenie prijíma. K plneniu je síce zásadne povinný dlžník, ale s povinnosťou splniť dlh sa spája faktický postup, ktorým sa „v réžii dlžníka“ plnenie uskutočňuje. V závislosti od druhu záväzku, času, miesta alebo spôsobu plnenia môže dlžník použiť jemu vhodné metódy (spôsoby) a postupy za účelom splnenia dlhu. V zmysle a nasl. sa môže dať dlžník pri poskytnutí plnenia i zastúpiť. Povinná sa preto mohla pri plnení dlhu nechať zastúpiť akoukoľvek osobou, prípadne mohla jej dlh splniť tretia osoba ( ), čo však neznamená, že sa nejedná o plnenie povinnosti dlžníkom z exekučného titulu. Ak nie je plnenie záväzku viazané na osobné vlastnosti dlžníka, ako je tomu pri peňažných záväzkoch, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Voľba určitého faktického postupu pri plnení dlhu je tak na dlžníkovi, pokiaľ to neodporuje povahe judikovaného plnenia tak, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade. Len pre úplnosť súd pripomína, že povinná súdu predložila za účelom preukázania splnenia svojho záväzku z exekučného titulu potvrdenie o platbe, na ktorom sa uvádza dátum zaúčtovania 12. 06. 2018, suma - 2750,- eur, číslo účtu, číslo protiúčtu, účel platby „Dohoda“, čo súd považuje za dostatočné určenie záväzku, ktorý mal byť splnený týmto jednostranným právnym úkonom, ktorého formu nijako neupravuje. Pre posudzovaný prípad preto nebolo nijako významné, aký konkrétny faktický postup povinná zvolia pri plnení judikovaného záväzku v prospech oprávnenej, podstatnou je skutočnosť, že oprávnenej bola jej judikovaná pohľadávka uhradená v celom rozsahu pripísaním sumy 2750,- eur na jej účet, ktorú skutočnosť oprávnená ani nerozporovala. Nie je preto správne tvrdenie oprávnenej, že z exekučného titulu vyplýva, že vymáhaná pohľadávka mohla byť uhradená len z účtu, ktorého majiteľom je oprávnená, takýto výklad nemá oporu ani v znení exekučného titulu, ani v ustanoveniach hmotného práva.

17. Súd ďalej pripomína, že oprávnená netvrdila, že by prijaté plnenie v sume 2750,- eur odmietla. Ponechanie si uvedenej platby odôvodnila tým, že osoba, ktorá jej toto plnenie poskytla bez právneho dôvodu, môže kedykoľvek žiadať oprávnenú o vydanie bezdôvodného obohatenia.

18. Aj keď z postoja povinnej, ako aj zo skutočnosti, že platbu realizoval člen štatutárneho orgánu povinnej, nepochybne vyplýva, že nešlo k nejaké náhodné konanie tejto osoby pri absencii vôle dlžníka, súd napriek tomu k tejto (hypotetickej) argumentácii oprávnenej ďalej dodáva, že v zmysle , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Uvedená skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal, a plnil na miesto toho, kto bol na takéto plnenie povinný. V takomto prípade je to dlžník, kto sa obohatil na úkor toho, kto za neho veriteľovi plnenie poskytol, nie však veriteľ. Ten, kto plnil za iného, má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Argumentácia oprávnenej, že predseda predstavenstva povinnej má možnosť požadovať od oprávnenej vydanie bezdôvodného obohatenia, je preto nesprávna. Pokiaľ predseda predstavenstva povinnej plnil za povinnú, má možnosť požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od povinnej, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, nie však od oprávnenej. Pokiaľ by sa súd stotožnil s argumentáciu oprávnenej a v exekúcii by sa pokračovalo, mohol by v teoretickej rovine založiť stav, kedy by oprávnená obdržala dvakrát to isté plnenie, aj keď jej druhé plnenie z rovnakého dôvodu nepatrí, pričom osoba, ktorá za povinnú plnila, by sa nemohla domáhať vydania tohto plnenia ako bezdôvodného obohatenia od oprávnenej, ale od povinnej. Povinná by preto musela uhradiť 2750,- eur oprávnenej, a ďalších 2750,- eur osobe, ktorá za ňu plnila. Súd právne riešenie prezentované oprávnenou preto považuje nielen

za v rozpore s účinnou právnou úpravu, ale aj za v rozpore so zásadami, na ktorých je vybudovaný právny poriadok Slovenskej republiky, pričom toto právne riešenie ani nezodpovedá racionálnemu a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi tohto konania.

19. Na podklade zistených skutočností a vyššie uvedeného výkladu zákonných ustanovení aj sťažnostný súd dospel k záveru, že oprávnenej bola poskytnutá platba vo výške, ktorá zodpovedá výške pohľadávky prisúdenej oprávnenej predloženým exekučným titulom. Vo svetle konkrétnych skutkových i právnych aspektov prípadu súd v obsahovej zhode so závermi preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že došlo k zániku vymáhaného záväzku jeho splnením na základe prejavu vôle osôb zúčastnených na tomto plnení, pričom k zániku dlhu došlo po vydaní exekučného titulu, avšak ešte pred iniciovaním exekučného konania zo strany oprávnenej. Správne preto súd v napadnutom uznesení exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

20. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

21. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

22. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.

26. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

27. Správne súd v III. napadnutom výroku zaviazal na náhradu trov súdneho exekútora práve oprávneného, keďže tento podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol vymáhaný nárok splnený.

28. Súd podľa zistení sťažnostného súdu ale nepostupoval v súlade so zákonom, keď určil, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov v sume 60,- eur.

29. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní bolo preukázané, že dôvod neprípustnosti vedenia exekúcie na majetok povinného tu existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, preto podľa § 22 ods. 2 vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 tohto ustanovenia len

v rozsahu 50 %. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky potom poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške 30,- eur (50% zo sumy 60,- eur).

30. Z vyššie uvedených dôvodov sťažnostný súd podľa v spojení s Exekučného poriadku napadnuté uznesenie vo výroku III. zmenil tak, že oprávnená je povinná nahradiť trovy exekúcie vo výške 30,- EUR súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, ml., so sídlom Exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a súčasne ide o dôvod, ktorý možno podľa Exekučného poriadku oprávnenej pričítať (I. výroková veta rozhodnutia).

31. V prevyšujúcej časti súd podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávnenej pre jej nedôvodnosť zamietol (II. výroková veta rozhodnutia).

32. Povinná si voči oprávnenej uplatnila aj nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 158,95 eur.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

34. Podľa § 199 ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

35. Aj v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane nadväzujúceho sťažnostného konania sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Povinná bola v sťažnostnom konaní úspešná (súd sťažnosť oprávnenej zamietol), voči oprávnenej jej tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov v podobe výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní, ktoré v sťažnostnom konaní vynaložila v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku). Trovy exekúcie povinnej pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 158,95 eur s DPH za dva úkony právnej služby

- prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k sťažnosti uskutočnené v roku 2020 po 55,61 eur, spolu 111,22 eur, k tomu režijný paušál ku každému úkonu právnej pomoci vo výške 10,62 eur, spolu 21,24 eur a 20% DPH v sume 26,49 eur (20% zo sumy 132,46 eur). Náhradu trov právneho zastúpenia súd povinnej priznal v uplatnenej výške podľa , , , , per analogiam v spojení s , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd preto uložil oprávnenej povinnosť nahradiť povinnej trovy exekučného konania v sume 158,95 eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ako prijímateľa trov súd v súlade s v spojení s určil advokáta povinnej.

36. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre prijatie rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ).

Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).