Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-83-2020.pdf
PDF · 167.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Mgr. P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. R. - G. E., E. XXXX/XX, v zastúpení právne - JUDr. Alžbeta Boriková advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Predmestská 57, IČO: 47 249 587, proti žalovanej
- KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v zastúpení právne - JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom v E. - N. N., G. XX, o zaplatenie sumy 75.035,04 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobkyne a na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/76/2018-187 zo dňa 17.12.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 25.302,04 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.039 eur za obdobie od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od 9.2.2019 do 21.11.2019, zo sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy 1.854 eur za obdobie od 14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
N e d o t k n u t ý m o s t á v a rozsudok vo výroku II., v ktorom súd prvej inštancie konanie zastavil ohľadne žalovanej istiny 27.121 eur pozostávajúcej zo sumy 26.167 eur uplatnenej titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za psychickú časť a zo sumy 954 eur uplatnenej titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za ploché jazvy.
M e n í rozsudok v časti výroku III., o zamietnutí žaloby o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo zvyšku tak, že :
„ žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni ešte sumu 3 035, 85 Eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v zostávajúcom zvyšku o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia z a m i e t a „ .
Nedotknutým ostáva odvolaním nenapadnutá časť výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku nepriznaných ostatných nárokov.
Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 25.302,04 eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
12.039 eur za obdobie od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od 9.2.2019 do 21.11.2019, zo sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy 1.854 eur za obdobie od 14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. konanie zastavil čiastočne ( z dôvodu späťvzatia žaloby ) o zaplatenie istiny 27.121 eur, z toho ohľadne 26.167 eur ako uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - psychickej časti a ohľadne 954 eur ako uplatnenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia - za ploché jazvy. Vo výroku III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalobkyni vo výroku IV. priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40,78%.
2. Predmetom rozhodovania okresného súdu boli viaceré žalobou uplatnené dielčie peňažné nároky, náhrada za: šťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej „SSU) za somatickú časť vo výške 12.039 eur, SSU za psychickú časť vo výške 29.601 eur, náklady na znalecký posudok MUDr. Garajovej vo výške 324,04 eur, SSU za jazvy vo výške 1.824 eur; náklady na posudok MUDr. Kovalčíka vo výške 30 eur, mimoriadne zvýšenie SSU vo výške 31.217 eur.
3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval nesporný základ uplatneného nároku daný zodpovednosťou (zavineným konaním) Mgr. N. I., nar. X.X.XXXX vodičky motorového vozidla EČV: MT027AP za škodu na zdraví žalobkyne spôsobenej jeho prevádzkou vzniknutej pri škodovej udalosti - dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 14.8.2016 v katastri obce Horná Lehota na rýchlostnej komunikácii R-3 v km 33,205. Pri uvedenej nehode žalobkyňa utrpela ťažkú ujmu na zdraví ako spolujazdkyňa vo vozidle EČV: DK095AZ, ktoré viedol jej partner I. N.. Žalobkyňa utrpela otras mozgu, trieštivú zlomeninu piateho lunbárneho stavca, pomliaždenie kolena, odreniny tváre s dobou liečenia približne 60 dní. Trestné stíhanie voči vodičke zodpovednej za vzniknutú škodu bolo zastavené pre jeho neprípustnosť - pre úmrtie vodičky zodpovednej za dopravnú nehodu a jej následkom vzniknutú škodu. Vyšetrovaním dopravnej nehody bolo preukázané, že sa skutok stal a má znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
4. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: MT027AP, na obdobie v ktorom došlo k uvedenej dopravnej nehode bolo dojednané zákonné poistenie zodpovednosti so žalovanou, poistnou zmluvou č. 6550048161. Dopravná nehoda ako poistná udalosť bola u žalovanej nahlásená dňa 23.11.2017, žalovaná ju zaregistrovala pod číslom 9526794598 (odkazuje okresný súd na oznámenie žalovanej o poistnom plnení z 18.1.2018 na č. l. 10 spisu).
5. Okresný súd vychádzajúc z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „ZoPZP) aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne ako poškodenej vyhodnotil v spore za splnenú, obdobne za splnenú vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej ako poisťovateľa vo vzťahu k nároku na náhradu škody na zdraví žalobkyne spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
6. Žalobkyňou uplatnené nároky na náhradu škody spadajúce pod ustanovenie § 444 Občianskeho zákonníka predstavujú podľa názoru okresného súdu všetky dielčie nároky na odškodnenie sťaženia jej spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, následne sa s jednotlivými v žalobe uplatnenými nárokmi súd podrobne zaoberal a meritórne o nich rozhodol.
7. Svoj nárok na náhradu škody, v jednotlivých jej dielčich častiach žalobkyňa oprela o odborné lekárske posudky a predmetom posudzovania sa stali nasledovné náhrady :
a. ) na základe lekárskeho posudku Prof. MUDr. E. B., CSc., z 20.11.2017 (obodoval okrem bolestného aj SSU žalobkyne podľa § 10 zák. č. 437/2004 Z.z.) bodové ohodnotenie SSU podľa položky č. 256
- 400 bodov a rozdiel 260 bodov - po poskytnutí náhrady žalovanou podľa tzv. ľahšej položky 304c v rozsahu 780 bodov a položkou 304d - 1040 bodov - požadovanej náhrady žalobkyňou. Spornou tak ostala náhrada SSU v súhrnnej výške bodov 660 - vo finančnom vyjadrení 12.039 eur (660 bodov x za 1 bod 18,24 eur)
b. ) uhradené náklady za vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Eve Garajovej - v sume 324,04 eur. Menovaná znalkyňa v znaleckom posudku č. 7/2018 z 19.10.2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria diagnostikovala u žalobkyne posttraumatickú stresovú poruchu výrazného stupňa
a SSU žalobkyne podľa § 10 zák. č. 437/2004 obodovala podľa položky č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov v počte bodov 900 na základe zdravotnej dokumentácie a aj klinického psychiatrického vyšetrenia žalobkyne, súčasne uvádzanú položku znalkyňa zvýšila podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 na dvojnásobok t.j. na počet bodov 1 800 vzhľadom na vek žalobkyne a obmedzenie jej životného fungovania v dôsledku konštatovanej psychopatológie, najmä s ohľadom na chronifikovaný charakter s dlhodobým a nemožno vylúčiť, že aj celoživotným narušením
c.) náhrada za SSU na základe lekárskeho posudku č. 7/2018 z 19.10.2015 MUDr. S. v zmysle bodového ohodnotenia - psychickej časti ZP, po odpočítaní sumy 4.743 eur - náhrady žalovanou žalobkyni vyplatenej ( v zmysle obodovania podľa položky 254 - s počtom bodov 260 v lekárskom posudku MUDr. B. ) žalobkyňa požadovala náhradu vo výške 29.601 eur ( 1800 bodov x 19,08/mínus 4.743 eur) avšak v časti o zaplatenie sumy 26.167 eur zobrala žalobu späť a zotrvala na náhrade za SSU za psychickú časť v sume 3.434 eur.
d.) na základe lekárskeho posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. Slavomíra Kovalčíka z 20.11.2018 hodnotené SSU žalobkyne podľa položky 432b - pooperačné jazvy v oblasti bedrovej chrbtice, po zvýšení podľa § 10 ods. 4 zák.č.437/2004 Z.z. o ďalších 50 bodov ( zdôvodnením mladého veku poškodenej a rozsah jaziev ), teda náhrada SSU v sume 1.908 eur ( za 100 bodov x 19,08 eur ) a náhrada nákladov v sume 30 eur spojená s vypracovaním predmetného posudku. V priebehu sporu žalobkyňa dôsledku čiastočného späťvzatia výšku požadovanej náhrady SSU znížila o 954 eur a zotrvávala na náhrade v sume 870 eur.
8. Žalovaná zospornila výšku jednotlivých dielčich náhrad SSU, v rámci svojej obrany oponovala závermi ňou objednaných odborných vyjadrení č. 188/2018 zo dňa 17.7.2018, č. 55/2019 zo dňa 14.2.2019, č. 336/2019 zo dňa 24.9.2019 vypracovaných znaleckou organizáciou Forensic sk. v odbore Zdravotníctvo a Farmácia Bratislava ( ďalej „ forensic „ ).
9. Okresný súd zistil, že :
a. ) v odbornom vyjadrení č. 188/2018 zo dňa 17.7.2018 forensic sa nestotožnil s hodnotením SSU v lekárskom posudku MUDr. B. podľa položky 256 z dôvodu neprítomnosti objektivizovaného poškodenia zdravia žalobkyne v zmysle obmedzenia hybnosti driekovo-krížovej chrbtice. Na základe vykonaných zobrazovacích vyšetrení v roku 2017 nenašiel u žalobkyne nález svedčiaci na prítomnosť koreňového dráždenia, z tohto dôvodu navrhoval hodnotenie nie podľa položky 304d ale podľa položky 304c na hornej hranici - 390 bodov so zvýšením o 100 %. Následná zdravotná dokumentácia - obdobie november 2017 nepoukazuje na ďalší prekonavší zákrok u žalobkyne, hoc z medicínskych podkladov bola zistená okolnosť týkajúca sa plánovania jej ďalšej operácie, hodnotenie SSU v danom prípade bolo možné časovo ustáliť cca november až december 2017.
b.) v odbornom vyjadrení č. 55/2019 zo dňa 14.2.2019 forensic konštatoval na základe predloženej dokumentácie opodstatnenosť hodnotenia SSU v lekárskom posudku MUDr. Kovalčíka podľa položky 432b - v počte bodov 50, avšak bez navýšenia o 100 %.
c. ) v odbornom vyjadrení č. 336/2019 zo dňa 24.9.2019 forensic zaujal stanovisko k hodnoteniu SSU v dôsledku duševných porúch žalobkyne v lekárskom posudku MUDr. B. a MUDr. Garajovej:
- vytýkal formálnu nesprávnosť LP MUDr. B. z dôvodu jeho vypracovania nepríslušným lekárom ( neurochirurgom ), keďže hodnotenie SSU v dôsledku duševných porúch je vo výlučnej kompetencii psychiatra,
- označil lekársky posudok MUDr. B. za nesprávny aj po obsahovej stránke, v ňom sa uvádza len spoločné hodnotenie pre 3 položky : 254, 256 a 304d. K uvádzaným problémom žalobkyne v jej sexuálnom živote - žiadne také zadokumentované neboli, hodnotenie duševných porúch v LP MUDr. B. je nepreskúmateľné. Podľa názoru forensic mala byť po správnosti aplikovaná položka 255 - pod ktorú spadá posttraumatická stresová porucha stanovená u žalobkyne. Tiež v čase vypracovania LP nebol ešte ustálený poúrazový duševný stav žalobkyne (liečba jej duševných porúch bola zahájená menej ako pred rokom - 20.12.2016) a po jeho vypracovaní žalobkyňa absolvovala ďalší (už v čase vyhotovenia LP plánovaný) operačný zákrok majúci vplyv na jej duševný stav.
- hodnotenie SSU v ZP MUDr. Garajovej podľa položky 255 - v počte bodov 900 forensic považuje za preukázané, avšak na základe spisovej dokumentácie predloženej zadávateľom ( č. 9526794598) sa nestotožnil s navýšením danej položky o 100 %, navrhuje navýšenie o 80 % ( t.j. na celkový počet bodov - 1 620 ) argumentujúc, že : žalobkyňa utrpela úraz až vo veku 24 rokov, poúrazová duševná porucha sa na jej invalidite podieľa mierou len 10 %, napriek poúrazovej duševnej poruche pokračuje v štúdiu práva (v lete 2017 absolvovala štátnice, na jeseň 2018 navštevovala 5. ročník ), pred úrazom zahájený jej partnerský vzťah naďalej pokračuje.
10. Pre určenie výšky odškodnenia SSU, ktoré je náhradou nemajetkovej škody, je podľa názoru okresného súdu rozhodujúcim jednak lekárske ohodnotenie počtom bodov, z ktorého je potrebné vychádzať a tiež posúdenie predpokladov, ktoré mal poškodený pre jeho ďalšie uplatnenie sa v živote a spoločnosti a ktoré boli následkom úrazu obmedzené alebo ich dokonca stratil. Zvýšenie bodového ohodnotenia SSU prichádza do úvahy zo strany posudzujúceho lekára postupom podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 ktorý ho môže primerane zvýšiť až na dvojnásobok, vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Tiež je možné zvýšenie SSU zo strany súdu v prípade naplnenia hypotézy v ust. § 5 ods. 5 z. č.437/2004, teda v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, kedy súd môže náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %. Predpokladom pre primerané zvýšenie odškodnenia SSU stanoveného na základe bodového ohodnotenia v lekárskom posudku je existencia takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že vzhľadom k uplatneniu poškodeného v živote a v spoločnosti, napr. pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, včítane výkonu povolania alebo prípravy na povolanie a jeho ďalšom vzdelávaní a možnosti jeho uplatnenia sa v rodinnom, kultúrnom, športovom, politickom živote, so zreteľom aj na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví a jeho predpokladané uplatnenie sa v živote, nemožno toto obmedzenie vyjadriť len základným odškodnením za SSU, ktoré už samo predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 sa neobmedzuje len na prípady vysokej úrovne predchádzajúceho spoločenského uplatnenia sa poškodeného v rôznych sférach (vedeckej - vysoko odbornej, športovej, kultúrnej), ale prichádza do úvahy aj v ďalších prípadoch, v ktorých to odôvodňujú vykonaným dokazovaním zistené individuálne okolnosti, ktoré môžu mať rôznu podobu, vo svojom súhrne predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa s dôsledkom, že tieto spôsobujú zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa alebo snaženia poškodeného alebo podstatné obmedzenie uspokojovania jeho potrieb. Dané ustanovenie, ktoré nemá konkrétne stanovenú hypotézu, prenecháva súdu, aby sám túto hypotézu z vopred neobmedzeného okruhu okolností vymedzil a s ohľadom na vykonaným dokazovaním zistené konkrétne rôznorodé skutočnosti, zohľadňujúce jednotlivé stránky života, jednak tie, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí alebo ich väčšiny (výkon nevyhnutných alebo bežných každodenných úkonov, schopnosť žiť plnohodnotným rodinným životom, žiť v partnerskom vzťahu a mať deti), alebo ktoré sú špecifické - jedinečné u každého jednotlivca (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života), tieto podľa svojej úvahy posúdil, či vo svojom súhrne predstavujú prípad hodný osobitného zreteľa a ak áno, aké primerané zvýšenie v rámci zákonom stanoveného maximálneho rozpätia v danom prípade odôvodňujú.
11. V prípade nároku - žalobkyňou uplatneného na základe lekárskeho posudku MUDr. B. spochybneného žalovanou opierajúcou sa o odborné vyjadrenie forensic ( ďalej OV ) č. 188/2018 okresný súd zásadný význam pripísal tej skutočnosti, že MUDr. B. vychádzal zo širšieho spektra poznatkov získaných aj vyšetreniami žalobkyne v súvislosti s reoperáciou v decembri 2017 na Neurochirurgickej klinike FN Nové Zámky a následnou liečbou, ktoré zohľadňoval aj pri vyčíslení SSU žalobkyne - za somatickú časť. Forensic podľa jeho OV č, 188/2018 nemal objektivizované ním uvádzané skutočnosti zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktoré viedli k tomu, že položku 256 neakceptoval a u položky 304 namiesto závažnejšej 304d navrhol obodovanie podľa miernejšej 304c, čo však ešte neznamená, že to prítomné nie je o to viac, že záver znaleckej organizácie forensic pre výrazne nižšie percento podkladov, ktoré mal k dispozícii, vyznieva menej presvedčivo a to aj v kontexte so skutkovými tvrdeniami prezentovanými žalobkyňou na pojednávaní čo do jej reálneho obmedzenia pre faktickú neohybnosť driekovo-krížovej časti jej chrbtice, ktoré skutkové tvrdenia žalovaná na pojednávaní nijako nerozporovala. Následne tak súd priznal žalobkyni náhradu SSU za somatickú časť v sume 12.039 eur ( 660 bodov x 18,24 eur).
12. Po porovnaní záverov LP MUDr. R. a OV forensic č. 55/2019 z hľadiska presvedčivosti, vyššiu výpovednú hodnotu pre súd znamenal LP MUDr. R.. V tejto súvislosti súd považoval za podstatné, že MUDr. R. svoj záver o potrebe zvýšenia SSU podľa § 10 ods. 4 zdôvodnil hoc stručne ale konkrétnymi okolnosťami, napr. za dôvod navýšenia označil vek žalobkyne prívlastkom „mladý“, pritom uvádzaný dôvod je jedným z kritérií na ktoré pri zvýšení výslovne ust. § 10 ods. 4 poukazuje. V súvislosti s MUDr. R. uvádzaným dôvodom navýšenia - rozsah jaziev súd poukazuje na plošný rozsah jaziev žalobkyne 46,5 cm2 blízko hornej hranice rozpätia položky č. 432b určujúcej tam uvádzaný počet bodov pre rozsiahlosť plošných jaziev v rozmedzí 31 až 50 cm2. Negujúci záver v tomto smere obsiahnutý v OV forensic č. 55/2019 je bez akéhokoľvek zdôvodnenia, navyše aj v tomto prípade sa vychádzalo z predloženej dokumentácie bez možnosti vyšetrenia žalobkyne. Súd zohľadnil, že žalobkyňa je mladou ženou, ktorá v čase vzniku škody na jej zdraví mala 24 rokov, končila svoju prípravu na budúce povolanie a musí dokázať žiť so svojimi terajšími hendikepmi včítane jaziev (estetickými vadami) na jej tele obmedzujúcich jej komfort aj v obliekaní najmä v letnom období. Po takomto hodnotení súd priznal žalobkyni náhradu SSU za ploché jazvy v sume 870 eur (18,24 eur x 100 bodov = 1.824 eur mínus 954 eur uhradených žalobkyni žalovanou 22.11.2019) a príslušenstvo tejto pohľadávky v podobe žalobkyňou vyplatenej odmeny za LP MUDr. R. vo výške 30 eur predstavujúcej nevyhnutné a účelné náklady spojené s uplatnením tejto časti nároku (§ 121 ods. 3 OZ).
13. Pokiaľ ide o SSU žalobkyne v psychickej časti, posudzovaná a bodovaná v LP MUDr. B., ZP MUDr. Garajovej a OV forensic č. 336/2019, v OV forensic č. 336/2019 boli uvádzané relevantné dôvody vo vzťahu k obodovaniu SSU čo do psychickej ujmy žalobkyne v LP MUDr. B., ktoré bolo skutočne vykonané v danej časti mimo príslušného odboru autora tohto posudku. Napriek tomu predmetná námietka dôvodnosť žaloby neovplyvnila, hoc žalovaná ešte pred podaním žaloby likvidovala nárok vo výške bodového ohodnotenia psychickej časti SSU práve podľa LP MUDr. B.. Súd odkazuje na to, že už v bode 21.5. odôvodnenia uviedol, že táto výška plnenia (4.743 eur ako súčin 260 bodov x 18,24 eur/1 bod) bola žalobkyňou zohľadnená pri vyčíslení odškodnenia SSU - psychickej časti uplatnenej podľa ZP MUDr. Garajovej, keď žalobkyňa v žalobe predmetný nárok SSU žiadala priznať iba v sume 29.601 eur hoc podľa ZP MUDr. Garajovej sťaženie SSU - psychická časť bola obodovaná v počte 1800 bodov čo zodpovedá x 19,08 eur/1 bod sume 34.344 eur. Rozdiel medzi bodovým ohodnotením SSU - psychickej časti v ZP MUDr. Garajovej oproti OV forensic č. 336/2019 prakticky predstavuje „len“ 1/10-inu, pretože sa zhodovalo „základné“ bodové ohodnotenie podľa položky č. 255 v rozsahu 900 bodov (z rozpätia danej položky 260 - 1300 bodov) iba bol rozdielny pohľad na rozsah jeho navýšenia podľa § 10 ods. 4 z. 437/2004, v ZP MUDr. Garajovej sa uvádza navýšenie bodového ohodnotenia o 100 % a v OV forensic č. 336/2019 navýšenie o 80 %. V prípade oboch znalci dospeli k záveru o nutnosti navýšenia bodového hodnotenia, pre takýto postup uviedli aj presvedčivé dôvody a ich stanoviská sa líšili len čo do miery primeraného navýšenia. Súd napokon vychádzal pri tomto dielčom nároku z priemeru týchto hodnôt, teda z bodového ohodnotenia SSU vrátane jeho zvýšenia podľa § 10 ods. 4 z. 437/2004 v rozsahu 1710 bodov (900 + 810) a pri hodnote 19,08 eur za jeden bod (platnej pre rok 2018) ustálil náhradu zodpovedajúcu sume 32.627 eur. Od uvedenej sumy odpočítal 4.743 eur, ďalej aj sumu 26.167 eur
- ohľadne ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť pre jej úhradu žalovanou dňa 22.11.2019. Následne priznal žalobkyni zostávajúcu sumu náhrady za SSU žalobkyne (psychickej časti) vo výške 1.717 eur a príslušenstvo pohľadávky v podobe vyplateného znalečného znalkyni MUDr. Garajovej vo výške 324,04 eur predstavujúcej nevyhnutné a účelné náklady žalobkyne spojené s uplatnením tejto časti nároku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
14. Pri posudzovaní opodstatnenosti úrokov z omeškania okresný súd zdôraznil právny význam ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP a v ňom zakotvenú povinnosť poisťovne. Žalovaná neučinila zadosť, teda nesplnila si v celom rozsahu svoju povinnosť vyplývajúcu jej z § 11 ods. 6 ZoPZP s poukazom na § 11 ods. 8 ZoPZP, z tohto dôvodu ju zaťažuje sankcia v podobe povinnosti platiť žalobkyni úroky z omeškania z takýchto nárokov (za predpokladu, že tieto súd dôvodné). Strohé oznámenie žalovanej citované z jej listu z 18.1.2018, hoc bolo zaslané žalobkyni v 3-mesačnej lehote nenapĺňa podľa názoru okresného súdu zákonnú dikciu ust. § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, teda parametre zákonom požadovaného písomného vysvetlenia dôvodov k tým nárokom, u ktorých v 3-mesačnej lehote poisťovňa nepovažovala za preukázaný rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Z uvádzaných dôvodov s poukazom na § 11 ods. 6 ZoPZP, § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 11 ods. 7 ZoPZP uložil žalovanej aj povinnosť zaplatiť žalobkyni uplatnené úroky z omeškania počnúc dňom 12.3.2018 (3-mesačná lehota skončila dňom 24.2.2018 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7
ZoPZP, t.j. do 11.3.2018). Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala ich priznania aj za skoršie obdobie (už od 24.2.2018), v danej časti súd žalobu zamietol.
15. Totožnou právnou úvahou, na základe totožne aplikovaných ustanovení ZoPZP sa riadil okresný súd pri posudzovaní opodstatnenosti úrokov z omeškania - u dielčieho nároku špecifikovaného pod bodom 21. uplatnený u žalovanej listom z 24.10.2018 a u dielčieho nároku uvádzaného pod bodom 22. uplatnený u žalovanej listom z 26.11.2018 s tým, že žalobkyni úrok z omeškania z uvádzaných peňažných nárokov priznal súd až počnúc dňom 9.2.2019 (3-mesačná lehota na splnenie povinnosti žalovanej skončila dňom 24.1.2019 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, t.j. do 8.2.2019) a u nároku uvádzaného pod bodom 22. až počnúc dňom 14.3.2019 (keď 3-mesačná lehota skončila dňom 26.2.2019 + 15 dní na plnenie podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, t.j. do 13.3.2019). Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala ich priznania aj za skoršie obdobie (už od 1.12., resp. 16.12.2018), v danej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalobe v časti o mimoriadne zvýšenie SSU uplatneného celkovou sumou 31.217 eur okresný súd vyhovel len sčasti, za primerané vyhodnotil zvýšenie z priznaných dielčich nárokov SSU o 17 %, čomu zodpovedá suma 10.322 eur ako 17 % zo sumy náhrad 60.717 eur, súdom ustálená matematickým výpočtom nasledovne : položka č. 256 : 400 bodov + položka č. 304d : 1040 bodov + položka č. 255 : 1710 bodov + položka č. 432b : 100 bodov = Spolu: 3250 bodov; z nich 1540 bodov (400 + 1040 + 100 bodov) x 18,24 eur = 28.090 eur a zvyšných 1710 bodov x 19,08 eur = 32.627 eur, čo je spolu v hodnote 60.717. Pri konštatovanom závere, že v prípade žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa a ďalej pri stanovení miery zvýšenia súd spravujúc sa predpokladmi všeobecne vymedzenými pre takýto postup ich vyargumentovaním aj v bode 25. odôvodnenia zohľadnil súhrn individuálnych okolností daných na strane žalobkyne, ich danosť videl v nasledovných skutočnostiach :
17. Žalobkyňa po úraze, ktorý utrpela v mladom veku (24 rokov) študovala na Právnickej fakulte UK v Bratislave dennou formou a jej zdravotný stav bol v poriadku. Hoc po úraze, keď sa jej prvotný stav čiastočne upravil pokračovala v danom štúdiu a toto následne úspešne ukončila, jej zdravotné postihnutia vo fyzickej aj psychickej zložke priebeh jej ďalšieho štúdia výrazne sťažili, nakoľko práve zo svojich zdravotných dôvodov pokračovala v štúdiu a toto ukončila na inej, k miestu jej bydliska bližšej škole, kde v štúdiu pokračovala v zmenenej forme na základe individuálneho študijného plánu, kladúcemu vyššie nároky na samoštúdium. Ešte viac a zásadne s ohľadom na zdravotný stav žalobkyne, ktorý je už čo do možnosti jeho zlepšenia zásadne ustálený a jej pretrvávajúce bolesti súvisiace predovšetkým s postihnutím chrbtice v driekovo-krížovej časti, vyžadujúce si časté zmeny polôh a častý oddych ležmo a tiež aj jej psychickému postihnutiu, sa zhoršila možnosť pre uplatnenie žalobkyne prakticky v akomkoľvek druhu právnickej profesie vyžadujúcej si vysokú psychickú odolnosť voči stresom a záťaži, čo zatiaľ dokazuje aj to, že žalobkyňa po skončení školy sa nedokázala zamestnať v profesii, v ktorej by mohla využiť štúdiom získané poznatky a aj získať potrebnú prax pre výkon nejakej konkrétnej právnickej profesie. K poškodeniu jej zdravia došlo v mladom - produktívnom veku krátko predtým ako mohla začať realizovať svoje pracovné uplatnenie v niektorej z činností pre oblasť, na ktorú sa pripravovala svojim štúdiom a ktoré začínala ako zdravá osoba. V dôsledku postihnutia žalobkyne vo fyzickej aj psychickej oblasti súd hodnotí jej obmedzenia čo do jej profesného uplatnenia, ktoré bolo možné predpokladať ak by k úrazu nedošlo, ako výrazne horšie oproti rovnako závažnému postihnutiu inej osoby v obdobnom veku iného profesného zamerania, najmä takého, ku ktorému by nebola potrebná tak dlhá príprava (štúdium na vysokej škole). Vplyvom zdravotného postihnutia žalobkyne sa zásadne zmenil aj jej osobný a partnerský život prakticky vo všetkých jeho zložkách (intímnej, možnosti trávenia spoločného času, včítane realizácie spoločných koníčkov, a pod.) pre existujúce obmedzenia v jej každodenných aktivitách, ktoré nastali po úraze a boli výlučne jeho dôsledkom. Hoc partnerský vzťah existujúci z obdobia pred úrazom pretrváva, existujúca situácia po úraze žalobkyne ovplyvnila aj jej partnerský vzťah a jeho fungovanie, ktorej museli prispôsobiť svoje dovtedajšie aktivity (obmedziť či dokonca vylúčiť dovtedajšie spoločné koníčky, možnosti trávenia voľného času mimo domácnosti a dovoleniek) a aj so zreteľom na duševný stav žalobkyne prejavujúcim sa častou a výraznou zmenou nálad, čo predstavuje pre oboch veľkú skúšku, či za takýchto okolností dokážu do budúcna vzťah ustáť. Nepravdepodobným (minimálne otáznym) sa stala práve pre terajší zdravotný stav žalobkyne (fyzické postihnutie) aj možnosť mať spolu prirodzeným spôsobom deti o ktoré by sa žalobkyňa najmä v ich útlom veku dokázala postarať. Zo skutkových tvrdení žalobkyne vyplynulo aj to, že sa snaží pristupovať k existujúcej situácii podľa svojich možností aktívne, pravidelne cvičí a robí aj všetko iné pre to, čo by jej mohlo pomôcť korigovať terajší stav, čo zatiaľ neprinieslo nejaký ňou očakávaný efekt, snáď len to,
že jej zdravotný stav sa nezhoršuje. Žalobkyňa napokon bola uznaná invalidnou s 50 %-ným poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo je jedným (a zákonom ako jediným vyslovene uvádzaným) z možných dôvodov pre mimoriadne zvýšenie SSU. V súhrne všetkých individuálnych súvislostí, ktoré v spore vyšli najavo a boli preukázané, okresný súd považoval mimoriadne zvýšenie SSU o 17% za primerané, teda o cca 1/3-inu z maximálne možnej miery navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd bol názoru, že takáto miera mimoriadneho zvýšenia SSU adekvátne vystihuje preukázané individuálne okolnosti u žalobkyne, dopad poškodenia jej zdravia prihliadnuc aj na jeho závažnosť a intenzitu následkov na jednotlivé oblasti jej života (pracovnú, súkromnú - osobnú, spoločenskú), navyše, ponecháva adekvátny priestor pre prípady možných ešte závažnejších poškodení zdravia a ich dopadu na dovtedajší život poškodeného. Preto pokiaľ sa žalobkyňa domáhala mimoriadneho zvýšenia SSU vo väčšom (konkrétne maximálne podľa zákona možnom) rozsahu než predstavuje rozsah súdom stanovený, v tejto časti jej žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. V časti, v ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť (odkaz na bod 14.odôvodnenia), súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil, keď žalovaná v súdom poskytnutej lehote neoznámila žiadne (tobôž) vážne dôvody pre ktoré by so zastavením konania nemala súhlasiť, naviac dispozitívny procesný úkon žalobkyne bol priamou reakciou na konanie práve žalovanej, ktorá v priebehu sporu, v časti, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie, uspokojila nárok žalobkyne.
19. Vychádzajúc z ust. § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP okresný súd priznal žalobkyni s prevažným úspechom vo veci, nárok na náhradu trov ich pomernej časti, zodpovedajúcej pomeru jej úspechu a neúspechu. Pri hodnotení úspechu žalobkyne zohľadnil aj tú časť predmetu konania, ohľadne ktorej zobrala žalobkyňa žalobu späť, nakoľko žalovaná svojim správaním v priebehu konania procesne zavinila toto čiastočné zastavenie konania. Žalobkyňa z celkového predmetu konania, aj po vyčíslení percentuálne uplatnených úrokov z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, resp. úrokov z tej časti žalovanej istiny, ktorej sa týkalo čiastočné späťvzatie žaloby ku dňu jej uhradenia žalovanou a ktorý predstavuje čiastku 77.689,32 eur, mala úspech v rozsahu 70,39 % (ohľadne sumy 54.688,24 eur) a vo zvyšných 29,61 % bola úspešná žalovaná, tak čistý úspech žalobkyne v spore súd ustálil v rozsahu 40,78 % a zodpovedajúco rozsahu tohto čistého úspechu jej priznal nárok na náhradu trov konania. Súd dodal, že o výške tejto náhrady rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
20. Proti rozsudku, čo do výroku III. a IV. sa odvolala v zákonnej lehote žalobkyňa. Nesúhlasila s mimoriadnym zvýšením SSU iba o 17 %, vo finančnom vyjadrení predstavujúce sumu 10.322 eur ( 17 % zo sumy zo sumy 60.717 eur ). Argumentovala, že v jej prípade ide o mladú ženu, ktorá má celý život pred sebou a nie svojou vinou, vzhľadom na jej zranenia už v mladom veku prišla o svoje sny a ideály. V čase nehody študovala na právnickej fakulte, ktorú po vynaložení veľmi veľkého úsilia úspešne dokončila, právnické povolanie ale vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže a ani nebude môcť nikdy vykonávať, pretože ide o sedavé a psychicky náročné zamestnanie, čo v jej prípade neprichádza do úvahy. Rovnako v jej súkromnom živote nehoda zanechala mimoriadne negatívne a trvalé stopy, pretože pri základných činnostiach potrebuje pomoc blízkej osoby, nezvláda vykonávanie ani bežných domácich prác, voľno časových aktivít či iných aktivít, čo sa odráža aj v jej partnerskom živote. Čo je najzávažnejšie, pravdepodobne nikdy nebude môcť mať vlastné deti, čo je pre ženu v tak mladom veku ako aj pre každú ženu, ktorá sa chce stať matkou a si chce s partnerom založiť rodinu, najväčšou a celoživotnou ranou. V rozhodovacej činnosti súdy v porovnateľných prípadoch ako je jej jednoznačne zastávajú názor, že takéto odškodnenie treba priznať v hornej hranici možného zvýšenia, ktorú ustanovuje zákon ( odkazuje aj na závery rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9 Co/210/2018 zo dňa 18.04.2019). Preto sa domnieva, že nemožno vychádzať výlučne z percentuálnej miery zvýšenia SSU, ale je potrebné prihliadať aj na finančné vyjadrenie priznaného zvýšenia a toto konfrontovať s dĺžkou sťaženého až zmareného života, ktorý má ona ako poškodená na zdraví pred sebou, totiž je rozdiel v dôsledkoch sťaženia spoločenského uplatnenia medzi 60-ročným človekom a mladou ženou. Navyše, nevzniká jej nárok na odškodnenie za stratu na zárobku po skončení PN/ pri invalidite (tzv. úrazová renta) a už v súčasnosti je značne obmedzená pri vykonávaní zárobkovej činnosti resp. čo do právnického povolania úplne vylúčená. I keď inštitút náhrady za SSU nemá primárne slúžiť na kompenzáciu straty príjmu poškodeného, v jej prípade treba vnímať (mimoriadnu) náhradu za SSU nielen v satisfakčnej funkcii, ale aj v kompenzačnej (reparačnej). Účelom SSU je jednorazové odškodnenie trvalých následkov, následky nehody u nej sú na celý život, ktorý má ešte len pred sebou, preto tvrdí, že v jej prípade ide o obzvlášť závažný prípad hodný osobitného zreteľa a je na mieste priznať jej mimoriadne zvýšenie SSU o 50 %, t.j. o sumu 30.358,50 eur.
21. Žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím súdu ani v otázke náhrady trov konania. Dôvodí, že zásada úspechu platí aj v konaniach v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo ) alebo od znaleckého posudku. Ak žalobcovi bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku nie je možné konštatovať jeho procesný neúspech, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (odkazuje žalobkyňa na komentár k Civilnému sporovému poriadku, C.H. Beck 2016, str. 926). Prípadná čiastočná jej neúspešnosť sa netýka základu nároku, ale iba výšky SSU o ktorej môže rozhodnúť súd výlučne na podklade svojej úvahy ( cituje žalobkyňa z právnych záverov Krajského súdu Prešov v rozhodnutí sp. zn. 19Co/13/2018 zo dňa 31.7.2018).
22. V rámci zmeny rozsudku žiada priznať sumu 45.338,54 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.039 eur za obdobie od 12.3.2018 až do jej zaplatenia, zo sumy 28.208,04 eur za obdobie od 9.2.2019 do 21.11.2019, zo sumy 2.041,04 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, zo sumy 1.854 eur za obdobie od 14.3.2019 do 21.11.2019 a zo sumy 900 eur za obdobie od 22.11.2019 až do jej zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiada priznať voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Voči rozsudku - čo do výroku I. sa odvolala v zákonnej lehote aj žalovaná. V uvedenom výroku sa domáha zmeny rozsudku, v rámci nej zamietnutia žaloby a priznať aj náhradu trov konania, alternatívne sa dožaduje zrušenia rozsudku s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytýka, že v odvolaním dotknutej časti sa súd nevysporiadal so všetkými ňou produkovanými námietkami v spore, práve naopak akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobkyne bez ich konfrontácie s argumentmi jej/ žalovanej, z tohto dôvodu následne vec nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok.
24. Žalovaná zdôrazňuje, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.12.2018 domáhala zaplatenia sumy vo výške 75.035,04 eur s príslušenstvom, suma istiny pozostáva z troch samostatných a izolovaných nárokov, ktoré spolu možno zahrnúť pod pojem náhrada škody na zdraví : ad1/ nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia (somatická časť, psychická časť a pooperačné jazvy), ad2/ nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ad3/ nárok na náklady spojené s vypracovaním znaleckých posudkov vo veci. Vzhľadom však na závery odborných vyjadrení : znalecký úkon č. 188/2018 (posúdenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
- somatická časť), znalecký úkon č. 55/2019 (vo veci posúdenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pooperačné jazvy) a znalecký úkon č. 336/2019 (vo veci posúdenia bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia - psychická časť) uplatnené nároky žalobkyňa podľa žalovanej preukázala iba čiastočne, odborné vyjadrenia kvalifikovane spochybnili vyčíslenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre zodpovedanie otázok odborného charakteru bolo nutné disponovať vedeckými poznatkami, otázky takého charakteru nemohol súd sám vyriešiť a zodpovedať. Súd totiž nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke odbornej správnosti. Voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, či znalec vychádzal zo zistených skutočností.
25. Žalovaná zdôrazňuje, že Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., forensic. sk ako znalecká organizácia v odbore Zdravotníctvo a farmácia vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, patrí spolu so znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. medzi dve znalecké organizácie, ktoré v obdobných súdnych sporoch spracúvajú väčšinu kontrolných znaleckých posudkov, preto „bagatelizovanie“ záverov znaleckej organizácie forensic.sk bez akéhokoľvek vedeckého/odborného podkladu je neprijateľné. Žalovaná je ďalej názoru, že v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností došlo k zrejmým nesprávnostiam pri vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania a prijímania skutkových záverov a to práve v dôsledku neprípustného postupu súdu - neriešenia rozporov v znaleckých posudkoch po stránke odbornej a ich riešenia iba na základe subjektívneho názoru a voľnej úvahy súdu.
26. Žalovaná namieta v súdenej veci existenciu skutočností s charakterom „prípady hodné osobitného zreteľa“, podľa nej už vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadňuje obmedzenia
žalobkyne vo všetkých sférach jej života vrátane uznania aj jej invalidity. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia pojmovo aj obsahovo je mimoriadnym inštitútom, jeho aplikáciu musia odôvodňovať mimoriadne okolnosti, v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry súdov také, ktoré presahujú už poskytnutú náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobkyňa ale neosvedčila základný predpoklad nároku - existenciu skutočností umožňujúcich záver, že jej obmedzenie nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia.
27. Priznanie invalidity samo o sebe neumožňuje aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., preto je nutné skúmať aký vplyv má priznanie invalidity na život poškodenej osoby v spoločenskej i v rodinnej rovine, v tomto kontexte znejú aj judikačné závery súdov Slovenskej republiky. Uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. sa stalo jedným z prípadov, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, čo konštatoval napr. vo svojom rozhodnutí 5Cdo/212/2010 aj Najvyšší súd SR. Ona/ žalovaná nerozporuje, že SSU a jeho navýšenie v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z. z. a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z. z. sú samostatné nároky fyzickej osoby, nemožno ich ale duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení, v takomto prípade totiž ide o postup contra legem, kedy by k odškodneniu, resp. k náhrade tých istých následkov došlo opakovane. Z pohľadu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. treba jasne a zrozumiteľne preukázať ako sa dôvody osobitného zreteľa odrazia na živote žalobcu a mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia musí byť vždy náležite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe tohto právneho inštitútu a k okolnostiam konkrétneho prípadu.
28. Žalovaná napokon namieta aj nedostatok písomného odôvodnenia rozhodnutia, z tohto dôvodu jeho nepreskúmateľnosť tvrdiac, že v ňom súd neuviedol aké skutočnosti považoval/nepovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku v zmysle ustálenej judikatúry je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces garantované v čl. 46 a nasl. Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
29. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zotrváva na vecných argumentáciách ňou prezentovaných v odvolaní. Podľa jej názoru súd nenahradil znalecký posudok svojim neodborným názorom. Tvrdenie žalovanej, že súd vlastnou úvahou zhodnotil odborné otázky, na ktoré nemal predpoklady nie sú správne. Súd iba postupoval spôsobom, ktorý mu umožňuje Civilný sporový poriadok a zákon č. 437/2004 Z. z. Plne sa stotožňuje s názorom súdu, že odborné vyjadrenie spoločnosti forensic. č. 188/2018 predložené žalovanou nevychádza zo všetkých zistiteľných okolností prípadu z dôvodu, že je založené len na zdravotnej dokumentácii žalobkyne (bez jej osobného vyšetrenia, bez skúmania celého kontextu jej zranení a následnej komplikovanej liečby). Z odborného vyjadrenia spoločnosti forensic.sk č. 55/2019 nevyplývajú žiadne konkrétne námietky, ktoré by nasvedčovali o nedôvodnosti zvýšenia SSU oproti lekárskemu posudku MUDr. R., ktorý zvýšenie SSU presvedčivo zdôvodnil konkrétnymi okolnosťami. Podľa názoru žalobkyne nič nebránilo žalovanej, aby predložila riadny súkromný znalecký posudok vychádzajúci aj z jej/žalobkyne osobného vyšetrenia, v tomto smere ona bola ochotná poskytnúť potrebnú súčinnosť a nič nebránilo žalovanej, aby navrhla vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom najmä za situácie, kedy súd vyslovil svoj predbežný právny názor aj na zamýšľaný spôsob vyhodnotenia dôkazov žalovanej.
30. V prípade mimoriadneho zvýšenia SSU je nutné prihliadať aj na iné okolnosti, ako len na priznanie invalidity. Aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. 5 Cdo/212/2010 konštatoval, že uznanie invalidity sa stalo jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa pri splnení ktorého môže súd náhradu za SSU zvýšiť najviac o 50 %. Uvedený právny názor ona/ žalobkyňa vykladá tak, že priznanie invalidity automaticky zakladá dôvodnosť mimoriadneho zvýšenia SSU a pokiaľ poškodený nie je invalidný, neznamená to bez ďalšieho nemožnosť priznania mimoriadneho zvýšenia SSU. Na podporu tohto názoru žalobkyňa odkazuje aj na komentár k zákonu č. 437/2004 Z.z., ktorý dáva k mimoriadnemu zvýšeniu SSU jasné stanovisko. Osobitne zvýrazňuje, že v jej prípade bola preukázaná nielen invalidita v dôsledku dopravnej nehody, ale aj ďalšie obzvlášť závažné skutočnosi odôvodňujúce priznanie aj mimoriadneho zvýšenia SSU. Aj obsah výpovede svedkov K. L. a I. N. na pojednávaní dňa 18.11.2019 preukazujú, ako veľmi táto dopravná nehoda poznačila jej život. Svedok I. N. uviedol, že jej zdravotný stav ich ovplyvnil vo všetkom, svoj osobný život musel prispôsobiť jej, nakoľko je potrebná jeho pomoc pri bežných každodenných činnostiach. Bol ovplyvnený aj ich partnerský život a vízia, že so žalobkyňou
budú mať niekedy deti je prinajmenšom nejasná práve z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, keď má problém postarať sa sama o seba, nie to ešte o dieťa. Tento svedok tiež potvrdil, že v období pred dopravnou nehodou chodievali spolu na dlhé cesty autom, na motokrosové preteky, veľa športovali, chodievali na pracovné cesty, dovolenky, tieto činnosti ale už vykonávať nemôže. Jej otec K. L. vo svojej výpovedi tiež uviedol, že ona má problém aj pri bežnej chôdzi, trpí obrovskými bolesťami, nemôže robiť bežné domáce práce, nemôže sa zohnúť a pod. Súd pri priznaní mimoriadneho zvýšenia SSU prihliadal podľa jej názoru na všetky okolnosti prípadu. Potreba mimoriadneho zvýšenia SSU počas konania bola dostatočne preukázaná, jej invalidita nie je jediným prípadom hodným osobitného zreteľa. Ako už uvádzala, v odvolaní proti rozsudku nesúhlasí len s výškou priznaného mimoriadneho zvýšenia SSU o 17%, pretože v jej prípade je úplne namieste priznanie mimoriadneho navýšenia SSU v hornej hranici zákonom dovolenej sadzby. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sťaženie SSU v zmysle § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 a mimoriadne zvýšenie sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno uplatniť na základe rovnakých skutkových tvrdení. V prípade ust. § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 ide o zvýšenie SSU z dôvodu obmedzenia alebo straty možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti, vzhľadom na vek v ktorom utrpela poškodenie na zdraví, pričom komentár k § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 a dôvodom na mimoriadne zvýšenie SSU rovnako odkazuje na komentár k zákonu č. 437/2004 Z.z. v dotknutej otázke.
31. V ďalšej písomnej reakcii zotrváva žalovaná na svojom odvolaní, v otázke nesúhlasu s mimoriadnym zvýšením SSU žalobkyne argumentuje totožne ako v odvolaní - preto odvolací súd iba odkazuje na už rozoberaný obsah odvolania žalovanej. Naviac žalovaná argumentuje tým, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o maximálnu zákonnú hranicu 50 % sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch, zväčša u poškodených s takým zásadným poškodením zdravia, že ide o ležiacich pacientov, alebo pacientov s ťažkým poškodením mozgu, ktorí sú odkázaní na 24 hodinovú starostlivosť, v prípadoch keď je poškodený pre následky poškodenia zdravia takmer vyradený zo života a jeho predpoklady k uplatneniu sa v spoločnosti sú takmer stratené.
32. Žalobkyňa reagujúc ďalej viackrát písomne na predchádzajúce podanie žalovanej zotrváva na všetkých svojich argumentáciách o ktoré opierala opodstatnenosť mimoriadneho zvýšenia SSU v hornej hranici zákonom stanoveného limitu. Voči tomuto jej stanovisku sa žalovaná ohradila v ďalších písomných podaniach argumentujúc totožne po stránke vecnej ako v odvolaní.
33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“), po zistení že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podali obe na to oprávnené procesné strany, proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc procesne podľa § 378 ods. 1 CSP v aplikácii s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil, v časti výroku III. ( čo do zamietnutia žaloby vo zvyšku o mimoriadne zvýšenie SSU ) podľa § 388 CSP zmenil a rozsudku sa nedotýkal v odvolaním nenapadnutej časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšku nárokov a vo výroku II. - o čiastočnom zastavení konania.
34. Odvolanie žalovanej vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné, v prípade odvolania žalobkyne konštatoval čiastočnú opodstatnenosť, svoje rozhodnutie zdôvodňuje nasledovne :
35. Prioritne poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom rozhodovania bola sporová vec nie jednoduchej skutkovej a právnej povahy, navyše pri posudzovaní výnimočných okolností súdenej veci - je prítomný aj prvok citlivosti - ľudský rozmer práve z dôvodu, že nepredvídanou udalosťou, žalobkyňou nezavinenou sa jej život ( dá sa povedať, že vo všetkých sférach ) v najkrajšej etape nepriaznivo zmenil. Aj písomné odôvodnenie rozhodnutia svedčí o tom, že okresný súd riešenej právnej veci venoval náležitú pozornosť. V písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd dal stranám sporu vyčerpávajúce odpovede na všetky zásadné vecné otázky ktoré riešil, označil hmotno-právne ustanovenia právnych predpisov z ktorých vychádzal ( tie aj zacitoval ), výnimočné okolnosti dané u žalobkyne pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia jasne a v rovine individuálnej pomenoval ( zohľadnil aj rozhodovaciu právnu prax vyšších súdnych autorít ) a aj v rovine matematickej vysvetlil ako ustálil priznanú výšku náhrady. Písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa podľa názoru odvolacieho súdu kritériá riadne vyargumentovaného súdneho rozhodnutia a svojim obsahom garantuje stranám sporu spravodlivé súdne konanie, odvolacia argumentácia žalovanej o nedostatku písomného odôvodnenia rozhodnutia vôbec neobstojí.
36. Do práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( I.ÚS 50/04 ).
37. V predmetnom spore okresný súd rozhodoval o dielčich nárokoch žalobkyňou uplatňovaných titulom náhrady škody na zdraví. Spornou otázkou bola výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a či existujú v prípade žalobkyne výnimočné okolnosti pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a z tohto titulu v akej výške jej patrí náhrada.
38. V rozhodovacej činnosti občiansko-právnych súdov je ustálené, že sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. ). Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti ( § 4 ods. l z. č. 437/2004 Z.z. ). Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví ( § 10 ods. 4 veta prvá z.č. 437/2004 Z.z. ). V súdenom prípade žalobkyňa oprela svoj nárok na náhradu za sťaženie jej spoločenského uplatnenia o odborné lekárske posudky
- tie predložila pre účely súdneho konania, na druhej strane žalovaná hoc nenamietala právny základ nároku SSU, v rámci svojej obrany oponovala, že táto náhrada žalobkyni patrí v nižšom rozsahu ( v nižšej výške ) - opierajúc sa o závery odborných vyjadrení znaleckej organizácie - forensic s.k. - ktoré pre účely súdneho konania predložila. Predmetom posudzovania v spore boli aj otázky, ktoré vyžadovali odborné znalosti, obe strany produkovali dôkazy, predložili súdu „ odborné vyjadrenia „ - za účelom vyriešenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ako následku poškodenia zdravia žalobkyne. Odborné vyjadrenia produkované stranami sporu majú charakter dôkazného prostriedku a svojou povahou sú obdobné znaleckému posudku, k vykonaniu týchto dôkazov a k ich hodnoteniu aj okresný súd v uvedených intenciách postupoval. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd bagatelizoval závery vyjadrené v odborných posudkoch „ forensic“ sk. ( znaleckej organizácie) pri ich hodnotení so závermi v odborných / lekárskych posudkoch predložených žalobkyňou, vzhľadom na odvolateľom tvrdenú - vysokú odbornosť znaleckej organizácie a z tohto dôvodu podávanie znaleckých posudkov, odborných vyjadrení v najzávažnejších prípadoch. V zmysle čl. 15 ods. 2 CSP totiž žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy. Aj odborné vyjadrenia predložené stranami sporu pre účely konania ako dôkazy vyhodnotil okresný súd v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, jasne vyargumentoval ktoré z odborných vyjadrení a prečo bolo pre neho určujúce pre podklad rozhodnutia a z akých konkrétnych dôvodov pri porovnávaní hodnoty dôležitosti z odborných vyjadrení/posudkov - ktoré predložila žalobkyňa vychádzal, súd svoje myšlienkové postupy aj dôsledne vyjadril v písomnom odôvodnení rozhodnutia. Ak sa domnievala žalovaná, že nepostačuje dokazovanie odborným vyjadrením/ vyjadreniami mala možnosť navrhnúť súdu vykonanie znaleckého dokazovania ( viď postup podľa ust. § 207 CSP ), túto procesnú možnosť nevyužila - procesný návrh na vykonania znaleckého dokazovania nepredostrela. V súhrne uvádzaných súvislostí vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej do výroku I. za neopodstatnené.
39. Na základe výsledkov dokazovania považuje aj odvolací súd za preukázané, že poškodenie zdravia žalobkyne a dopady sťažujúce možnosti uspokojovania jej životných potrieb a jej spoločenského uplatnenia predstavujú závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť dostatočným odškodnením a existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v zmysle § 5 ods. 5 Z.č. 437/2004 Z.z.. Ako to uviedol aj okresný súd ide o právnu normu s relatívne neurčitou ( abstraktnou ) hypotézou, teda o právnu normu, ktorej hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Označené ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o „ prípad hodný osobitného zreteľa „ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v posudzovanom prípade primerané. V
rozhodovacej praxi súdov ale už bolo konštatované, že ani takáto úvaha súdu nemôže byť bezhraničná, musí vystihnúť individuálne okolnosti každého prípadu, v reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych potrebách, v životnom zameraní, v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia - tie sú významné z hľadiska diferenciácie rozsahu zvýšenia tejto náhrady. Individuálne okolnosti súdeného prípadu okresný súd podrobne pomenoval, v konkrétnostiach rozviedol, ich vymedzenie súdom strany sporu zásadnejším spôsobom nenamietali. Na ich základe žalobkyňa bola názoru, že v jej prípade výnimočného charakteru je splnená podmienka pre mimoriadne zvýšenie SSU - až na hranicu prípustného rozpätia zákonom stanovené - až o 50 %, naopak strana žalovaná bola názoru, že individuálne okolnosti prípadu sú plne zohľadnené - už v náhrade na sťaženie spoločenského uplatnenia a priestor pre mimoriadne zvýšenie SSU v súdenej veci nevidela.
39. Možnosť mimoriadneho zvýšenia SSU až o 50 %, t.j až v hornej hranici stanoveného limitu je vyhradená prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií bezmála alebo celkom sú zmarené ( viď aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo/142/2018 zo dňa 19.6.2019 ). Krajský súd poznamenáva, že ide o prípady poškodených s najťažšími následkami, napr. kedy zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní od všetkých zložiek života. V prípade žalobkyne tak tomu nie je, jej úplné vylúčenie zo všetkých zložiek života preukázané nebolo, z týchto dôvodov maximálne navýšenie SSU o 50 % ako to žiada nie je možné priznať.
40.V prípade ale jej odvolania - v časti výroku III. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia SSU odvolací súd konštatoval čiastočnú opodstatnenosť. Je názoru, že individuálne okolnosti súdeného prípadu umožnili mimoriadne zvýšenie SSU nad 17 % . Krajský súd vychádzajúc v celom rozsahu zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, z totožného právneho hodnotenia, z totožných okolností o ktoré okresný súd oprel svoj záver, že v prípade žalobkyne existuje tzv. výnimočný dôvod pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, za súladné s princípom primeranosti hodnotí mimoriadne zvýšenie SSU ešte o 5 %, t.j. vo finančnom vyjadrení o sumu 3 035, 85 eur ( mimoriadne zvýšenie SSU žalobkyni je tak priznané v rozsahu 22 % : okresným súdom už prisúdené zvýšenie o 17 % a odvolacím súdom priznané ešte ďalšie mimoriadne zvýšenie o 5 % ) keď pripísal výnimočnejšie kritérium - sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne pri naplnení jej životného poslania ženy/ matky, pretože následky poškodenia jej zdravia v produktívnom biologickom veku ženy ( ňou nezavinenou udalosťou ) sťažujú ( ak aj nevylučujú) mať vlastné deti a poskytovanie plnohodnotnej osobnej materinskej starostlivosti. Nad rámec súhrnu priznaného odvolací súd vyhodnotil jej žalobu o mimoriadne zvýšenie SSU za nedôvodnú a v zostávajúcom zvyšku tento jej nárok zamietol.
41. Voči rozhodnutiu súdu čo do priznaných úrokov z omeškania z jednotlivých dielčich vo výroku I. vymedzených istín nevzniesla a nesmerovala konkrétne námietky ani jedna strana sporu, napokon v označenej časti rozhodnutie okresného súdu vychádza z relevantných časových údajov a správne aplikovaných ustanovení OZ a Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
42. Výrokov odvolaním nenapadnutých ( konkrétne vyšpecifikované vo výrokových vetách tohto rozsudku ) sa odvolací súd nedotýkal.
43. V dôsledku zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ). Aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzal z úspechu/ neúspechu strán v spore a žalobkyni - na jej strane hodnotil plnú úspešnosť priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej v spore neúspešnej. Zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP ako rozhodujúce kritérium pri posudzovaní nároku na náhradu trov videl odvolací súd v tej okolnosti, že žalobkyňa bola plne úspešná čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu vyvodenej aj od záverov odborných vyjadrení ( odborných posudkov ). Ak aj žalobkyňa v časti žalovanej sumy svojim dispozitívnym úkonom zobrala žalobu späť- nemožno jej pripísať procesnú zodpovednosť za túto/ zastavenú časť konania a nadväzne hodnotiť ako jej neúspech, pretože preukázateľne k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ako bezprostredný dôsledok správania sa žalovanej, ktorá v priebehu vedeného sporu žalobkyni plnila. Odvolací súd iba na ozrejmenie dodáva, že žalobkyňa má
právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy a nie zo sumy žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
44. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.