Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/5/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: 1/ LEMBERGER, a. s., so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 46 521 208, 2/ GUPA s. r. o., so sídlom Pri Strelnici 1, 821 04 Bratislava, IČO: 50 834 401, obaja zastúpení: advokátska kancelária L?WY & L?WY s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47 236 230, proti žalovanému: MVPP, a.s., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 43 807 305, zastúpený: LYSINA - ROŠKO & PARTNERS s. r. o. Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 52 735 354, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17.12. 2020 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17. 12. 2020 v napadnutom výroku I., ktorým súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, p o t v r d z u j e .

V napadnutom výroku II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 17.12. 2020 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením vo výroku I. rozhodol, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený dňa 7.12.2020 zamieta. Vo výroku II. rozhodol, že ukladá žalovanému, aby nenakladal s pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi/úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o., Špitálska , IČO: 35 955 091, prihlásených do konkurzu, ktorý vyhlásil Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. prihláškou č. 1 a prihláškou č. 2; ktoré sú zapísané pod č. položky 138 a č. položky 139, najmä ukladá, aby sa zdržal, takých úkonov, ktoré by zakladali vznik vlastníckeho práva alebo akéhokoľvek práva tretej osoby alebo zabezpečovacieho práva tretej osoby alebo iného práva tretej osoby, ktoré má povahu zabezpečenia záväzku, a to predovšetkým previesť pohľadávky zmluvou, vložiť pohľadávky do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť pohľadávky záložným právom, zabezpečovacím prevodom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo výroku III. rozhodol, že vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 7.12.2020 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží protistrane aby nenakladala s pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi / úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o., Špitálska , IČO: 35 955 091, prihlásených do konkurzu, ktorý vyhlásil Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. , prihláškou č. 1 a prihláškou č. 2; ktoré sú zapísané pod č. položky 138 a č. položky 139, najmä ukladá žalovanému, aby sa zdržal takých úkonov, ktoré by zakladali vznik vlastníckeho práva alebo akéhokoľvek práva tretej osoby alebo zabezpečovacieho práva tretej osoby alebo iného práva tretej osoby, ktoré má

povahu zabezpečenia záväzku, a to predovšetkým previesť pohľadávky zmluvou, vložiť pohľadávky do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť pohľadávky záložným právom, zabezpečovacím prevodom, a to až do troch mesiacov od konania valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom sa zúčastnia žalobcovia ako akcionári žalovaného.

3. Zároveň žalobca žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcov na pohľadávkach žalovaného voči dlžníkovi/úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o., Špitálska 25, Bratislava 811 08, 35955091, prihlásených do konkurzu, ktorý vyhlásil Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. , prihláškou č. 1 a prihláškou č. 2; ktoré sú zapísané pod č. položky 138 a č. položky 139, vo výške 4.929.929,96 EUR, a to do hodnoty 3.697.447,47 EUR, predstavujúcej 75 % hodnoty pohľadávky (istiny) z dôvodu práva žalobcov na zisku a na likvidačnom zostatku eventuálne nároku navrhovateľov na náhradu škody alebo vrátenia pôžičiek titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 29.04.2019, uzavretej medzi žalobcom 1 a žalovaným, zmluvy o pôžičke zo dňa 29.04.2019, uzavretej medzi žalobcom 2 a žalovaným, zmluvy o pôžičke zo dňa 10.07.2019, uzavretej medzi žalobcom 2 a žalovaným, zmluvy o pôžičke zo dňa 02.09.2019, uzavretej medzi žalobcom 2 a žalovaným, a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.07.2019, uzavretej medzi navrhovateľom 2 a žalovaným.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca k skutkovým okolnostiam, ktoré sú podkladom podaného návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaní sa spolu s pánom Ing. Mariánom Jakubíkom dohodli na realizovaní investičného zámeru, ktorý spočíval v odkúpení zabezpečenej pohľadávky dlžníka/úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o., Špitálska , IČO: 35 955 091, prihlásených do konkurzu, ktorý vyhlásil Okresný súd Bratislava I pod sp. zn. , od veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s. vo výške 4.929.929,96 € za účelom dosiahnutia zisku a to s účasťou na predmetnej investícii v rozsahu 50% pre žalobcu 1 /, 25 % pre žalobcu 2/ a 25% pre Ing. Mariána Jakubíka. Túto investíciu sa rozhodli realizovať prostredníctvom žalovaného. Žalovaný bol obchodná spoločnosť s akcionárom Ing. Mariánom Jakubíkom, ktorý bol zároveň aj jediný štatutárny orgán - predseda predstavenstva. Predmetná spoločnosť sa javila ako vhodný subjekt vzhľadom na jej nulovú aktivitu (žalobcovia predložili súdu oznamy Obchodného vestníka 17/2013 K001278, 60/2013 K005137, 38/2019 K016296).

5. Žalobcovia oslovili banku ako veriteľa a dojednali postúpenie pohľadávok proti úpadcovi za sumu 1.430.000 €, s predpokladaným ziskom cca 3.500.250 €. Peňažné prostriedky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky zabezpečili jednotliví účastníci investície tak, ako boli dohodnutí, teda žalobca 1/ zabezpečil sumu 715.000 € (50%), žalobca 2/ sumu 357.500 € a Ing. Marián Jakubík sumu 357.500 €. Žalobca 1 / prostriedky zabezpečil formou zmluvy o pôžičke so žalovaným zo dňa 29.4.2019 vo výške 844.000 €, pričom žalovaný následne dňa 6.6.2019 vrátil žalobcovi 1/ sumu 129.000 €, teda poskytol žalovanému 715.000 € (žalobcovia súdu predložili zmluvu o pôžičke 29.4.2019, históriu transakcii zo dňa 29.4.2019, históriu transakcii zo dňa 6.6.2019). Žalobca 2/ svoj podiel zabezpečil formou zmlúv o pôžičke zo dňa 29.4.2019 vo výške 300.000 €, zo dňa 10.7.2019 vo výške 10.000 € a zo dňa 2.9.2019 vo výške 7.500 €. Následne so žalovaným uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 40.000 €, teda spolu pohľadávka žalobcu 2/ proti žalovanému predstavuje sumu 357.500 € (žalobcovia súdu predložili zmluvu o pôžičke zo dňa 29.4.2019, 10.7.2019, 2.9.2019, detail pohybu zo dňa 29.4.2019, 10.7.2019, 2.9.2019 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.7.2019). Ing. Marián Jakubík tiež zabezpečil sumu 357.000 €, zodpovedajúcu 25% podielu na transakcii. Na základe uvedeného žalovaný získal prostriedky vo výške 1.430.000 € na kúpu pohľadávok. (Žalobcovia súdu predložili účtovnú závierku 2019, poznámky k účtovnej závierke 2019 predložené dňa 29.6.2020). Následne došlo dňa 3.5.2019 k uzatvoreniu zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorá bola potvrdená konkurzným súdom (žalobcovia súdu predložili zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 3.5.2019 a oznámenie Obchodného vestníka č. 163/2019 K074003, K64/2020 K028421,177/2020 K068762).

6. Žalobcovia ďalej uviedli, že v súčasnej dobe na základe rozhodnutia veriteľského výboru zo dňa 21.9.2020 prebieha speňažovanie majetku (žalobcovia súdu predložili oznámenie Obchodného vestníka č. 189/2020 K072386). V súvislosti s realizáciou investície sa žalobcovia a Ing. Marián Jakubík dohodli na prerozdelení majetkovej účasti na žalovanom v pomere ich účasti na transakcii (50 %, 25%, 25%). Dňa 6.5.2019 žalobca 1/ prevodom uskutočneným rubopisom nadobudol od pána Ing. Mariána Jakubíka 5 ks akcií žalovaného (č. 4 - 8), zodpovedajúcich 50 % majetkovej účasti a žalobca 2/ od Ing. Mariána Jakubíka nadobudol 3 ks akcii (č. 1 - 3) zodpovedajúcich 30% majetkovej účasti, Ing. Marián Jakubík si

ponechal 2 ks akcií, ktorým zodpovedá 20% majetková účasť. Tomuto zodpovedal aj výpis zo zoznamu akcionárov ku dňu 6.5.2019, pričom Ing. Marián Jakubík ako predseda predstavenstva žalobcov uistil, že bezodkladne zabezpečí zápis zmeny akcionárov v zozname akcionárov, ktorý vedie Centrálny depozitár cenných papierov (žalobcovia súdu predložili fotokópie indosamentov a akcii č. 1 - 8). Na dorovnanie majetkovej účasti žalovaný 2/ a Ing. Marián Jakubík uzatvorili dňa 19.11.2019 zmluvu o kúpe polovičného podielu k akcii a dohodli sa, že práva spojené s akciou bude vykonávať Ing. Marián Jakubík (žalobcovia predložili súdu zmluvu o kúpe podielu na akcii zo dňa 19.11.2019, zoznam akcionárov k 6.5.2019, oznámenie o zaregistrovaní zoznamu akcionárov zo dňa 26.9.2013).

7. Žalobcovia tvrdia, že napriek vyššie uvedenému nedošlo k ich zápisu ako akcionárov Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s., a konaním Ing. Mariána Jakubíka im je znemožňovaný výkon práv vyplývajúci im z ich podielu na žalovanom, vrátane hlasovacích práv a podiele na zisku. Žalobcovia poukázali na to, že podľa poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019, predloženej 29.9.2020 bol podiel na základnom imaní žalobcu 2/ vo výške 25% a následne konaním protistrany došlo k revízu účtovných dokladov (žalobcovia súdu predložili poznámky k účtovnej uzávierke 2019 predložené 29.6.2020 a 5.10.2020).

8. Súd prvej inštancie aplikoval ust. , , a , , .

9. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom a predloženými listinami považoval v danom štádiu konania podstatné skutkové okolnosťami tvrdené žalobcami za dostatočne preukázané. Teda, že žalobcovia spoločne s Ing. Mariánom Jakubíkom, pôvodne jediným akcionárom a predsedom predstavenstva žalovaného sa dohodli na realizovaní žalobcami opísanej investície, prostredníctvom žalovaného tým spôsobom, že poskytnú žalovanému prostriedky na nákup pohľadávky voči dlžníkovi/ úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o. (konkurz vedený pod sp. zn. ) a to najmä formou pôžičiek, pričom následne aj došlo k odplatnému prevodu tejto pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 3.5.2019 a následnému prevodu akcii žalovaného na žalobcov dňa 6.5.2019, čo je dokladované predloženými zmluvami, fotokópiami akcií a zoznamom akcionárov ku dňu 6.5.2019 podpísaným predsedom predstavenstva Ing. Mariánom Jakubíkom. Z ostatných účtovných dokladov (účtovné závierky žalovaného za roky 2014-2019) tiež vyplýva, že jedinou podstatnou vykazovanou aktivitou sú transakcie súvisiace s realizovaním investície - teda získanie prostriedkov na nákup pohľadávky voči spoločnosti LEEF Slovakia, s.r.o. Z následných dokumentov vyplýva, že žalobcovia sa napriek predmetným prevodom nikdy účinne nestali akcionármi žalovaného a to napriek žalovaným deklarovanému stavu k 6.5.2019. Z predložených stanov vyplýva povinnosť žalovaného zabezpečiť vykonanie zápis zmien v zozname akcionárov vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s., ide teda o zhodnú úpravu s . Uvedená skutočnosť vyplýva najmä z predložených poznámok k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2019, v ktorej žalobca 1/ nie je uvedený vôbec a žalobca 2/ iba v skoršom vyhotovení poznámok, kde bol uvedený v pomere 25 %, teda v pomere zodpovedajúcom deklarovanému priebehu dispozície s akciami. Žalobca 2/ napriek deklarovanému stavu nie je nevedený v zozname akcionárov podľa výpisu zo dňa 19.11.2020. Skutočnosť, že žalobcovia nie sú vedení ako akcionári dokladuje aj zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 16.9.2020.

10. Podľa súdu prvej inštancie sa vo svetle uvedeného javí dôvodná obava žalobcov, že došlo ku konaniu, ktoré má za následok odňatie ich práv ako akcionárov, pričom príčina tohto konania však aj pri určitej miere podozrenia zostáva neznáma, čím dochádza k obmedzeniu ich dosahu na realizáciu a výsledky spoločnej investície. Súd však v danej veci musí prihliadnuť aj na skutočnosť, že v tomto štádiu rozhoduje iba a výhradne na základe tvrdení jednej strany sporu. Tvrdenia žalobcov o forme a spôsobe realizácie spoločnej investície, usporiadania vzájomných vzťahov sa v tomto štádiu javia dostatočne podložené logickým sledom preukázaných úkonov strán. A to ako úkony pôvodne smerujúce k úspešnej realizácii investície, tak úkony v ktorých dôsledku žalobcovia nemôžu vykonávať svoje práva vo vzťahu k žalovanému. Primárnou spornou otázkou je teda oprávnenie žalobcov na výkon akcionárskych práv a z toho vyplývajúci podstatný záujem žalobcov spočívajúci v podieľaní sa na zisku z investície.

11. Súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobcu dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami a vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd obmedzil žalovaného v ďalšej dispozícii s pohľadávkou proti spoločnosti LEEF Slovakia, s.r.o., ako okolnosti,

ktorá má podstatný súvis s ostatnými úkonmi strán v priebehu vzájomných obchodných aktivít a tak vytvoril stav, v ktorom budú dostatočne zabezpečené práva žalobcov na čas do rozhodnutia vo veci samej. Súd nevyhovel návrhu v časti, v ktorej požadovali trvanie neodkladného opatrenia až do troch mesiacov od konania valného zhromaždenia žalovaného, na ktorom sa zúčastnia žalobcovia ako akcionári žalovaného, ako skutočnosti, ktorá bude závisieť od právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

12. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd uviedol, že v danom štádiu konania, s prihliadnutím na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, považoval tento návrh za nedôvodný. Aj keď možno vidieť, že žalovaný nevedie žalobcov ako akcionárov (na základe tvrdení žalobcov nedôvodné), eviduje však krátkodobé pohľadávky, ktoré mu boli žalobcami poskytnuté a zároveň žalovaný zostáva veriteľom spoločnosti LEEF Slovakia, s.r.o., pričom ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá je riadne prihlásená v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. . Pohľadávky, ktoré žiadajú žalobcovia zabezpečiť predstavujú nároky z práv akcionárov, minimálne však z predložených zmlúv o pôžičkách (splatných do 31.12.2021). Žalobcovia si tieto nároky doposiaľ neuplatnili a ani od týchto zmlúv neodstúpili. Sami žalobcovia deklarujú pripravenosť podania žaloby aj v tomto rozsahu, avšak toto ich rozhodnutie podľa ich vyjadrenia bude vyplývať najmä z ďalšieho vývoja udalostí, v čom poukázali na konanie zvolanie schôdze veriteľské výboru.

13. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že v súčasnom štádiu považuje toto rozhodnutie za primerané na ochranu práv žalobcov, pričom v priebehu konania je možné rozsah meniť, prípadne nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

14. Proti tomuto uzneseniu, v časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Uznesenie vo výroku I. považujú za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie uprednostnil nariadenie neodkladného opatrenia pred zabezpečovacím opatrením. Uviedli, že primárne žiadali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a až sekundárne nariadenie i neodkladného opatrenia. Táto postupnosť, t. j., že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, vyplýva priamo zo zákona ( ); pri tom koexistencia oboch opatrení sa nevylučuje. V konečnom dôsledku, s ohľadom na charakter nárokov, len zabezpečovacie opatrenie môže dostatočne zabezpečiť dočasnú ochranu ich poškodeného práva, resp. ohrozeného práva. Bola preto nesprávna úvaha súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že „Vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že v danom štádiu konania, s prihliadnutím na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, považoval tento návrh za nedôvodný.“ (bod 30. uznesenia). Takúto úvahu by bolo možné za správnu považovať len v opačnom „garde“, t. j., že súd prvej inštancie by považoval návrh na nariadenie neodkladaného opatrenia za nedôvodný s ohľadom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Koexistencia oboch opatrení sa nevylučuje; ba dokonca v tomto prípade je vhodná. Ak súd prvej inštancie mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, najmä s ohľadom na preukázanú obavu, že exekúcia bude ohrozená, mal v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodniť nedosiahnuteľnosť sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. V tomto smere dali do pozornosti, tak ako vyplýva i z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, že konečným cieľom je dosiahnutie peňažného nároku z pertraktovanej investície, a to či už dôvodu práva navrhovateľov na zisku a na likvidačnom zostatku, eventuálne nároku navrhovateľov na náhradu škody alebo vrátenia pôžičiek.

15. Poukázali na to, že je zrejmé, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia už uplatňovali svoje právo na peňažné plnenia, resp. vykonávali všetky úkony (hmotnoprávne) podmieňujúce možnosť uplatnenia peňažného nároku. Ako dôkaz súdu predložili list zo dňa 27.11.2020 (VÝZVA NA SPLNENIE POVINNOSTI/UPOZORNENIE; VÝZVA O POSKYTNUTIE DOSTATOČNEJ ZÁBEZPEKY), obsahom ktorého bola i výzva, že „Ak bezodkladne, najneskôr do troch (3) dní od doručenia tejto výzvy si nesplníte svoju povinnosť podľa o. 7 , a zároveň bez zbytočného odkladu, najneskôr do siedmich (7) dní od doručenia tejto výzvy neposkytnete dostatočnú zábezpeku podľa o. 1 , máme zato, že Vaše povinnosti budú porušené podstatným spôsobom a preto odstupujeme od predmetných zmlúv, ...“. Jej obsahom tak bolo podmienečné odstúpenie od zmluvy, resp. od zmlúv. Bolo teda prirodzené, že vzhľadom na určité lehoty, plynúce od doručenia, nebolo v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia právne možné uplatňovať predmetné peňažné nároky žalobou na súde. Súdu prvej inštancie však deklarovali pripravenosť podania predmetnej žaloby. Až dňa 16.12.2020, keď sa vrátil ich list zo dňa 27.11.2020 od protistrany ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, a v záujme

zachovania právnej istoty, poskytnutia siedmich (7) dní môžu uplatňovať právo žalobou o zaplatenie pohľadávky vo výške 1.072.500,00 EUR (715.000,00 EUR + 357.500,00 EUR).

16. Za kruciálne však považujú to, že sledovaný účel pre zamedzenie ohrozenia exekúcie, bolo predovšetkým možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ba dokonca nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bolo vhodnejšie ako nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku I. tak, že návrhu na zabezpečovacie opatrenie vyhovie.

17. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný odvolanie odôvodnil nasledovnými odvolacími dôvodmi: 1. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. ; 2. Uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. .

18. Žalovaný nespochybňuje, že žalobcovia poskytli žalovanému pôžičky, na základe ktorých nadobudol žalovaný finančné prostriedky, z ktorých zrealizoval investičný zámer, ktorý spočíval v odkúpení zabezpečenej pohľadávky voči dlžníkovi úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o., a to prevodom od pôvodného veriteľa: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 1, IČO: 31 320 155 (ďalej ako „VÚB, a.s.“), pohľadávky v celkovej výške 4.929.929,96 EUR. Okresný súd Bratislava I rozhodol o potvrdení prevodu pohľadávok z pôvodného veriteľa na Žalovaného uznesením č. k. zo dňa 14.05.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 98/2019 zo dňa 23.05.2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2019, pričom oznámenie o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 163/2019 zo dňa 23.08.2019. Zmluvy o pôžičkách boli žalobcami doložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V týchto zmluvách však nie sú uvedené žiadne iné ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia pohľadávok; žalovaný je presvedčený, že pokiaľ v čase poskytnutia úverov mali žalobcovia záujem na nejakom zabezpečení pôžičiek, tieto by požadovali pred ich poskytnutím. Rovnako, ak by sa žalobcovia so žalovaným dohodli na podiele z investície, mohli zrealizovať prevody akcií tak, ako uvádzajú v návrhu, pred samotným poskytnutím pôžičiek. To, že tak neurobili, svedčí o tom, že nebol takýto záujem v čase poskytnutia pôžičiek. Poukázal na to, že žalobcovia nepravdivo uvádzajú, že sprostredkovali investíciu, t.j. postúpenie pohľadávok za odplatu vo výške 1.430.000,- EUR z pôvodného veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. na žalovaného.

19. Žalovaný uviedol, že je presvedčený, že žalobcovia sa akcionármi žalovaného nikdy nestali. Považuje za nepravdivé tvrdenia žalobcov uvedené v bode 1. a bode 1.8. NO, a to najmä: Žalobcovia nie sú vlastníkmi listinných akcií č. 1 až 8 emitovaných žalovaným; Žalovaný nie je SPV, ale je to riadna obchodná spoločnosť, ktorá nebola založená len za účelom dosiahnutia/splnenia striktne vymedzeného , špecifického a dočasného cieľa; Podľa informácie od predchádzajúceho predsedu predstavenstva Ing. Mariána Jakubíka, si on nie je vedomý, že by ako predseda predstavenstva žalovaného potvrdil žalobcom ich vlastníctvo k akciám č. 1 až 8 na dokumente - Zoznam akcionárov z 6.5.2019 - Výpis - predloženom ako Príloha č. 30 k NO, pričom má dôvodné pochybnosti o pravosti jeho podpisu a o autenticite uvedeného dokumentu; Žalobcovia nikdy nepreukázali žalovanému riadny prevod vlastníckych práv k listinným akciám č. 1 až č. 8, z uvedeného dôvodu nie je na mieste označiť ako protiprávne konanie žalovaného, ktorý vzhľadom na absenciu preukázania prevodu vlastníctva k akciám nevykonal zmenu zápisu v zozname akcionárov vedenom v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s.; napokon, to žalobcovia nepreukázali ani súdu v NO, a ani v písomnej komunikácii a výzvach adresovaných žalovanému; Žalobcovia nikdy nenadobudli 75% kontrolného balíka akcií u žalovaného a nie sú oprávnení ani vykonávať žiadne akcionárske práva súvisiace s akciami č. 1 až č. 8.

20. V bode 13 odvolania žalovaný zdôvodnil, prečo nekonal štatutárny zástupca žalovaného so žalobcami ako akcionármi, a prečo nemohol ani nastať, ani trvať protiprávny stav, ktorý žalobcovia popisujú vo svojom návrhu na nariadenie bezodkladného opatrenia. Poukázal na to, že pozícia žalobcov ako veriteľov žalovaného nebola nikdy spochybňovaná, a žalobcovia naďalej vlastnia pohľadávku, ktorá ku dnešnému dňu nie je splatná, voči žalovanému.

21. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia dôvodnosť návrhu odôvodnili obavou z toho, že exekúcia vzhľadom na protiprávne konanie žalovaného bude ohrozená, a z tohto dôvodu sa domáhali nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia, ako aj neodkladného opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie malo spočívať v zriadení záložného práva na pohľadávku žalovaného voči úpadcovi LEEF Slovakia, s.r.o. do výšky 75% a do hodnoty 3.697.447,47 EUR. Vzhľadom na vznesené obavy žalobcov má však za to, že toto opatrenie ide nad rámec primeranosti, pretože zriadenie záložného práva, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky žalobcov voči žalovanému ešte nie sú splatné, predstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného a neoprávnene uprednostňuje žalobcov oproti ostatným veriteľom žalovaného. Žalovaný od kúpy pohľadávky nikdy žiadnym spôsobom touto pohľadávkou nedisponoval, a stále čaká na jej uspokojenie z konkurznej podstaty, ktoré má v rukách Správca úpadcu. Žalovaný nedisponoval pohľadávkou prihlásenou v konkurze spoločnosti LEEF Slovakia, s.r.o., a nemá na to ani žiaden dôvod. Legitímne očakáva inkaso zo zrealizovaného výťažku z predaja založeného majetku úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o. V prípade, ak však obštrukciami zo strany správcu - HMG Recovery, k.s. nedôjde k speňaženiu oddelenej podstaty a vykonaniu potrebného rozvrhu výťažku pre žalovaného ako oddeleného veriteľa, a takýto stav bude pretrvávať až do 31.11.2021, bude žalovaný z dôvodu povinnosti plniť svoje splatné peňažné záväzky voči žalobcom, nútený realizovať predaj majetku svojho majetku, a to konkrétne bude nútený odplatne postúpiť pohľadávku tretej osobe, a z odplaty za postúpenie uspokojiť žalobcov a ostatných veriteľov. Súdom nariadené neodkladné opatrenie však túto možnosť eliminuje, a v zásade je spôsobilé spôsobiť platobnú neschopnosť u žalovaného, a následné zhoršenie vymožiteľnosti nárokov žalobcov, ako aj prípadný bankrot žalovaného. V tomto smere napadnuté Uznesenie neoprávnene zasahuje do majetkových práv žalovaného a je spôsobilé privodiť mu nenávratnú ekonomickú ujmu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd návrh žalobcov zamietol.

22. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 27.01.2021 (doručené odvolaciemu súdu dňa 5.2.2021). Poukázal na to, že žalobcovia sa v odvolaní domáhali nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a odôvodnili to obavou z toho, že exekúcia vzhľadom na protiprávne konanie žalovaného bude ohrozená. Toto tvrdenie však žalobca vôbec nepreukázal, ani neosvedčil a žiadnym krokom žalovaného nedemonštroval túto obavu. Tu poukazuje na niektoré skutočnosti vo vzťahu ku konkurzu Úpadcu: a) Žalovaný od kúpy pohľadávky nikdy žiadnym spôsobom touto pohľadávkou nedisponoval, a stále čaká na jej uspokojenie z konkurznej podstaty, ktoré má v rukách spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 46 333 908, ako správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní úpadcu. b) Ako poukázali v Odvolaní žalovaného, správca úpadcu je a bol priamo alebo nepriamo prepojený so žalobcami, a preto postup v samotnom konkurze bol a je viac pod kontrolou žalobcov ako žalovaného, a žalovaný len čaká na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, čo závisí práve od činnosti alebo nečinnosti správcu úpadcu. c) Naopak, práve správca úpadcu, ktorý je so žalobcami prepojený (ako bolo poukázané v Odvolaní žalobcov), vykonal kroky, ktoré smerujú k tomu, že žalovaný nie je priamo zúčastnený vo veriteľskom výbore, keď zvolal veriteľský výbor a navrhol za predsedu veriteľského výboru veriteľa, ktorý má prihlásenú pohľadávku s nepomerne nižšou hodnotou.

23. Uviedol, že zriadenie sudcovského záložného práva zásadne zasahuje do zmluvnej voľnosti strán, ktoré pri uzatváraní a poskytovaní pôžičiek o žiadnom zabezpečení pôžičiek nerokovali, a ani sa na tom nedohodli. Žalobcovia sa odvolaním domáhajú, aby súd dodatočne nahradil ich absentujúcu vôľu pri uzatváraní zmlúv o pôžičkách, čím pri absencii akýchkoľvek náznakov zo strany žalovaného o tom, že by mal záujem alebo vykonával kroky s cieľom neuhradiť záväzky voči žalobcom, by sa súd priklonil jednoznačne na stranu žalobcov a narušil rovnováhu medzi stranami sporu, ktorá bola výsledkom ich slobodnej zmluvnej vôle.

24. Má za to, že žalobcovia nepreukázali žiadnou skutočnosťou ohrozenie exekúcie na majetok žalovaného. Naopak, je zrejmé, že žalovaný počas rokov nevykonával žiadne dispozície so svojím majetkom, trpezlivo čakal na výsledok konkurzného konania, a doteraz nepodnikal žiadne kroky, ktoré by mohli akokoľvek zmariť exekúciu. Žalobcovia preto, nielenže nepreukázali existenciu tejto hrozby, ale nepreukázali ani to, ako by ju nariadené zabezpečovacie opatrenie malo odstrániť. Súd v tomto smere správne právne posúdil naliehavosť potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pretože vychádzal z toho, že pohľadávky žalobcov nie sú splatné. Konanie žalobcov je účelové, a v prípade akýchkoľvek úkonov Žalovaného sú v právnom poriadku k dispozícii iné prostriedky na nápravu, ako napríklad odporovacie žaloby, a pod. Preto nariadenie zabezpečovacích opatrení nie je vôbec potrebné a nevyhnutné.

25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia písomným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 4.2.2021. Majú za to, že dôvodnosť na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia je daná už samotnou nespornosťou poskytnutých pôžičiek, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené. Je tak preukázaný právny nárok (peňažný nárok), ktorý s ohľadom na správanie žalovaného, ako i na tú skutočnosť, že žalovaný je spoločnosť ako subjekt špeciálneho určenia (SPE), ako aj s ohľadom na oboma sporovými stranami poukázané množstvo trestných konaní dopadajúce na Ing. Mariána Jakubíka ako akcionára a prevodcu, a ako bývalého štatutára - je jednoznačne daná a dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená a teda sú splnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. neodkladného opatrenia. V tomto smere žalovaného, a to i prostredníctvom súdu vyzýva na procesný postup, podľa ktorého súhlasí so zriadením zabezpečovacieho opatrenia aspoň vo výške poskytnutých pôžičiek, t. j. vo výške 1.072.500. 00 EUR. Trvajú na tvrdení, ktoré sú pripravení preukázať i vo veci samej, že k sprostredkovaniu investície vrátane oslovenia banky ako veriteľa, a zabezpečenia transakcie, sa postarali oni ako žalobcovia, pričom dojednali postúpenie pohľadávok za odplatu vo výške 1.430.000,00 EUR (cca 29 %).

26. Žalobcovia trvajú na tom, že platne nadobudli akcie žalovaného, a to v súlade a podľa ustanovenia ; pričom prevod (rubopis a odovzdanie) akcií bol zavŕšením celého transakčného procesu (modusom), ktorému predchádzalo uzavretie riadnej zmluvy o kúpe cenných papierov (právny titul), na základe ktorej Ing. Marián Jakubík previedol akcie na žalobcov. Medzi stranami nie je sporné, že právnym titulom prevodu akcií boli uzavreté písomné zmluvy o kúpe cenných papierov, na základe ktorých následne došlo k prevodu akcií rubopisom a odovzdaním akcií. Sporným však ostáva obsah týchto zmlúv, ktorý bude posudzovaný zrejme až vo veci samej.

27. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný pokračoval v protiprávnosti (čo odôvodňujú vo vyjadrení) a namiesto toho aby zvolal valné zhromaždenie, o ktoré ho žiadal žalobca 1 a v končenom dôsledku, o ktoré ho žiadal i žalobca 2, zvolal vlastné nelegitímne valné zhromaždenie. I z toho dôvodu podali na Okresný súd Bratislava I dňa 15.12.2020 žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, a to podľa a .

28. Žalobcovia deklarujú, že nemajú žiaden problém a žiadnu námietku s výmenou správcu. To, čoho sa domáhajú je najmä nadobudnutie kontrolného balíka 75 % akcií na žalovanom, a to o čo v tomto štádiu žiadajú súd, je poskytnutie dočasnej ochrany ich ohrozeného a poškodeného práva. Zabezpečovacím opatrením a neodkladným opatrením by práve bol nastolený stav, pri ktorom je garantovaná spravodlivá ochrana pri ktoromkoľvek správcovi. Majú obavu, že pokiaľ by neexistovalo žiadne zabezpečovacie opatrenie, resp. neodkladné opatrenie, žalovaný spolu s ním zvoleným správcom budú konať tak aby prípadné nároky žalobcov neboli nijako uspokojené, resp. aby akákoľvek exekúcia bude ohrozená.

29. Odvolaciemu súdu bolo dňa 10.2.2021 doručené vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného. Žalobcovia v úvode zopakovali svoju argumentáciu a zdôraznili, že súd prvej inštancie mal riadne preukázanú obavu, že exekúcia bude ohrozená, a je to dôvod na nariadenie najmä zabezpečovacieho opatrenia, prípadne i na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázali na to, že bude práve úlohou súdu vysporiadať sa so všetkými spornosťami, a to až vo veci samej, dovtedy je tu legitímny dôvod na dočasnú úpravu práv a povinností strán. Majú za to, že existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili, tak ako mal za to i súd prvej inštancie, a to najmä z dôvodu, že žalobca predstavuje subjekt špeciálneho určenia (special purpose entity - SPE), inak povedané žalovaný predstavuje prázdnu spoločnosť bez akéhokoľvek majetku, bez regulárneho sídla, bez zamestnancov, s jediným cieľom, t. j. zisku z predmetných pohľadávok; žalovaný je od roku 2013, t. j. od jej prevzatia Ing. Mariánom Jakubíkom od predchádzajúcich vlastníkov zmrazená spoločnosť; spoločnosť je v kríze; akcionár žalovaného a zároveň jeho štatutárny orgán je obvinený, pričom k skutku sa priznal; neexistuje žiadne zabezpečenie pohľadávok žalobcov; žalovaný sa dopúšťa protiprávneho konania v rozpore so zákonom ).

30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcov i žalovaného a vyjadreniami strán dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

31. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia (navrhovatelia) podali dňa 7.12.2020 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia k pohľadávkam žalovaného a to bez návrhu vo veci samej tak, ako je špecifikované v odseku 2 a 3 tohto odôvodnenia. V návrhu uviedli, že protiprávne konanie protistrany ako spoločnosti, ktoré popísali v návrhu, zakladá nárok navrhovateľov domáhať sa od protistrany ako spoločnosti splnenia povinnosti (zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov) a nárok navrhovateľov na náhradu škody od protistrany (zo zodpovednosti za škodu). Zároveň splatnosťou ich pohľadávok voči protistrane, či už uplynutím dojednanej doby alebo odstúpením od zmlúv, s ohľadom na ich podmienečné odstúpenie vzniká nárok navrhovateľov domáhať sa od protistrany ako spoločnosti zaplatenia pohľadávok vo výške 1.072.500,00 EUR s príslušenstvom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že viaceré nároky, ktoré navrhovatelia žiadajú zabezpečiť, a ktoré uplatňujú, resp. ktoré budú uplatňovať, sú nároky veľkého rozsahu (4.929.929,96 EUR) a v konečnom dôsledku samotný úspech v spore o splnení povinnosti, ešte navrhovateľom nezaručuje ich reálnu vymožiteľnosť. Nariadením neodkladného opatrenia chceli docieliť, aby konkurzný súd prípadné postúpenie pohľadávok žalovaným nepovolil. Dňa 16.12.2020 podali žalobcovia proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhajú splnenia povinnosti, konkrétne, aby žalovaný zabezpečil vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov, ktorý vedie Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. 29. Augusta 1/A, Bratislava. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 17.12.2020 o návrhoch navrhovateľov tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto odôvodnenia. Výrok I., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, napadol odvolaním žalobca. Výrok II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, napadol odvolaním žalovaný. Dňa 18.12.2020 doručili žalobcovia súdu prvej inštancie Doplnenie návrhu, v ktorom uviedli, že pripravujú žalobu o zaplatenie 1.072.500.00 EUR s príslušenstvom.

32. Podľa ,, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

33. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

34. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

35. Zo zákonnej formulácie podľa vyplývajú nasledovné základné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

36. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ust. v spojení s a . V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na v spojení s navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, a ak nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. K

návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

37. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný, nemožno však súhlasiť, že bolo možné prihliadnuť na rozhodnutie o neodkladnom opatrení (ktoré naviac odvolací súd považuje za nesprávne). Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a v takomto prípade regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred reguláciou inštitútom neodkladným opatrením. V niektorých prípadoch možno pripustiť aj reguláciu prostredníctvom oboch inštitútov, je to tak v prípade, ak sa strana domáha zabezpečenia peňažnej pohľadávky zabezpečovacím opatrením (napríklad z titulu náhrady škody alebo dlhu) a zároveň sa domáha zdržať sa konkrétneho konania prostredníctvom neodkladného opatrenia. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia nemôže slúžiť na zabezpečenie splnenia povinnosti (vykonať zápis v zozname akcionárov), ako je tomu v tomto prípade. Žalobcovia na tom istom skutkovom základe navrhovali nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj neodkladného opatrenia, pričom ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie podali žalobu o splnenie povinnosti (povinnosť zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov), čo je pojmovo z regulácie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vylúčené. Ak žalobcovia tvrdia, že žalovaný má voči nim aj peňažné pohľadávky, ktoré sú vymáhateľné, je potrebné konštatovať, že existenciu konkrétnej peňažnej pohľadávky voči žalovanému ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie neosvedčili. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalobcovia si konkrétne peňažné nároky neuplatnili, deklarujú iba povinnosť si ich uplatniť, pričom sami uvádzajú, že žaloba o zaplatenie sa bude odvíjať od ďalšieho vývoja udalostí. Nie je teda zrejmé, či zabezpečovacie opatrenie má zabezpečovať pohľadávku titulom dlhu na základe zmlúv o pôžičke, náhradu škody, resp. iné nároky. Pohľadávky, ktoré žiadajú žalobcovia zabezpečiť predstavujú nároky z práv akcionárov, ako aj z predložených zmlúv o pôžičkách (splatných do 31.12.2021). Podľa odvolacieho súdu, pre účely nariadenia predmetného zabezpečovacieho opatrenia, žalobca neosvedčil existenciu peňažného dlhu ku dňu rozhodnutia, ani neosvedčil, že obava ohrozenia exekúcie titulom peňažnej pohľadávky je reálna, neosvedčil, že žalovaný vykonáva akékoľvek úkony (faktické a právne), ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú jeho majetkové pomery, t.j., že má v úmysle znížiť hodnotu majetku spoločnosti.

38. Vzhľadom na uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie konkrétneho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia. Podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto splnené neboli a súd prvej inštancie správne tento návrh zamietol.

39. Podľa ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

40. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

41. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

42. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

43. Vo vzťahu k napadnutému výroku II. odvolací súd uvádza, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

44. Ako už bolo uvedené, pokiaľ ide o prípadné peňažné pohľadávky žalobcov, tieto nároky možno za splnenia zákonných predpokladov zabezpečiť prednostne zabezpečovacím opatrením. Preto ak súd dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené, nemožno vyhovieť ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z totožného dôvodu.

45. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné posudzovať len v súvislosti s podanou žalobou o splnenie povinnosti, t.j. či je potrebné upraviť pomery medzi stranami do rozhodnutia vo veci samej formou tzv. zdržovacích nárokov. Odvolací súd súhlasí so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 23 až 28 svojho rozhodnutia, teda, že vychádzajúc z tvrdení a listinných dôkazov žalobcov, títo osvedčili, že sa napriek deklarovanému stavu nestali akcionármi žalovanému, čím sa stáva sporným oprávnenie žalobcov na výkone akcionárskych práv. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom, že na základe tohto sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu osvedčené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy ani obavu z ohrozenia exekúcie.

46. Odvolací súd je toho názoru, že postavenie žalobcov ako akcionárov (ktorí sa domáhajú zápisu zmien v zoznam akcionárov) sa prípadným nakladaním s predmetnou pohľadávkou nezmení. Vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a žalobou vo veci samej teda neexistuje. Je zrejmé, že aj neodkladným opatrením sledujú žalobcovia ten účel, aby boli dočasne upravené pomery vzhľadom na ich majetkové práva, peňažné nároky, resp. že majú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Podľa odvolacieho súdu žalobcovia neosvedčili také konanie žalovaného, z ktorého možno vyvodiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. znižovanie hodnoty majetku. Pohľadávky žalovaného voči úpadcovi LEEF Slovakia s.r.o., s ktorými žiadajú žalobcovia nenakladať, sú stále pohľadávkami žalovaného, pričom ide o zabezpečenú pohľadávku, riadne prihlásenú v konkurznom konaní úpadcu. Žalobcovia neosvedčili také konanie, z ktorého možno usúdiť, že ich budúca exekúcia bude ohrozená, keďže pohľadávky žalovaného proti úpadcovi podliehajú režimu konkurzného konania riadeného správcom a nakladanie s nimi podlieha schvaľovaniu konkurzným súdom. Odvolací súd dospel vo vzťahu k rozhodnutiu o neodkladnom opatrení k záveru, že ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, keďže žalobcovia neosvedčili hrozbu alebo realizáciu úkonov s dopadom na kvantitatívne, resp. kvalitatívne zloženie majetku žalovaného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, že žalovaný je subjekt špeciálneho určenia (prázdna spoločnosť bez majetku, sídla, zamestnancov) a neexistuje zabezpečenie najmä pohľadávok titulom vrátenia pôžičiek vo výške 1.072.500,00 EUR, tejto skutočností si museli byť vedomí už pri uzatváraní zmluvného vzťahu a bez ďalšieho to nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

47. Odvolací súd záverom konštatuje, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečovacom a neodkladnom opatrení reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú samotného konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a mali význam pre jeho rozhodnutie.

48. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v odvolaním napadnutom výroku I. uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na zabezpečovacie opatrenie, podľa potvrdil ako vecne správne a vo výroku II. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

49. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( a ).

50. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).