Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-5S/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: A. A., bytom B. XXX/XX, XXX XX C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, IČO: 43 371 949, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33. 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101808741/2021 zo dňa 27.09.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 09.09.2019 vykonal Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, okrem iného aj za zdaňovacie obdobie október 2016. Daňová kontrola sa začala dňa 09.10.2019.

2. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľov Adept School s.r.o., so sídlom Dlhá 8, 949 01 Nitra, IČO: 36 832 192 (ďalej len „spoločnosť Adept School“), ENVIRO, s.r.o., so sídlom Špitálska 4, 949 01 Nitra, IČO: 45 373 728 (ďalej len „spoločnosť ENVIRO“), a Salanci – LMS s.r.o., so sídlom Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO: 47 043 326 (ďalej len „spoločnosť Salanci“) v celkovej výške 7.500 eur.

3. Dňa 06.05.2020 sa u správcu dane malo konať vypočutie žalobcu, ktorý splnomocnil na zastupovanie Advokátsku kanceláriu CIMMERMANN, s.r.o., IČO: 50 472 305. Samotný žalobca pri ústnom pojednávaní podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) odoprel svoju výpoveď.

4. Dňa 09.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedkyne – D. D. E., konateľky spoločnosti Adept School, ktorá sa vyjadrila, že (i) so žalobcom neobchodovala a túto osobu nepozná (ii) prevažujúcou činnosťou spoločnosti Adept School bola výučba anglického jazyka (iii) spoločnosť Adept School nevystavila pre žalobcu kontrolované faktúry, podpisy jej nepatria, pečiatku na faktúrach nepoužívala a spoločnosť Adept School nebola majiteľom účtu uvedeného na faktúrach. Svedkyňa ďalej uviedla, že F. G. H. bol zodpovedný za vedenie účtovníctva a archiváciu účtovných dokladov, keď si ich v roku

2018 pýtala, odmietol ich vydať s odôvodnením, že ho vytopilo a ukradli mu počítač. Od 4. štvrťroka 2018 nie je účtovníkom spoločnosti Adept School. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie október 2016 zistil, že spoločnosť Adept School mala v kontrolnom výkaze zaevidované faktúry vystavené pre žalobcu a sumy základu dane a daň z pridanej hodnoty sa zhodovali so sumami uvedenými na faktúrach predložených žalobcom.

5. Spoločnosť ENVIRO vstúpila do likvidácie dňa 08.10.2018. V čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení v októbri 2016 bol jediným konateľom F. G. H.. Od 08.10.2018 sa jediným konateľom stal D. I. s pobytom hláseným v Českej republike. Správca dane zaslal spoločnosti ENVIRO výzvu na J. dokladov a písomností preukazujúcich výkon ekonomickej činnosti za kontrolované obdobie. Na adrese sídla spoločnosti ENVIRO bol adresát neznámy. Spoločnosť ENVIRO tak dodanie služieb pre žalobcu nepotvrdila. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie október 2016 opätovne zistil, že spoločnosť ENVIRO mala v kontrolnom výkaze zaevidované faktúry vystavené pre žalobcu a sumy základu dane a daň z pridanej hodnoty sa zhodovali so sumami uvedenými na faktúrach predložených žalobcom.

6. Dňa 11.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch svedka – F. K. I. – konateľa spoločnosti Salanci, ktorý sa vyjadril, že (i) účtovníctvo spoločnosti Salanci viedol pán F. G. H. a (ii) žalobcu nepozná a ani faktúry pre žalobcu spoločnosť Salanci nevystavila, čísla vystavených faktúr sa nezhodujú s číslami ich faktúr, pečiatka na faktúrach nepatrí spoločnosti Salanci a podpis nie je konateľa tejto spoločnosti. Správca dane z nahliadnutia do kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie február 2018 opätovne zistil, že spoločnosť Salanci mala v kontrolnom výkaze zaevidované faktúry vystavené pre žalobcu, ale sumy základu dane a dane z pridanej hodnoty sa nezhodovali so sumami uvedenými na faktúrach predložených žalobcom.

7. Dňa 16.06.2020 sa u správcu dane vykonal výsluch F. G. H., ktorý odoprel vypovedať v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku. V priebehu dokazovania správca dane zistil, že faktúry predložené žalobcom boli vystavené v účtovnom programe, na ktorý mala licenciu zakúpenú spoločnosť KOVOSPOL RUNÁK s. r. o. s jediným konateľom Ing. Jánom Runákom.

8. Výzvou zo dňa 02.07.2020 správca dane vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a o úplnosti dokladov predložených ku kontrole, pričom žalobca sa k výzve zo dňa 02.07.2020 nevyjadril.

9. Oboznámením – vyjadrením sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia rok 2016, 2017 a 2018 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – 2016, január – december 2017 a január – december 2018 zo dňa 22.07.2020 správca dane oboznámil žalobcu so závermi daňovej kontroly a vyzval ho, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril.

10. Dňa 31.08.2020 vydal správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101372725/2020 (ďalej len „protokol“). K zdaňovaciemu obdobiu október 2016 správca dane uviedol, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov – spoločnosti Adept School, spoločnosti ENVIRO a spoločnosti Salanci v celkovej sume 7.500,00 eur.

11. K protokolu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 13.10.2020, v ktorom uviedol, že správca dane nevyhodnotil všetky predložené doklady vo vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetko, čo pri výkone správy daní vyšlo najavo, žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s kontrolnými výkazmi spoločnosti, nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho mal vec nesprávne právne posúdiť, dôkazy vyhodnotil v rozpore s Daňovým poriadkom a z odôvodnenia protokolu nebolo zrejmé, či správca dane dal žalobcovi za vinu účasť na konaní jeho obchodných partnerov.

12. Správca dane vydal dňa 15.03.2021 rozhodnutie č. 100433052/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 7.500,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že na základe zistených skutočností a hodnotení dôkazov zistil, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 7.500,00 eur, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na

a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“). Správca dane uviedol, že skúmal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov, čo viedlo k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie a na podklade uvedeného vydal prvostupňové rozhodnutie.

13. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01.05.2021 (ďalej len „odvolanie“), v ktorom uviedol, že správca dane v konaní neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace v prospech žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti, týkajúce sa predmetu daňovej kontroly. Žalobca skonštatoval, že kladením otázok získal správca dane bez pochybnosti odpovede, ktoré preukazujú reálne dodanie služieb a spôsob dodania služieb, keď v obsahu zápisnice sú uvedené tvrdenia ako sa dodanie služieb uskutočnilo, kedy došlo k dodaniu služieb a že spôsob a predmet fakturácie korešponduje s účtovnými dokladmi predloženými správcovi dane. Kontrolný výkaz, ako dokument obsahujúci informácie o vymedzených dodávkach tovaru a služieb na vstupe aj výstupe, predstavuje jedinečný zdroj informácií pre finančnú správu. Zároveň mal za to, že správca dane nevykonal dokazovanie tak, aby zistil skutočnosti nevyhnutné pri správe daní čo najúplnejšie a neoveril podpisy na príjmových dokladoch, príkazoch na úhradu faktúr, vystavených dodávateľských faktúrach, nevyhodnotil realizované platby a podané daňové priznania a rovnako sa správca dane nevysporiadal s tvrdením, že dodanie služieb mohol realizovať dodávateľ žalobcu aj prostredníctvom tretích osôb, ktorých účasť na obchodnej transakcii nebol kontrolovaný platiteľ oprávnený skúmať v zmysle rozhodovacej súdnej praxe.

14. Žalobca ďalej uviedol, že všetky hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli preukázateľne splnené a konanie správcu dane bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď odmietol uznať odpočítanie dane iba na základe nedôvodnej pochybnosti dodania služby dodávateľmi – spoločnosťou Salanci, spoločnosťou ENVIRO a spoločnosťou Adept School, a preto možno takýto záver považovať za účelový a s cieľom poškodiť žalobcu. Súčasne žalobca konštatoval, že sa správca dane nevysporiadal s ustálenou rozhodovacou praxou.

15. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom, porušil práva žalobcu, vyhodnotil dôkazy v rozpore so zákonom a nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Správca dane podľa názoru žalobcu nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 3 a § 24 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nevyhodnotil všetky dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly zaobstaral pri vedení dokazovania a na druhej strane dokazovanie nebolo vykonané tak, aby správca dane objasnil a zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane čo najúplnejšie. Súčasne žalobca poukázal aj na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

16. Rozhodnutím č. 101808741/2021 zo dňa 27.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), žalovaný odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

17. Žalovaný uviedol, že podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , avšak nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých znakoch – v objekte, v čase, ale i v subjekte. Žalovaný konštatoval, že dodávatelia dodanie služby v zmysle faktúr pre žalobcu popreli. Žalobca nepreukázal, že služby mu boli označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z uvedených faktúr ani nemohol uplatniť. Skutočnosti uvedené na faktúrach nezodpovedajú reálnemu dodaniu zo strany subjektov na nich označených ako dodávatelia – samotní dodávatelia faktúry označili ako fiktívne. Žalovaný súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené podmienky na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane a žalobca si toto právo aj napriek tomu uplatnil, konal v rozpore so a správca dane bol plne oprávnený zistený rozdiel dane vyrubiť prvostupňovým rozhodnutím.

18. Žalovaný konštatoval, že ani úhrady faktúr neboli preukázané, a to ako dodávateľmi, tak ani žalobcom. Súčasne uviedol, že žalobca počas daňovej kontroly nepreukázal relevantné skutočnosti na uplatnenie práva na odpočet dane. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a opodstatnenosť uplatneného práva na odpočet dane nepreukázal a k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení nepodal v priebehu dokazovania nijaké vysvetlenie. Žalobca v priebehu celého dokazovania neuviedol, akým spôsobom nadviazal obchodný vzťah s dodávateľmi, kto bola osoba oprávnená konať za dodávateľa, akým spôsobom boli služby objednávané, v čom konkrétne dodanie služieb spočívalo, aký bol ich časový harmonogram, kto ich vykonal, aké materiálne zabezpečenie si to vyžadovalo, akým spôsobom boli práce odovzdané, ako konkrétne došlo k úhrade faktúr, kto hotovosť za dodávateľa prevzal a mnohé iné skutočnosti, ktoré správca dane požadoval doplniť. Žalobca sa následne nezúčastnil výsluchu svedkov a nekládol im otázky v snahe preukázať pravdivosť svojich tvrdení, opodstatnenosť uplatnenia svojich práv a čo najviac ozrejmiť skutkové okolnosti veci. Žalobca svoje dôkazné bremeno v danom smere neuniesol a svoje dôkazné možnosti nevyčerpal.

19. K námietke ohľadom rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Žalovaný podotkol, že nie je možné opomenúť, že žalobca rezignoval na svoju povinnosť ozrejmiť nejasnosti vyplývajúce z deklarovaných zdaniteľných plnení. Svoje procesné právo pred správcom dane neuplatnil v dokazovaní ani počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní.

20. Následne sa žalovaný vyjadril k tomu, že konatelia spoločnosti Salanci a spoločnosti Adept School popreli vystavenie faktúr, ktoré F. H. uviedol v ich kontrolných výkazoch a tieto faktúry označili za fiktívne. Rovnako popreli, že na základe týchto faktúr dodali žalobcovi služby. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých sú uvedení označení dodávatelia, sú zaúčtované u žalobcu a sú uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov, nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených služieb.

21. Na podklade zistených skutočností dospel žalovaný k tomu, že prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Záver správcu dane vychádzal zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane bez toho, aby bolo preukázané, že toto právo si uplatnil oprávnene, po splnení hmotnoprávnych podmienok, ktoré stanovil . V odvolaní žalobca nepodal námietky a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

22. Žalobca podal dňa 13.12.2021 na Krajský súd v Nitre všeobecnú správnu žalobu zo dňa 07.12.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

23. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neprihliadol na námietku nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno je v rozpore s obsahom administratívneho spisu z daňovej kontroly. Žalobca poukázal na to, že konateľ spoločnosti Salanci a konateľka spoločnosti Adept School o predkladaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali. Ak mali dodávatelia žalobcu vedomosť o nezrovnalostiach, mali podať dodatočné daňové priznanie, čo sa však nestalo a vzhľadom k uvedenému je spochybnenie vlastných vybraných faktúr a v konečnom dôsledku aj spochybňovanie naplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane zo strany žalovaného irelevantné. S danou námietkou sa žalovaný podľa žalobcu odmietol zaoberať.

24. Žalobca mal za to, že aj napriek tomu, že riadne preukázal dodanie predmetných služieb ako po formálnej, tak aj vecnej stránke, žalovaný na uvedené skutočnosti, svedčiace v prospech žalobcu

neprihliadal, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

25. K odôvodneniu žalovaného, ktorý spochybnil dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti ENVIRO žalobca uviedol, že neexistuje zákonná povinnosť daňového subjektu uchovávať kópie vystavených a prijatých faktúr a podkladov k faktúram. Spochybnenie dodania služieb zo strany žalovaného na základe neuchovaných podkladov k faktúre je irelevantné.

26. Žalobca namietol, že konštatovanie žalovaného, že čísla účtov, uvedené na faktúrach, nie sú čísla bankových účtov spoločnosti Salanci a spoločnosti Adept School, je irelevantné, pretože nie je povinnosťou žalobcu skúmať skutočnosť, či účty uvedené na dodávateľskej faktúre sú účtami dodávateľa. Je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty ako dodávateľa. Žalovaný neozrejmil, prečo predmetnú námietku považoval za irelevantnú.

27. Následne žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré je možné aplikovať aj na predmetný prípad, pretože správca dane, ako aj žalovaný, spochybnili jednak vierohodnosť dokladov a jednak svoje rozhodnutie postavili na nezrovnalostiach, ktoré žalobca odstránil a vysvetlil. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

28. Žalobca súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, a to aj vo vzťahu k tomu, že licencie k programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci zakúpila fyzická osoba – F. G. H..

29. Záverom žalobca poukázal na to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a to s odkazom na , , , a v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“).

IV.

Vyjadrenie žalovaného

30. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 17.05.2022, pričom mal za to, že žalobca prezentoval najmä svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak v danom smere neuviedol nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia alebo prvostupňového rozhodnutia. Žalobca uvádzal svoj vlastný subjektívny názor na to, ako mali byť zistené skutočnosti v priebehu dokazovania a úplne ignoroval zrejmé fakty. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul zistený skutkový stav, vyhodnotil ho a vysvetlil aplikáciu zvolených právnych ustanovení a vysporiadal sa s odvolacími námietkami.

31. Žalovaný zdôraznil, že uplatneniu práva na odpočítanie dane predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok formálnej a hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Žalovaný zopakoval, že dodávatelia dodanie služieb v zmysle faktúr pre žalobcu priamo popreli. Popreli dokonca aj vystavenie faktúr v ich mene pre žalobcu. Žalobca nepreukázal, že mu boli služby označenými dodávateľmi skutočne dodané. Ak nedošlo k dodaniu služby, nevznikla daňová povinnosť. Ak nevznikla daňová povinnosť, nemôže dôjsť ani ku vzniku práva na odpočítanie dane a žalobca si tak právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr ani nemohol uplatniť.

32. Žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom prípade išlo o priamy obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho priamymi dodávateľmi a nie o „nezrovnalosti v reťazci plnenia“, na ktoré žalobca nemohol mať dosah, resp. na ktorých sa sám nepodieľal tak, ako to žalobca nepravdivo uvádzal. Správca dane, a ani žalovaný, svoje rozhodnutia nezaložili na identifikovanom podvodnom konaní u dodávateľov žalobcu alebo subdodávateľov. Zároveň bolo od žalobcu oprávnené očakávať, že bude vedieť špecifikovať vierohodnosť faktúr a bude vedieť špecifikovať dodané služby a dodávateľov a nemôže očakávať, že správca dane, žalovaný alebo správny súd budú tieto informácie za neho vyhľadávať. Žalobca je ten, kto musí uviesť a predložiť také dôkazy, ktoré by reálnosť obchodov preukazovali.

33. Následne žalovaný poukázal na mylné skutočnosti, ktoré žalobca uviedol – žalobca neposkytol pre účely daňovej kontroly doklady, ale tieto poskytol Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý ich zaistil v rámci výkonu svojej činnosti. Žalobca nespolupracoval so správcom dane v priebehu daňovej kontroly, neposkytol bližšie informácie k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení a nemal záujem preukázať opodstatnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane. Až na základe predvolania sa žalobca dostavil na ústne pojednávanie, no odmietol vypovedať. Výsluchu svedkov sa nezúčastnil a nekládol svedkom otázky. Žalovaný uviedol, že spoločným menovateľom je osoba F. G. H., ktorý označeným dodávateľom viedol účtovníctvo, podával daňové priznania a kontrolné výkazy a pred správcom dane odmietol vypovedať. Skutočnosť, že faktúry, na ktorých boli uvedení označení dodávatelia, boli zaúčtované u žalobcu a boli uvedené v kontrolných výkazoch dodávateľov, nie je dôkaz o tom, že k realizácii deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne došlo. V priebehu dokazovania nikdy nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavované na základe reálne uskutočnených zdaniteľných plnení. Žalovaný zotrval na správnosti rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť.

V.

Ďalšie písomné podania účastníkov konania

34. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 22.11.2022, v ktorom uviedol, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom neprihliadania na dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené, je v rozpore s postupmi správcu dane, ktorými je viazaný najmä § 3 a § 24 Daňového poriadku a je založená len na domnienkach správcu dane. Povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav veci a pri svojom rozhodnutí vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré mu boli v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní predložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval na podanej žalobe.

35. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

36. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

37. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na ju zamietol.

38. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa , keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.04.2024 ( ).

39. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

40. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

41. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

42. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

45. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

46. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

47. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

48. Predmetom správneho súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie, a prvostupňové rozhodnutie, ktorými správca dane a žalovaný vyrubili žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 7.500,00 eur. Žalovaný a správca dane konštatovali, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby skutočne dodali deklarovaní dodávatelia, kedy samotní dodávatelia popreli autentickosť faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca mal za to, že žalovaný na podklade zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či správca dane a následne žalovaný postupovali pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

49. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.: alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: ).

50. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane z pridanej hodnoty sú splnené.

51. V zmysle sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť

tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: ).

52. Riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi.

53. Žalobcovi bol vyrubený rozdiel práve z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej hodnoty. Deklarovaní dodávatelia žalobcu – spoločnosť Salanci a spoločnosť Adept School popreli autentickosť faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a rovnako popreli vykonanie služieb uvedených vo faktúrach. Deklarovaný dodávateľ - spoločnosť ENVIRO sa k dodaniu služieb nijako nevyjadrila a ani ich nepotvrdila. V danom prípade tak neobstojí námietka, že boli skúmané obchodné reťazce. Správca dane a ani žalovaný neskúmali daňový podvod alebo zneužitie práva, ale výlučne splnenie hmotnoprávnych podmienok, a preto je žalobná argumentácia žalobcu v tejto časti irelevantná.

54. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že správca dane a žalovaný nepochybili, riadne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Ako spoločnosť Salanci, tak aj spoločnosť Adept School (resp. ich konatelia) popreli akúkoľvek spoluprácu so žalobcom, popreli vystavenie faktúr, na podklade ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane a dokonca uviedli, že žalobcu vôbec nepoznajú. Na preukázanie opaku, napriek výzve správcu dane na vyjadrenie sa k zistením skutočnostiam, žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

55. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobný bod, týkajúci sa toho, že správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

56. Žalobca bol vo vzťahu k daňovej kontrole pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok. Bol to práve žalobca, kto bol povinný v prípade, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci daňovej kontroly podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného plnenia, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a (ii) nebolo preukázané dodanie deklarovaným dodávateľom, kedy deklarovaní dodávatelia popreli dodanie služby pre žalobcu a uviedli, že žalobcu ani nepoznajú. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

57. S odkazom na vyššie uvedené je tak nedôvodná námietka žalobcu, že konatelia dodávateľov vedeli, vedieť mohli alebo vedieť mali o priznaniach a kontrolných výkazoch. Dodávatelia výslovne popreli spoluprácu so žalobcom a dodanie služieb, a opak nebol žalobcom preukázaný. Dodávatelia uviedli, že nie sú majiteľmi bankových účtov uvedených na deklarovaných faktúrach. Správny súd nespochybňuje, že je bežnou praxou, že na faktúre sú pri rôznych úverových produktoch uvedené iné účty, avšak v uvedenom prípade žalobca nijako neobjasnil, kto je skutočným majiteľom bankových účtov a v akom vzťahu je k žalobcovi. Naviac, uvedenie účtu a zaplatenie faktúry je formálnou podmienkou, ktorej

splnenie však pri nesplnení ďalších hmotnoprávnych podmienok, nemá vplyv na nepriznanie práva na odpočítania dane.

58. Pokiaľ žalobca poukazoval na ním vybranú judikatúru a prezentoval všeobecné tvrdenia, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a postupu správcu dane, resp. žalovaného, z tejto časti žaloby nebolo zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych a skutkových dôvodov) žalobca považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Keďže žalobca v tejto súvislosti len citoval vybrané ustanovenia právnych predpisov a judikatúru, správny súd vyhodnotil túto časť žaloby ako všeobecnú a nekonkrétnu, a preto aj nedôvodnú. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody svedčiace nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu.

59. Námietku, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane konštatoval skutočnosť, že licencie účtovného programu, v ktorom boli vystavené faktúry spoločnosti Salanci zakúpila fyzický osoba – G. H., ktorú žalovaný podľa žalobcu nevyhodnotil v súlade s Daňovým poriadkom a s odvolacou námietkou, aké konkrétne zákonné ustanovenia žalobca porušil, sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, správny súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne došlo k porušeniu jeho práv. Správca dane konštatoval, že zamestnanci správcu dane nahliadli do spisu a zistili, že vlastníkom licencie k účtovnému programu bol G. H., ktorý bol účtovníkom spoločnosti Salanci. Z uvedeného konštatovania nemožno vyvodiť nič, čo by smerovalo k porušeniu práv žalobcu a zároveň správca dane len konštatoval, že licencia účtovného programu, v ktorom boli faktúry vystavené, boli zakúpené osobou G. H.. Správca dane tak opísal zistený skutkový stav.

60. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nezistil, že by sa príslušné daňové orgány pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Správca dane ako aj žalovaný svoje rozhodnutie založili na riadne zistenom skutkovom stave a vec po právnej stránke správne vyhodnotili, aplikovali príslušné zákonné ustanovenia a rozhodnutie dostatočne odôvodnili. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. S odkazom na uvedené, ako aj s odkazom na obsah administratívneho spisu, správny súd nepovažoval postup daňových orgánov za neprípustným spôsobom zaťažujúci pre žalobcu preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal dosah. Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľov – spoločnosti Salanci, spoločnosti ENVIRO a spoločnosti Adept School boli pritom logicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie dodávateľov žalobcu a s tým spojenej existencie poskytnutia služieb, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. S poukazom na uvedené správny súd nemal pochybnosti o správnosti postupu daňových orgánov, dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju zamietol.

61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

62. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s a v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).