Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-36-2020.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: V. G., J. XX.X.XXXX, Y. G. Y., o zaplatenie sumy 726,19 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 726,19 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 672,53 eur od 13.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.9.2019, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.7.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 726,19 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 672,53 eur od 13.12.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 medzi postupcom Tatra banka, a.s. odštepný závod Reiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, Bratislava (predchodca žalobcu) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 14.4.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu. Na základe Zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania sú upravené v Zmluve a VOP. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak predchodca žalobcu podaním zo dňa 20.3.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 7 kalendárnych dní od vystavenia podania. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 726,19 eur, ktorá pozostávala z istiny 672,53 eur, riadneho úroku 51,67 eur, úroku z omeškania 0,52 eur a z poplatkov 1,- euro a sankčných poplatkov 0,47 eur, pričom výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky neuhradila žiadnu sumu. Žalobca si okrem istiny uplatnil nárok na úroky z omeškania zo sumy istiny pohľadávky od 13.12.2017, tj. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 14.8.2020 do vlastných rúk, k žalobe sa nevyjadrila, tvrdenia žalobcu nesporovala, dôkazy nepredložila.
4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Tatra banka, a.s., odštepný závod Raiffeisen banka ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli prostredníctvom listín Žiadosť o poskytnutie Raiffeisen pôžičky (Zmluva - čl. 17) a Akceptovanie žiadosti (čl. 19) dňa 14.4.2016 Zmluvu o pôžičke (spotrebiteľskom úvere) č. XXXXXXXXXX, a to dňom akceptovania žiadosti bankou (bod 1.6. Zmluvy). Na základe Zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku v sume 700,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 84- och mesačných splátkach vo výške 16,32 eur, celkom tak mala vrátiť sumu 1.370,88 eur (uvedená ako celkové náklady spotrebiteľa). Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 21,50% a RPMN bola uvedená vo výške 24,14%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 19,73%. Dátum prvej splátky je uvedený v Akceptovaní žiadosti o poskytnutie pôžičky dňom 3.5.2016. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý do 84 mesiacov od splatnosti prvej splátky. Zo Zmluvy vyplýva, že splátky sú splatné do 3. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V konaní nebolo sporným, že žalovanej bol zo strany predchodcu žalobcu na základe Zmluvy poskytnutý úver 700,- eur, že tento riadne nehradila a bol predčasne zosplatnený podaním predchodcu žalobcu zo dňa 20.3.2017 (čo preukazuje oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.3.2017 - čl. 20), a to po predchádzajúcej výzve žalovanej zo dňa 4.1.2017 (čl. 41), v ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôžičky. Taktiež nebolo sporným, že ku dňu podania žaloby bola žalovaná v omeškaní s úhradou sumy celkom 726,19 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 bola pohľadávka predchodcu žalobcu postúpená na aktuálneho žalobcu (Zmluva o postúpení pohľadávok čl. 6-15 s prílohou čl. 16 a Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2018 čl. 43).
7. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len “OZ”), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20140901> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Právny vzťah založený predmetnou Zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov mal právny predchodca žalobcu (ako banka) v predmete svojej činnosti. Spĺňa tak predpoklady veriteľa v zmysle vyššie citovaného § 52 ods. 3 OZ. Žalovaná v právnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan (identifikovaný osobnými údajmi o rodnom čísle a adresou trvalého pobytu), ktorý nekonal v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd tak vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi Zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
10. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu (ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu v zmysle oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2018 čl. 43) je dôvodný a oprávnený, nakoľko žalovaná a právny predchodca žalobcu (spoločnosť Tatra banka, a.s. odštepný závod Reiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, Bratislava, ktorej práva a povinnosti prešli na žalobcu) uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver nesporne vo výške 700,- eur. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami sa žalovaná zaviazala splácať v 84-och mesačných splátkach po 16,32 eur, pričom úverová zmluva obsahovala všetky zákonom určené a požadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaná podľa nesporného tvrdenia žalobcu nehradila právnemu predchodcovi žalobcu splátky úveru riadne a včas, pričom podľa výzvy zo dňa 4.1.2017 (čl. 41) bola ku dňu 3.1.2017 v omeškaní s úhradou sumy 62,94 eur, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.3.2017 úver v súlade s bodom 2.1. Zmluvy (podľa ktorého „banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, tj. požadovať splatneie celej pohľadávky a dlžník je povinný celú pohľadávku banky zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak a) dlžník má nedoplatok splátky istiny, ktorý trvá viac ako 3 mesiace“) predčasne zosplatnil (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti čl. 20). Keďže tak žalovaná riadne nevrátila úver čerpaný od právneho predchodcu žalobcu, rozhodol súd tak, že jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa nesporného tvrdenia žalobcu dosiaľ neuhradenú uplatňovanú sumu 726,19 eur pozostávajúcu z istiny 672,53 eur, riadneho úroku 51,67 eur, úroku z omeškania 0,52 eur, poplatkov 1,- euro a sankčných poplatkov 0,47 eur.
11. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalobcom uplatňovanej istiny dňa 28.3.2017, keď k zosplatneniu úveru došlo podaním predchodcu žalobcu zo dňa 20.3.2017 s výzvou na úhradu dlhu v lehote 7 dní od vystavenia oznámenia. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, kedy výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00%. Keďže súd dospel k záveru, že požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy istiny je opodstatnená, priznal mu i nárok na zaplatenie ním uplatňovaného úroku z omeškania zo sumy 672,53 eur vo výške 5,00% ročne od 13.12.2017 do zaplatenia, keď žalovaná bola v danej dobe v omeškaní s úhradou dlžnej sumy istiny.
12. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.(2) Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
13. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).