Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-216-2019.pdf
PDF · 119.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/216/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, K., zastúpeného splnomocneným zástupcom Burian & partners, s. r. o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom X. XX, V., o zaplatenie 4.222,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42Csp/108/2018-140 zo dňa 02. júla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 42Csp/108/2018-140 zo dňa 02. 07. 2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.222,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.350,82 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 872,- eur od 27. 12. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou podanou okresnému súdu dňa 14. 07. 2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.222,82 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z havarijného poistenia motorových vozidiel EuroKasko č. 6 583160 723 na základe poistnej zmluvy č. 5715049978 zo dňa 26. 01. 2015 v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016, ktorú žalovaná evidovala ako škodovú udalosť pod č. 9563290698 a zo dňa 08. 09. 2016, ktorú žalovaná evidovala pod č. 9563311532. Žalovaná nárok žalobcu považovala za neopodstatnený s odôvodnením, že žalobca v súvislosti s prvou poistnou udalosťou porušil viacero zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo všeobecných poistných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EuroKasko č. 6 583 160 723. Pokiaľ ide o druhú poistnú udalosť, žalovaná rozporovala žalobcom uplatnenú časť nároku vo výške 872,- eur odvodenú žalobcom zo znaleckého posudku, v ktorom však znalec určoval všeobecnú hodnotu vozidla odkazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach Nemeckej republiky, a nie v podmienkach Slovenskej republiky. Citujúc ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 788 ods. 1, 3, § 790 písm. a), § 791 ods. 1, § 797 ods. 1 až 3, § 799 ods. 1 až 3, § 806, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva pre havarijné poistenie motorových vozidiel - EuroKasko Poistka č. 6583160723 podľa návrhu č. 5715049978 zo dňa 26. 01. 2015, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla Porsche
Cayenne, EČV: ZA 403GN. Žalobca oznámil poistné udalosti, pričom prvá sa stala dňa 03. 09. 2016, ktorú žalovaná registrovala pod č. 9563290698 a druhá dňa 08. 09. 2016, ktorú žalovaná registrovala pod č. 9563311532. Súd konštatoval, že žalobca ako poistník si riadne splnil svoje povinnosti - v čase poistných udalostí mal platne uzatvorenú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, poistné bolo riadne zaplatené, poistná udalosť bola riadne nahlásená, žalovanej bola poskytnutá náležitá súčinnosť predložením potrebných dokladov a ohliadkou vozidla v spoločnosti Slovexperta, pobočka Žilina. V súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016 žalobca požiadal o vyplatenie poistného plnenia formou rozpočtu, pričom je tento spôsob vyplatenia poistného plnenia u žalovanej jednou z možností, ktorú dáva na výber. Napriek tomu zo strany žalovanej nebolo vyplatené žiadne poistné plnenie. Pokiaľ ide o poistnú udalosť zo dňa 08. 09. 2016, žalobca na preukázanie všeobecnej hodnoty motorového vozidla predložil znalecký posudok č. 07/2018 Ing. Igora Dirnbacha, znalca pre odbor Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý určil hodnotu poisteného motorového vozidla na sumu 7.022,- eur, čo je suma o 872,- eur vyššia ako bola stanovená žalovanou. Tento znalecký posudok spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti v súlade s ust. § 209 ods. 2 C. s. p. Podľa súdu, podklady vyhotovené a predložené stranami sporu v čase zisťovania poškodení a vykonanie opravy motorového vozidla neboli medzi stranami sporné. Ak teda žalobca splnil všetky povinnosti poisteného, nebol žalovaný oprávnený na zníženie, resp. nevyplatenie poistného plnenia, keďže v prípade poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie. Poistná udalosť zo dňa 03. 09. 2016 a 08. 09. 2016 sa týkala motorového vozidla, teda veci, na ktorú sa poistenie vzťahovalo. Súd vychádzal z ust. § 799 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sú sankcionované iba vedomé porušenie povinnosti (§ 799 ods. 1 a 2), a to len za predpokladu, že porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo), alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti a tiež za predpokladu, že medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno bolo na žalovanej a vedomé porušenie povinnosti zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané. Súd bol názoru, že nárok na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody a žalobca žiadal zaplatiť iba toľko, čo vynaložil za dodanie náhradných dielov, ich výmenu a vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. Súd mal preukázané, že výška nákladov na výmenu tých poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré súviseli so škodovými udalosťami na predmetnom vozidle, sú opodstatnené a predstavujú spolu sumu 4.222,82 eur, preto uplatnenie plnenia žalobcom v uvedenej výške považoval za dôvodné. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o porušení všeobecných poistných podmienok žalobcom v čl. IX bod 4. súd uviedol, že poistná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených ustanovení poistných podmienok vyplýva, že poistník má nárok na poistné plnenie len v prípade, že vykoná opravu v poisťovateľom odporúčanom servise alebo na základe rozpočtu, čo je podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom poisťovateľa. Súd dospel k záveru, že predmetné ustanovenia čl. XI bod 4. obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V danom prípade, keďže žalobca nedal opraviť motorové vozidlo v poisťovňou určenej opravovni, ale poškodené motorové vozidlo po vykonaní ohliadky spoločnosťou Slovexperta bolo opravené svojpomocne, nemal by vôbec nárok na poistné plnenie, keďže predchádzajúci písomný súhlas žalovanej na plnenie rozpočtom nebol daný. Uvedené spôsobuje značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko výrazným spôsobom obmedzuje vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu tak, že núti žalobcu vykonať opravu motorového vozidla z vlastných finančných prostriedkov a len v poisťovňou určených opravovniach a neumožňuje mu s motorovým vozidlom voľne disponovať. V prípade, že poistník motorové vozidlo nedá opraviť, má nárok na poistné plnenie formou rozpočtu len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu poisťovateľa, avšak je na ľubovôli poisťovateľa, či písomný súhlas na plnenie rozpočtom dá alebo nedá a poistník to nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd mal zato, že žalobca má nárok na poistné plnenie a je nepochybné, že nastala škodová udalosť, žalobcovi bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, čo zakladá nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy, bez ohľadu na to, že predchádzajúci písomný súhlas žalovanej na plnenie rozpočtom nebol daný. Podľa súdu zo znenia článkov všeobecných poistných podmienok nie je možné vyhodnotiť, že v prípade, že nie je daný súhlas na plnenie poistnej udalosti rozpočtom zo strany žalovanej zaniká
nárok na plnenie z havarijného poistenia. Podľa názoru súdu bolo možné konštatovať, že udelenie písomného súhlasu s plnením poistnej udalosti rozpočtom sa vzťahovala na prípady, kedy bola žalovaná pripravená poskytnúť plnenie a nie na prípady, kedy plnenie odmietla poskytnúť. V takom prípade sa žalovaná nemôže dovolávať absencie písomného súhlasu s plnením formou rozpočtu. To, že žalovaná bola pripravená plniť poistné plnenie formou rozpočtu vyplýva podľa názoru súdu i z predloženej kalkulácie opravy č. 9563290698 zo dňa 07. 09. 2016. Na základe uvedeného nie je možné konštatovať, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie rozpočtom. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval nárok žalobcu za právne dôvodný a jeho návrhu titulom práva na poistné plnenie vyhovel v celom rozsahu. Súd žalobe žalobcu vyhovel i v časti uplatneného príslušenstva a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.350,82 eur od 31. 01. 2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 872,- eur od 27. 12. 2016 do zaplatenia, t. j. potom ako žalovaná vybavila nahlásené poistné udalosti, vychádzajúc z ust. § 797 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná považovala nárok uplatnený žalobcom za nedôvodný, nakoľko žalobca porušil viacero zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy pre havarijné poistenie vozidiel EuroKasko. Žalovaná uviedla, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu, že ust. čl. IX, bod 4 všeobecných poistných podmienok obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko ide o ustanovenia, ktoré v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. IX., bod 4, najmä s poukazom na značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca bol predtým, než do zmluvného vzťahu vstúpil, oboznámený s poistnými podmienkami a s povinnosťami, ktoré mu z nich vyplývajú. Mala zato, že je legitímnou požiadavkou poisťovne, aby v prípadoch, ak si chce poškodený opraviť svoje poškodené motorové vozidlo svojpomocne - požiada o poistné plnenie formou rozpočtu - bolo podmienkou vystavenie písomného súhlasu zo strany poisťovateľa. Argumentácia súdu je podľa žalovanej jednostranná, nakoľko sa nezaoberal skutočnosťou, že je to práve žalobca, kto porušil povinnosti, ktorí mu vyplývajú z čl. IX, bod 4. Namietala tiež záver súdu o podmieňovaní vykonania opravy v „zmluvnom autoservise“. Poisťovateľ určuje vykonanie opravy v autorizovaných servisoch, v ktorých je prezumovaný vyšší stupeň odbornosti vykonanej opravy a nedochádza k nadhodnocovaniu hodnoty použitého materiálu a vykonanej práce v takom rozsahu ako v neautorizovaných autoservisoch. Naďalej zotrvala na stanovisku, že žalobca musel mať vedomosť, že v prípade svojpomocnej opravy bez predchádzajúceho písomného súhlasu nedôjde k plneniu poisťovateľa. Žalovaná zotrvala aj na svojej argumentácii ohľadne časti nároku vo výške 872,- eur, ktorý žalobca odvodzuje zo znaleckého posudku č. 07/2018, nakoľko znalec určoval všeobecnú hodnotu vozidla odkazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach Nemeckej republiky, nie v podmienkach Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu nemá podľa jej názoru tento dôkaz relevantnú dôkaznú silu pre súdne konanie vedené pred súdom Slovenskej republiky. Podľa žalovanej konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tou skutočnosťou, že je to práve žalobca, kto porušil ustanovenie všeobecných poistných podmienok. Súd nedostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva značná nerovnováha poistných podmienok v neprospech spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o štandardné formulácie v obdobnom type poisťovacích zmlúv za účelom, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodených. Podľa žalovanej prvoinštančný súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je tak podľa jej názoru nepreskúmateľné.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal s jednotlivými skutočnosťami, ktoré boli sporovými stranami v rámci konania uplatnené, preto sa s jeho rozhodnutím plne stotožnil. Mal zato, že ako poistenec má právo na poistné plnenie, nakoľko došlo k vzniku poistnej udalosti, ktorá mu toto právo zakladá, nielen v zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovanou. Vzhľadom k tomu, že žalovaná počas celého konania nespochybňovala, že mu právo na poistné plnenie vzniklo, a teda vznik poistnej udalosti a ani rozsah poškodenia poisteného motorového vozidla, namietala iba spôsob vyplatenia poistnej udalosti, má za to, že tieto dodatočné podmienky určenia spôsobu a postupu vyplatenia poistného plnenia, ktorý si žalovaná uviedla vo svojich všeobecných obchodných podmienkach, nemôžu toto právo obmedziť, resp. vylúčiť. Žalobca, rovnako ako súd, považoval ust. čl. IX bod 4 všeobecných poistných podmienok za ustanovenie, ktoré obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Značná nerovnováha zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa je daná tým, že ako poistený má nárok na poistné plnenie len vtedy, ak vykoná opravu svojho poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý mu odporučí, resp. určí sám poisťovateľ, a tak zasahuje do jeho vlastníckeho práva s autom voľne nakladať, alebo na základe rozpočtu len v prípade, že mu na takýto spôsob vyplatenia poistného plnenie dá písomný súhlas. Je pritom na rozhodnutí samotnej žalovanej ako poisťovateľa, či predchádzajúci písomný súhlas na plnenie rozpočtom dá alebo nedá a on ako poistený nemá možnosť žiadnym spôsobom jej rozhodnutie ovplyvniť. K argumentácii žalovanej k časti nároku vo výške 872,- eur žalobca uviedol, že znalecký posudok ohľadne škody bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov a spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 209 C. s. p. Preto považuje aj nárok odvodený z predmetného znaleckého posudku za dôvodný. Nesúhlasil ani s námietkou žalovanej vo vzťahu k preskúmateľnosti a ne/dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorú považoval za účelovú.
4. Ďalšie vyjadrenia strán neboli v odvolacom konaní produkované.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, vyjadrenia žalobcu a obsahu predloženého spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., preto odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p., konštatujúc správnosť týchto dôvodov v podstatných bodoch na ne odkazuje.
7. Žalovaná v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že jeho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto skúmal, či došlo k naplneniu žalovanou uvádzaných odvolacích dôvodov.
8. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j. nesprávne skutkové zistenia vyvodené z vykonaného dokazovania, predstavuje také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov (logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania).
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.
11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a neumožňujú prijať záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky.
12. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo medzi stranami konania sporné uzatvorenie poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, predmetom ktorého poistenia bolo motorové vozidlo Porsche Cayenne, EČV: ZA 403GN. Rovnako medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 03. 09. 2016 došlo ku škodovej udalosti na predmetnom motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou a dňa 08. 09. 2016 v súvislosti s úmyselným zapálením motorového vozidla treťou osobou, v dôsledku čoho došlo k zničeniu motorového vozidla. Obe udalosti boli žalobcom žalovanej riadnym spôsobom nahlásené, v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08. 09. 2016 došlo zo strany žalovanej i k poskytnutiu poistného plnenia. Sporný v konaní bol nárok žalobcu na poistné plnenie v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016, kedy žalovaná odmietla poskytnúť poistné plnenie z dôvodu, že škoda na vozidle nebola odstránená opravou /nie je preukázané faktúrou/, resp. žalovaný nemal písomný súhlas s opravou motorového vozidla svojpomocne a výška nároku žalobcu na poistné plnenie v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08. 09. 2016, pri ktorej došlo k zničeniu motorového vozidla.
13. V súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 03. 09. 2016 žalovaná poskytnutie poistného plnenia odmietla listom zo dňa 16. 01. 2017 z dôvodu, že škoda na vozidle nebola odstránená opravou / nie je preukázaná faktúrou/. Na odvolanie žalobcu žalovaná listom zo dňa 03. 02. 2017 vyzvala žalobcu na predloženie originálu dokladu o oprave vozidla a zdokladovanie dodacími dokladmi za diely, nakoľko nesúhlasila s opravou rozpočtom a nakoľko náklady na opravu presiahli 1.659,70 eur, žiadala o zdokladovanie opravy v zmysle zmluvných dojednaní čl. IX., bod 4 poistnej zmluvy eurokasko a čl. VI. bod 16. Následne, listom zo dňa 16. 03. 2017, žalovaná oznámila žalobcovi, že naďalej zotrváva na pôvodnom stanovisku.
14. V zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko (čl. IX bod 2) je po vzniku poistnej udalosti poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR; c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ MV.
15. Podľa bodu 3 tohto článku primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v autoopravovni, neprekročí podmienky dohodnuté v týchto zmluvných dojednaniach.
16. Podľa bodu 4 tohto článku poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa písomný súhlas. V takomto prípade primerané
náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.659,70 eur/50.000,- Sk a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa písm. b) bodu 2 tohto článku. Pri svojpomocnej oprave poisťovňa uhradí primerané náklady na opravu s DPH len v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom, v opačnom prípade nebude DPH zohľadnené. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej udalosti.
17. Podľa Článku XV, bodu 6 ak sa bude vypočítavať náhrada rozpočtom bez predloženia účtov, bude sa vychádzať zásadne z kalkulačného programu. V takomto prípade poisťovňa uhradí primerané náklady bez DPH. Za primerané náklady sa nebudú považovať náklady stanovené „zmluvnou cestou“ a k ním stanovené príplatky, prirážky a rôzne poplatky.
18. Z citovaného ust. čl. IX, bodu 4 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko vyplýva, že poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Žalovaná toto svoje právo nevyužila a opravovňu neurčila. Naopak, z kalkulácie opravy zo systému AUDATEX zo dňa 07. 09. 2016, ktorú podľa tvrdenia žalobcu (ktoré tvrdenie žalovaná nerozporovala) vypracovala žalovaná, možno vyvodiť, že žalovaná bola pripravená plniť podľa rozpočtu. Možnosť určiť náhradu i rozpočtom, bez predloženia účtov, jednoznačne vyplýva i z citovaného ustanovenia čl. XV, bodu 6 s tým, že v takom prípade sa bude vychádzať z kalkulačného programu. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania namietala absenciu jej súhlasu s opravou motorového vozidla svojpomocou, čím zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EuroKasko, zo znenia článkov zmluvných dojednaní nevyplýva, že v prípade, že nie je daný súhlas na plnenie poistnej udalosti rozpočtom zo strany žalovanej, zaniká nárok na plnenie z havarijného poistenia. Rovnako zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že pre plnenie náhrady v súvislosti s poistnou udalosťou rozpočtom je potrebný predchádzajúci písomný súhlas žalovanej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje nato, že z vyššie citovaných zmluvných dojednaní nevyplýva, že oprava „svojpomocne“ a „náhrada rozpočtom“ predstavuje jeden a ten istý spôsob určovania nákladov na opravu, resp. spôsob opravy poškodeného motorového vozidla a s tým spojený rozsah náhrady škody. Obsah pojmov svojpomocne a náhrada rozpočtom nie sú v zmluvných podmienkach definované, čo nemôže byť na škodu žalobcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ z ust. čl. XV, bodu 6 zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade, ak nie sú predložené účty, vypočítava sa náhrada rozpočtom, nemožno považovať nárok žalobcu uplatnený týmto spôsobom za nedôvodný, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k oprave motorového vozidla.
19. Odvolací súd za správne považuje i rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 08. 09. 2016. Súd prvej inštancie v tejto časti uplatneného nároku vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Igora Dirnbacha. Žalovaná v priebehu konania síce namietala tento znalecký posudok z dôvodu, že znalec určoval všeobecnú hodnotu vozidla s poukazom na porovnanie ceny motorových vozidiel obdobnej akosti v podmienkach Nemeckej republiky, zo znaleckého posudku však vyplýva, že znalec vychádzal i z porovnania ceny motorových vozidiel v podmienkach Slovenskej republiky, pričom postup znalca v tomto je zrejmý zo znaleckého posudku (str. 11). Znalecký posudok, ako konštatoval súd prvej inštancie, pritom spĺňa zákonom predpísané náležitosti v súlade s ust. § 209 ods. 2 C. s. p. Dôkaz ohľadne všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobcu v čase poistnej udalosti zo dňa 08. 09. 2016, ktorým by bol spochybnený dôkaz predložený žalobcom, žalovaná v konaní nepredložila. Pokiaľ žalovaná na pojednávaní dňa 02. 07. 2019 dala do pozornosti, že aj ňou vypracovaná expertná správa, resp. vyčíslenie, je nutné v zmysle Civilného sporového poriadku považovať za odborný záver, žalovanou uvádzaná expertná správa sa v spise nenachádza.
20. Ako nedôvodnú odvolací súd napokon vyhodnotil aj námietku žalovanej o existencii inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za ktorú vadu považoval nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd na rozdiel od žalovanej dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 C. s. p., a preto ho nemožno považovať za arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.
21. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že to bol práve žalobca, kto porušil ustanovenia všeobecných poistných podmienok a v čom spočíva značná nerovnováha poistných podmienok v neprospech spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na bod 38.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. I keď je možné súhlasiť so žalovanou, že zo zmluvných podmienok nevyplýva, že by poisťovňa určovala opravu v „zmluvnom“ servise, uvedené nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z čl. IX, bodu 4 zmluvných dojednaní jednoznačne vyplýva, že poisťovňa zmluvou zaväzuje žalobcu k vykonaniu opravy v ňou určenom autoservise, čím obmedzuje prístup autonómie v súkromnoprávnych vzťahoch proti vôli žalobcu. Spotrebiteľ je tak viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla, si zakúpil aj ďalšiu službu, a to v poisťovňou určenom autoservise.
22. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že žalovaná v odvolaní uviedla, že je legitímnou požiadavkou poisťovne, aby v prípadoch, ak si chce poškodený opraviť svoje poškodené motorové vozidlo svojpomocne - požiada o poistné plnenie formou rozpočtu - bolo podmienkou vystavenie písomného súhlasu zo strany poisťovateľa, z akého dôvodu je však táto požiadavka poisťovne v danom prípade legitímna (a to práve s poukazom na skutočnosť, že žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške podľa kalkulácie žalovanej) už neuviedla.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval zásadu úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 C. s. p. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)