Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-176-2020.pdf
PDF · 82.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/176/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: QUEEN INVESTMENT s.r.o., Robotnícka 6, Banská Bystrica, IČO: 36 040 312, zastúpeného JUDr. Gabrielou Semančíkovou LL.M., MBA, advokátkou, Dvořákovo nábrežie 4E, Bratislava, proti žalovanému: APS ALKON a.s., Osloboditeľov 66, Košice, IČO: 36 582 387, za ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Vladimír Kotus, Žižkova 6, Košice, o zaplatenie 354.269,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.9.2020 č.k. 10Cb/44/2010-287 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 24.9.2020 č.k. 10Cb/44/2010-287 v jeho napadnutom II. výroku t.j. vo výroku o trovách konania.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie zastavil; žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 6.4.2010, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 243.733,44 eur titulom uplatnenej zmluvnej pokuty, sumy 75.682,14 eur titulom náhrady škody a sumy 34.853,61 eur ako zmluvnej pokuty za neodstránenie vád diela.
3. Keďže v priebehu konania zistil, že dňa 1.3.2014 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz (konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26K/70/2013) v súlade s § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) vyzval výzvou zo dňa 15.6.2020 správcu a dlžníka, aby v lehote 30 dní odo dňa jej doručenia oznámili súdu, či v tomto konaní podávajú návrh na pokračovanie v konaní. Správca konkurznej podstaty reagujúc na výzvu súdu uviedol, že návrh na pokračovanie v konaní nepodáva. Žalovaný (dlžník) sa k výzve súdu písomne nevyjadril. Z uvedeného dôvodu v súlade s § 47 ods. 4 ZKR konanie zastavil. Vzhľadom k skutočnosti, že ako správca konkurznej podstaty tak aj žalovaný - dlžník sa k výzve súdu nevyjadrili, čoho dôsledkom bolo zastavenie konania, takže súd nemal možnosť zistiť, či žaloba bola podaná celkom alebo čiastočne dôvodne alebo nie, rozhodol o trovách konania podľa § 257 CSP tak, že nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.
4. Proti uzneseniu - jeho II. výroku podal včas odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
5. Argumentoval, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 7.5.2013 č.k. 10Cb/44/2010-183 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi celú žalobou uplatnenú sumu a nahradiť mu trovy konania. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.10.2013 č.k. 2Cob/124/2013-230 bol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie z procesných dôvodov (dokazovanie listinami nebolo vykonané spôsobom ustanoveným zákonom).
6. Argumentoval, že žalobca si v rámci konkurzu vyhláseného na žalovaného uplatnil prihláškou (okrem iného) aj pohľadávku vo výške 354.269,19 eur, ktorú si pôvodne nárokoval v tomto súdnom konaní. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 31Cbi/17/2014-303 rozsudkom právoplatným dňa 30.8.2016 určil, že pohľadávky žalobcu vo výške 75.682,14 eur, vo výške 34.853,61 eur a vo výške 243.733,44 eur t.j. spolu vo výške 354,269,19 eur uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 13.4.2014 sú čo do výšky a do právneho dôvodu nesporné. V tejto súvislosti odvolateľ zdôraznil, že odôvodnenie nepriznania náhrady trov konania tým, že súd nemal z vyššie uvedených dôvodov možnosť „zistiť, či žaloba bola dôvodná celkom alebo čiastočne, alebo nie“, resp. že „nemohol overiť tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe“, neobstojí. Tvrdí, že aj napriek skutočnosti, že rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.5.2013 bol zrušený, stalo sa tak iba z dôvodu procesného pochybenia pri spôsobe vykonania listinného dôkazu, preto má odvolateľ za to, že súd na základe predložených dôkazov dospel k správnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a to v celom rozsahu. Skutočnosť, že o žalovanom nároku nebolo v predmetnom súdnom konaní právoplatne rozhodnuté z dôvodu prerušenia konania pre vyhlásenie konkurzu na žalovaného, nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu a sankcionovať ho nepriznaním akýchkoľvek ním účelne vynaložených trov v súvislosti so zjavne oprávneným bránením svojich práv. Odvolateľ zdôraznil aj skutočnosť, že dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému preukazuje aj rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/17/2014-33, a to aj napriek skutočnosti, že bol vydaný v inom súdnom konaní.
7. Odvolateľ teda tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že sú v prejednávanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 257 CSP, a že žalovaný, ktorý tým, že ako dlžník sám podal návrh na vyhlásenie konkurzu, v dôsledku čoho muselo byť konanie prerušené a následne zastavené, procesne zavinil zastavenie konania.
8. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi.
9. Žalovaný navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť. Dôvodil, že predmetom konania bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá sa v konkurznom konaní uplatňuje prihláškou, preto neexistuje žiadny zákonný dôvod, ktorý by správcu oprávňoval pokračovať v konaní, vzhľadom k čomu, v súlade so zásadami vedenia konkurzného konania bol povinný predmetný spor skončiť. Zákonom kladená povinnosť nemôže slúžiť ako nástroj na penalizáciu strany sporu v podobe priznania náhrady trov konania žalobcovi. Odvolateľ zároveň poukázal aj na ustanovenie § 100 ods. 2 písm.a/ ZKR, podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak. V súvislosti s citovaným ustanovením argumentuje, že aj keď by bol žalobca v tomto konaní úspešný a bola by mu priznaná náhrada trov konania, tieto trovy by nebolo možné uspokojiť v konkurznom konaní a nie je možné si ich uplatniť ani voči správcovi ako súkromnej osobe, pretože v konaní vystupoval namiesto úpadcu.
10. Žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného zotrval na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
14. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Toto ustanovenie zákona predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie bude dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy platenia a náhrady trov konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky, a to jednak musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho požitie súdom výnimočné. Tieto okolnosti môžu mať pôvod v charaktere konania alebo charaktere procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej situácie strán sporu. Pri posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola nepriznaním trov dotknutá (t.j. toho, ktorý na ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu.
16. Súd prvej inštancie videl tieto dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR zastavil, nemohol overiť tvrdenia obsiahnuté v podanej žalobe, teda nemohol zistiť, či je žaloba dôvodná/nedôvodná.
17. Odvolací súd konštatuje, že aplikácia § 257 CSP na procesnú situáciu v prejednávanom spore nie je v súlade s jeho účelom. Ako totiž už bolo uvedené vyššie, toto slúži na dosiahnutie spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách konania, keď tomu, kto by mal na ich náhradu právo, súd túto neprizná (za splnenia podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a aj to len výnimočne), pretože by ich priznanie viedlo k neželanej tvrdosti.
18. Prejednávaná vec je v svojom výsledku (zastavenie konania) sporom, ktorý je predpokladaný v § 47 ods. 4 ZKR. Vyhlásenie konkurzu totiž spôsobuje ex lege prerušenie súdnych a iných konaní za predpokladu, že sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, ktorý patrí úpadcovi (s výnimkou konaní, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 ods. 2 ZKR). V týchto prerušených konaniach je možné pokračovať na návrh správcu, prípadne dlžníka na základe súhlasu s pokračovaním v konaní (vyjadrenom na výzvu súdu). Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní (správcom alebo dlžníkom) v lehote určenej súdom, má účinky späťvzatia návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že konanie bude zastavené vo všetkých sporoch, ktoré boli v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušené a súhlas na pokračovanie v konaní nebol daný.
19. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, by samotná podstata, prečo bolo konanie zastavené, viedla k použitiu § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Prihliadajúc na účel § 257 CSP nemožno dôjsť k záveru, že by bolo možné len z dôvodu uvádzaného súdom prvej inštancie (nemožnosť zistenia dôvodnosti/nedôvodnosti žaloby) aplikovať ho na konania zastavené podľa § 47 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie iné dôvody „hodné osobitného zreteľa“ v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Je v tejto súvislosti potrebné aj zdôrazniť, že § 257 CSP sa aplikuje v prípadoch, keď jedna z procesných strán nárok na náhradu trov konania má (buď podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že bola v konaní úspešná, alebo podľa § 256 ods. 1 CSP z dôvodu, že sporová strana v opačnom procesnom postavení zavinila zastavenie konania); no túto jej súd v rámci moderačného oprávnenia daného mu § 257 CSP neprizná, pretože dospeje k názoru, že sa takýmto spôsobom dosiahne spravodlivosť pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Navyše z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je ani zrejmé, ktorá zo strán a podľa akého zákonného ustanovenia by mala (ak by súd neaplikoval § 257 CSP) na náhradu trov konania nárok.
20. Vychádzajúc zo skutočnosti, že ZKR ukladá dlžníkovi, ktorý je v predĺžení povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nemožno splnenie tejto jeho povinnosti vnímať vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania ako procesné zavinenie zastavenia konania, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Procesným zavinením nie je ani nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní, pretože tak, ako správne uviedol žalovaný (správca) vo vyjadrení k odvolaniu, vedenie konania by bolo nehospodárnym, a to vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca (postupujúc v súlade so ZKR) si uplatnil pohľadávku v konaní vedenom na rovnakom súde pod sp.zn. 31Cbi/17/2014 a jeho žalobe bolo rozsudkom právoplatným dňa 3.8.2016 č.k. 31Cbi/17/2014-303 vyhovené.
21. Odvolací súd dospel preto k záveru, že o trovách prvoinštančného konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 256 CSP a keďže žiadnej zo strán nemožno pričítať procesné zavinenie za zastavenie konania, nárok na náhradu trov nemá žiadna z nich. Uznesenie v napadnutom výroku tak odvolací súd potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný (keďže odvolanie žalobcu bolo nedôvodné).
23. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).