Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-108-2020.pdf
PDF · 115.67 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., dieťa rodičov : matky J.. D. K., rod. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom C., XX. Y. XXXX/X a otca J.. H. K., štátneho občana B. republiky, trvale bytom N., M. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. K., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 270,-Eur mesačne na sumu 280,-Eur mesačne, s účinnosťou od XX.XX.XXXX, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú A. za obdobie od 01.09.2020 do 28.02.2021 vo výške 60,-Eur, je otec povinný uhradiť do 15-dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/X/XXXX - 146.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. z doterajšej sumy 270,- Eur mesačne na sumu 370,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2020. Na pojednávaní matka uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť na zvýšení výživného o 50,- Eur mesačne viac, teda na sumu 320,-Eur mesačne. Matka uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.12.2018 č.k.31P/8/2017 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a na výživné pre maloletú A. súd zaviazal otca prispievať sumou 270,-Eur mesačne a dlh na zameškanom výživnom vo výške 4.455,-Eur súd otcovi určil splácať popri bežnom výživnom po 30,-Eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že maloletá od 1.9.2020 nastúpila na bilingválne štúdium na Y. v C., pričom sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium. Keďže navštevuje jazykovú triedu, bolo potrebné zakúpiť učebnice, slovníky, cvičebnice, pracovné zošity v hodnote 150,-Eur a ďalšie školské pomôcky v hodnote 100,-Eur. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 28,-Eur mesačne, preukaz J./Z. stál 30,-Eur, cestovné ju stojí 20,-Eur mesačne a ďalšie poplatky v škole stáli 70,-Eur. Matka ďalej uviedla, že v 08/2019 bolo maloletej následkom úrazu v r.XXXX (zlomené driekové stavce s trvalými následkami) diagnostikované poškodenie medzistavcovej platničky, má odporučenú rehabilitáciu a tým jej stúpli náklady na liečbu dcéry. Tiež sa zvýšili jej náklady na ošatenie a hygienické potreby z dôvodu jej fyzického rastu. Tiež je maloletá v dispenzárnej starostlivosti u ortopéda i čeľustného ortopéda (po úraze čeľuste) a tiež navštevuje dermatologickú ambulanciu, keďže jej bola diagnostikovaná seboroická dermatitída. Matka
v návrhu uviedla, že dcéra navštevuje otca minimálne a otec má tendenciu zľahčovať jej zdravotný stav. Na pojednávaní potvrdila, že otec sa s dcérou stretáva, maloletá s ním bola v lete 2019 aj na dovolenke a v lete 2020, keď im v bytovom dome prerábali stupačky, bola u neho 6 až 7 týždňov. Matka poukázala na to, že v čase predchádzajúceho rozhodovania otec poberal výsluhový dôchodok vo výške cca 700,-Eur a zároveň pracoval ako referent so zárobkom cca 550,-Eur mesačne. Na pojednávaní k svojim pomerom matka uviedla, že ona s dcérou býva v jej 1-izbovom byte, ktorý prerobila na 2-izbový, zarába v priemere 1.000,-Eur mesačne netto a okrem maloletej A. nemá iné vyživovacie povinnosti. Matka poukázala na zmenu pomerov prechodom maloletej na strednú školu a tiež na to, že má zvýšené výdavky v súvislosti s pandémiou, pretože dcéra viac používa internet kvôli dištančnému vzdelávaniu, tiež za dezinfekčné a ochranné pomôcky a predpokladá, že bude mať aj zvýšené náklady za služby spojené z užívaním bytu, keďže je dcéra kvôli dištančnému vzdelávaniu stále doma. Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti dcéra záujmové krúžky nenavštevuje, v minulosti chodila na krúžok AJ a plávanie. Ohľadom zdravotného stavu maloletej matka upresnila, že v roku XXXX mala maloletá úraz, pri ktorom utrpela zlomené stavce a poškodenú platničku. Je vedená v ortopedickej ambulancii, ktorú navštevuje 2x ročne s poplatkom 22,-Eur pri každej návšteve. Od roku 2016 je tiež vedená na fyzioterapeutickom oddelení, kde by mala chodiť na rehabilitácie každého pol roka po dobu 2 týždňov, čo je hradené zo zdravotného poistenia, teda to sa neplatí, ale teraz v čase pandémie tam nechodí. Ďalej matka uviedla, že kvôli posúdeniu úrazovej poistky dcéry bola maloletá u znalca, ten odporučil špeciálne rehabilitačné cvičenia, ktoré jej dojednala ešte začiatkom minulého roka 2020, tie stáli 80,-Eur na 5 dní, ale kvôli pandémii sa to prerušilo, takže tam maloletá nechodí a má to odložené. Matka tiež uviedla, že maloletá je vedená aj v ambulancii čeľustného ortopéda, kde je evidovaná od roku 2012, kedy mala zlomenú čeľusť a predpokladá sa, že po ukončení rastu kostí bude nosiť zubný strojček. Uvedenú ambulanciu navštevuje 1x ročne s poplatkom 27,-Eur; teraz tam chodí 1x ročne, v minulosti chodievala 2x ročne. Tiež je maloletá od roku 2014 vedená v dermatologickej ambulancii pre seboroickú dermatitídu. Na otázku súdu, že ako matka odhaduje priemerné mesačné výdavky na dcéru, matka uviedla, že to nevie presne uviesť a odhaduje možno 400,-Eur mesačne.
2. Otec maloletej nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného. Nesúhlasil so žiadnym zvýšením, nakoľko má za to, že doterajšia suma výživného je dostatočná na úhradu potrieb maloletej. Otec poukázal na to, že doterajšia suma výživného nebola určená autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale on s takým výživným súhlasil, ako aj s úhradou nedoplatku, hoci tá požiadavka matky nebola dôvodná. Uviedol, že vtedy to bola dohoda, keď sa rušila striedavá starostlivosť, on ani nechcel presné stanovenie hodín styku, aby matka maloletú nevydierala a on vtedy súhlasil aj s výživným, aby bola dohoda a bol už s tým všetkým pokoj. Otec poukázal na to, že on sa s dcérou stretáva, dcéra bola predtým u neho celé letné prázdniny 2019, kedy on matke platil výživné, pričom sa on staral o dcéru, tiež dcéra bola u neho nepretržite od 14.3. do 24.4.2020, kedy sa o ňu on staral a myslí si, že keď dcéra bola u neho, mala by recipročne výdavky na maloletú znášať matka a jemu vrátiť, a preto chcel, aby sa od toho niekdajšieho dlhu zameškaného výživného odpočítala suma 1620,-Eur. Tiež otec chcel, aby výživné bolo stanovené do 18-tich rokov veku dieťaťa. Preto otec nesúhlasil so žiadnym zvyšovaním výživného, keďže doterajšie výživné 270,-Eur mesačne považuje za vysoké a postačujúce pre potreby dcéry, ktorá sa tiež u neho zdržiava často a on tiež má vtedy s ňou výdavky. Okrem toho dcére platí aj venové poistenie po 15,-Eur mesačne. Otec tiež poukázal na to, že výdavky na maloletú matka odhadla na 400,-Eur mesačne, z čoho on prispieva 270,-Eur mesačne a teda matka len 130,-Eur mesačne a ešte k tomu poberá aj prídavky na dieťa, preto jej návrh považuje za nedôvodný. K svojim pomerom otec uviedol, že býva s rodičmi v rodinnom dome, kde má samostatnú domácnosť a na náklady bývania platí 120,-Eur mesačne. Uviedol, že pracuje ako referent s mesačným príjmom cca 650,-Eur netto a poberá výsluhový dôchodok niečo cez 700,-Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu pomerov tým, že maloletá prešla na stredný typ školy, odporučil zvýšiť výživné na 300,-Eur mesačne, pričom poukázal na to, že na tie zdravotné problémy dieťaťa a výdavky s tým spojené bolo prihliadané už pri určovaní výživného v roku 2018.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie v SP, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, rozpis výdavkov matky, potvrdenie o príkaze, pohyby na účte, pokladničné bločky, lekárske správy, znalecký posudok, potvrdenie o príjme otca, rozhodnutie o výsluhovom dôchodku otca, faktúry za bývanie, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu XXP/X/XXXX-XXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloletá A. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Y. súdu C. zo dňa XX.XX.XXXX č.k.XXC/XXX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3.500,-Sk mesačne. Rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletou. Potom rozsudkom Okresného súdu C. zo dňa 17.3.2011 č.k.31P/440/2009-85 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v C. zo dňa 31.5.2011 č.k.19CoP/40/2011-103 bol rozšírený styk otca s maloletou. Rozsudkom Okresného súdu C. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/ XXX/XXXX-XXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.5.2011 č.k.5CoP/27/2011-169 bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného, bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného a bol zamietnutý návrh otca na zmenu zverenia maloletej A. do starostlivosti otca i jeho návrh na striedavú starostlivosť. Potom rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.1.2012 č.k.30P/303/2011-27 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej zo sumy 116,-Eur (3.500,-Sk) mesačne na sumu 146,-Eur mesačne. Návrhom zo dňa 7.11.2012 sa matka domáhala ďalšieho zvýšenia výživného a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.5.2013 č.k.31P/358/2012-96 bol uvedený návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý. Potom rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31.5.2013 č.k.26P/12/2011-189 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.8.2013 č.k.6CoP/90/2013-209 súd návrh matky na zmenu úpravy styku zamietol, maloletá A. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a osobitne bola upravená starostlivosť o maloletú počas sviatkov a prázdnin, súd rozhodol, že výživné sa neurčuje a rodičom bola uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.
6. Potom rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.12.2018 č.k. 31P/8/2017-146 bola schválená rodičovská dohoda o zmene úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, v zmysle ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 270,-Eur mesačne s účinnosťou od XX.X.XXXX a dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 12.1.2017 do 30.11.2018 vo výške 4.455,-Eur sa otec zaviazal splácať popri bežnom výživnom po 30,- Eur mesačne. Uvedeným rozsudkom tak bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť k maloletej a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2018. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá A. XX rokov a bola žiačkou 8. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavovalo 24,-Eur mesačne a cestovné výdavky 21,-Eur mesačne. Maloletá vtedy chodila na plávanie, ktoré stálo 110,- Eur polročne a navštevovala krúžok AJ, čo stálo 75,-Eur polročne. Už v tom čase matka poukazovala na zdravotné problémy maloletej a s tým spojené zvýšené výdavky. Uviedla, že v roku 2011 mala maloletá úraz čeľuste a je vedená v ambulancii u čeľustného ortopéda s polročnými kontrolami, ktoré stoja 27,- Eur za návštevu a mala odporučený čeľustný aparát. V roku 2016 mala úraz chrbtice a bola vedená v ortopedickej ambulancii, ktorú navštevovala vždy s poplatkom 25,-Eur + cestovné. Tiež bola vedená vo fyzioterapeutickej ambulancii, chodila na špeciálne cvičenia, kde hodina cvičenia stála 15,-Eur a matka uvádzala aj výdavky na kúpeľnú liečbu v K. (cca 400,-Eu). Tiež vtedy matka uvádzala aj výdavky pre ďalší úraz maloletej v 10/2018, kedy maloletá utrpela zlomeninu členka a chodila na rehabilitácie, navštevovala rádiologickú a chirurgickú kliniku. Tiež už vtedy bola maloletá vedená v dermatologickej ambulancii, ktorú navštevovala 3x ročne s poplatkom 10,-Eur/návšteva a mala zvýšené výdavky za krémy a šampóny, ktoré vtedy matka vyčíslila 40,-Eur/mesiac a mala ďalšie bežné výdavky primerané jej veku. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bývala matka v spoločnej domácnosti len s maloletou dcérou; bývali v jej 1-izbovom byte a ich náklady bývania prestavovali 150,-Eur mesačne. Matka bola vtedy zamestnaná u zamestnávateľa K.-C. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 930,-Eur a poberala prídavky na dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne. Okrem maloletej A. nemala iné vyživovacie povinnosti. Vlastnila ten 1-izbový byt, v ktorom bývala. Otec maloletej v čase uvedenej poslednej úpravy výživného býval v rodičovskom rodinnom dome s jeho rodičmi, ale mal samostatnú domácnosť a na náklady domácnosti prispieval 200,-Eur mesačne. Otec maloletej do 12/2017 pracoval na Colnom úrade so zárobkom cca 900,-Eur mesačne netto, potom mu bolo vyplatené odchodné 13.700,-Eur a priznaný výsluhový dôchodok. Od X.X.XXXX bol otec maloletej zamestnaný pre V. C. ako referent s čistým mesačným príjmom podľa jeho udania vo výške 560,-Eur a poberal výsluhový dôchodok vo výške 702,- Eur mesačne. Vlastnil auto zn. Y. E..
7. Maloletá A. býva s matkou a s otcom sa stretáva, napr. v lete XXXX bola u neho nepretržite aj 7 týždňov, keď sa v ich bytovom dome robili rekonštrukčné práce. Tiež s otcom chodieva aj na dovolenky a pod. V súčasnosti má maloletá A. XX a ? rokov a od 09/2020 je žiačkou 1. ročníka Y. P. v C., jedná sa o 5-ročné bilingválne štúdium v AnJ, kde mala zvýšené výdavky za knihy z AJ, ktoré stáli 100,-Eur a ďalšie bežné výdavky na školské pomôcky a pod. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 28,-Eur mesačne
a cestovné výdavky 20,-Eur mesačne. Aktuálne je kvôli pandemickej situácii (Covid-19) na dištančnom vzdelávaní cez internet. Záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom. Od roku 2012 je vedená v ambulancii čeľustného ortopéda, nakoľko mala v minulosti zlomenú čeľusť a predpokladá sa, že po ukončení rastu kostí bude nosiť zubný strojček. Uvedenú ambulanciu teraz navštevuje raz ročne s poplatkom 27,-Eur, v minulosti tam chodila 2x ročne. V roku 2016 mala maloletá úraz, zlomené stavce a poškodenú platničku. Je vedená v ortopedickej ambulancii s kontrolami 2x ročne, s poplatkami 22,-Eur pri každej návšteve. Od roku 2016 je tiež vedená na fyzioterapeutickom oddelení, kde by mala chodiť na rehabilitácie každého pol roka po dobu 2 týždňov, čo je plne hradené zo zdravotného poistenia, ale kvôli súčasnej pandemickej situácii tam nechodí. Rovnako nenavštevuje ani odporučené špeciálne cvičenia, ktoré matka dojednala ešte začiatkom minulého roka 2020, ktoré stáli 80,-Eur na 5 dní, ale kvôli pandémii sa to prerušilo. Maloletá je od roku 2014 vedená aj v dermatologickej ambulancii pre seboroickú dermatitídu a užíva špeciálne šampóny. Matka maloletej predložila súdu znalecký posudok č.2/2020 vo veci posúdenia zdravotného stavu a ohodnotenia trvalých následkov úrazu maloletej zo dňa 22.4.2016 ( pre účely posúdenia úrazovej poistky), z ktorého bodového ohodnotenia vyplynulo celkové odškodnenie za bolesť a trvalé následky úrazu maloletej 485 bodu, čo je 9826,-Eur. Tie by mali byť vyplatené maloletej.
8. Matka maloletej je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s maloletou A.. Bývajú v 1- izbovom byte vo vlastníctve matky dieťaťa, ktorý prerobila na 2-izbový a ich náklady bývania + internet predstavujú cca 160,- až 170,-Eur mesačne. Matka maloletej je zamestnaná ako technik u zamestnávateľa K. - C.. a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2020 do 12/2020 vo výške 1.112,25 Eur. Poberá prídavky na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne. Okrem maloletej A. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Vlastní vyššie uvedený byt, v ktorom býva.
9. Otec maloletej je rozvedený a býva v rodinnom dome jeho rodičov, kde užíva horné poschodie domu, kde má samostatnú domácnosť. Jeho náklady bývania predstavujú 120,-Eur mesačne. Otec maloletej je zamestnaný ako referent pre mesto Trenčín. Uviedol, že zarába 1.000,-Eur mesačne brutto, čo podľa jeho udania predstavuje cca 650,-Eur mesačne netto. Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa jeho priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia od 01/2020 do 01/2021 predstavuje 710,55 Eur + na Vianoce 13. plat. Otec poberá od H. T. SR M. F. aktuálne vo výške 732,79 Eur mesačne. Okrem maloletej A. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Vlastní X-ročné auto zn. Y. E., iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.
10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V danej veci mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, ale nie v takom rozsahu ako navrhovala matka. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravovaná len pred dvoma rokmi, ale odvtedy došlo k zmene pomerov. K zmene pomerov došlo na strane maloletej A.. Tá mala v čase poslednej úpravy výživného XX rokov a bola žiačkou 8. ročníka ZŠ, teda druhého stupňa ZŠ. V súčasnosti má maloletá XX rokov a je žiačkou strednej školy. Teda od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého dieťaťa k prestupu na stredný typ školy, čím došlo aj k čiastočnému navýšeniu jej výdavkov. Matka poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom učebníc a pod. pre jazykovú triedu bilingválneho štúdia maloletej na obchodnej akadémii. V danej súvislosti však súd musí poukázať na to, že v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá zase výdavky v súvislosti s návštevou krúžku AJ 150,-Eur ročne, ktoré jej teraz odpadli. Je tiež pravdou, že maloletá je vedená vo viacerých odborných lekárskych ambulanciách a má viaceré zdravotné problémy a s tým spojené zvýšené výdavky, ako na to poukazovala matka, ale ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, všetky tieto zdravotné problémy mala maloletá už v čase predchádzajúcej úpravy výživného a na tieto zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom sa prihliadalo už v predchádzajúcom konaní. Teda v tejto súvislosti k zmene pomerov ani k navýšeniu výdavkov spojených so zdravotným stavom maloletej oproti predchádzajúcej úprave nedošlo. Dokonca by bolo možné konštatovať, že frekvencie návštev niektorých ambulancii (napr. ambulancia čeľustnej ortopédie, fyzioterapeutické oddelenie) a tým aj výdavky za návštevy sa v dôsledku pandemickej situácie znížili. Maloletá teraz nechodí už ani na rehabilitácie a cvičenia, teda s tým teraz ani nemá výdavky. Nenavštevuje už ani plávanie, čím tiež ubudli výdavky. Na strane rodičov došlo od poslednej úpravy výživného len čiastočným zmenám pomerov. Bytové ani zamestnanecké pomery matky sa nezmenili. Matka stále pracuje u toho istého zamestnávateľa, ale čiastočne sa zvýšili jej zárobkové pomery, pretože v čase poslednej úpravy výživného matka zarábala v priemere 930,-Eur mesačne netto a jej súčasný priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1.112,-Eur. Teda na strane matky došlo k zvýšeniu príjmu o 182,-Eur mesačne viac. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Nezmenili sa ani bytové a zamestnanecké pomery otca, ktorý stále býva v rodičovskom dome a stále pracuje u toho istého zamestnávateľa a popri tom poberá výsluhový dôchodok. V čase predchádzajúcej úpravy výživného otec zarábal 560,-Eur mesačne netto a popri tom poberal výsluhový dôchodok 702,-Eur mesačne. Teda jeho celkový čistý mesačný príjem vtedy predstavoval spolu 1.262,- Eur. V súčasnosti otec zarába 710,-Eur mesačne netto a popri tom poberá výsluhový dôchodok 733,- Eur mesačne netto; teda jeho celkový čistý mesačný príjem predstavuje spolu 1.443,-Eur. Teda na jeho strane došlo k navýšeniu príjmu o 181,-Eur mesačne viac. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. Teda možno konštatovať, že u oboch rodičov došlo k rovnakému navýšeniu ich príjmových pomerov, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej A..
15. S poukazom na takto zistený skutkový stav, zistenú zmenu pomerov, odôvodnené potreby dieťaťa a zásadu, že obaja rodičia prispievajú na výživu nezaopatreného dieťaťa podľa svojich schopností a možností, rozhodol súd o čiastočnom zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Matka dieťaťa žiadala o podstatné zvýšenie výživného zo sumy 270,- až na sumu 370,-Eur mesačne, ale súd sa s takýmto návrhom nestotožnil. Je pravdou, že maloletá má zhoršený zdravotný stav a s tým spojené zvýšené výdavky a prešla na stredný typ školy. Ale ako už súd vyššie konštatoval, ohľadom zdravotného stavu dieťaťa nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, pretože na zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej sa prihliadalo už pri predchádzajúcom konaní a samotné vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu a bodového ohodnotenia následkov úrazu z minulosti pre účely posúdenia úrazovej poistky nepredstavuje zmenu pomerov a dôvod pre zvýšenie výživného. Tiež bolo zistené, že paradoxne v dôsledku súčasnej pandemickej situácie a prerušených niektorých zdravotných úkonov maloletá teraz nechodí na rehabilitácie a špeciálne cvičenia, menej často navštevuje platené odborné ambulancie, v dôsledku čoho nemá také výdavky, aké mala v minulosti. Teda z hľadiska jej zdravotného stavu nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Je ale pravdou, že maloletá prešla na stredný typ školy, čím došlo k navýšeniu jej výdavkov, hoci na druhej strane došlo k zníženiu jej výdavkov v súvislosti so záujmovou činnosťou, keďže v súčasnosti maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, na rozdiel od poslednej úpravy výživného, kedy chodila na plávanie a krúžok AJ. Ale napriek uvedenému, s prihliadnutím na prechod maloletej na stredný typ školy, súd rozhodol o čiastočnom zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 270,-Eur mesačne na sumu 280,-Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene pomerov, veku a odôvodneným potrebám dieťaťa a
schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, pričom súd poukazuje aj na spotrebný charakter výživného. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia. Obaja sú povinní podieľať sa na zvýšených výdavkoch dieťaťa, a preto súd má za to, že určenie vyživovacej povinnosti otca k XX-ročnému dieťaťu vo výške 280,-Eur mesačne, ku ktorému dieťaťu má vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorá odhadla priemerné celkové mesačné výdavky na maloletú cca 400,-Eur, je dostatočné na úhradu potrieb maloletej a na zabezpečenie jej primeranej životnej úrovne zodpovedajúcej životnej úrovni rodičov. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a výživné zvýšil zo sumy 270,-Eur mesačne na sumu 280,-Eur mesačne, nakoľko prihliadol na prechod maloletej na stredný typ školy.
16. V súlade s § 77 Zákona o rodine a v zmysle návrhu matky súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.9.2020, v ktorom mesiaci maloletá nastúpila na stredný typ školy a súčasne, v ktorom mesiaci bol podaný návrh, nakoľko výživné sa v zásade určuje od začatia súdneho konania.
17. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
18. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 1.9.2020 do 28.02.2021 vo výške 60,-Eur ( 6 mesiacov á 10,- Eur ), ktorú sumu súd uložil otcovi uhradiť jednorazovo po právoplatnosti rozsudku.
20. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ otec dieťaťa žiadal, aby sa od toho jeho dlhu na zameškanom výživnom ešte z predchádzajúceho konania odpočítala suma 1620,-Eur, ktorá má predstavovať to, že dcéra bola v lete 2019 väčšinu času u neho a v r. 2020 sedem týždňov nepretržite trávila u neho a on napriek tomu matke platil výživné a staral sa o dcéru, pričom recipročne by výdavky mala znášať a vrátiť matka jemu, k tomu súd uvádza, že súdu neprináleží o takýchto nárokoch otca v tomto konaní rozhodovať, nakoľko predmetom konania je zvyšovanie výživného od 09/2020, pričom otcom uvádzané nároky sa netýkajú posudzovaného obdobia. Predmetom konania je vyživovacia povinnosť otca k maloletej a nie vyživovacia povinnosť matky, keďže otec chce, aby matka recipročne vrátila nejaké sumy jemu a o to by sa podľa neho mala znížiť výška dlhu na zameškanom výživnom ešte z predchádzajúceho konania. K tomu súd tiež uvádza, že výška zameškaného dlhu na výživnom v predchádzajúcom konaní bola judikovaná, nebola napadnutá opravným prostriedkom a je právoplatná a súdu mimo zákonného procesného postupu,( ktorým by mohlo byť len konanie cez opravné prostriedky), neprináleží rozhodovať o znížení takto právoplatne judikovanej výšky dlhu. Tá sa znižuje len splácaním dlhu, o čom však súd nerozhoduje a akékoľvek svoje námietky k znižovaniu judikovaného dlhu plnením by otec mohol vznášať v prípadnom exekučnom konaní na vymáhanie uvedeného judikovaného dlhu, ale v tomto konaní o zvýšenie výživného súd nemá možnosť rozhodovať o znížení sumy už v predchádzajúcom konaní judikovanom dlhu. V tomto konaní o zvýšenie výživného by súd pri rozhodovaní o výške nového zameškaného dlhu mohol prihliadať len na plnenia otca nad rámec doterajšieho určeného výživného, ktoré nastali v posudzovanom období, teda po začatí tohto konania, ale také plnenia neboli súdu preukázané ani uvádzané. Pokiaľ otec dieťaťa uvádzal, že by chcel, aby výživné bolo stanovené do XX- tich rokov veku dieťaťa, k tomu súd uvádza, že také rozhodnutie do budúcnosti nie je možné, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Nad rámec uvedeného však súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu nie je viazaná na vek dieťaťa, ale na schopnosť dieťaťa samo sa živiť, pričom nadobudnutím plnoletosti dieťaťa sa mení len miesto plnenia výživného, ale nie nárok samotný.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).