Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobkyne L. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčke A.D. O., P. J. C. X, A., A., právne zastúpenej IURISTICO s.r.o., v mene ktorej koná Mgr. Radoslav Rigo, LL.M., advokát a konateľ, so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci administratívneho vyhostenia č. PPZ-HCP- PO2-65-007/2019 zo dňa 19.06.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou z 25.07.2019, doručenou správnemu súdu elektronicky prostredníctvom ÚPVS toho istého dňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-65-007/2019 zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento podľa o správnom konaní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-13-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019 (ďalšom texte aj „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“, resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“) a odvolanie žalobcu zamietol. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-13-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019 žalobkyňu administratívne vyhostilo z dôvodu iného spôsobu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ustanovenia uložilo žalobkyni zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov a zároveň určil lehotu siedmich dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky.

2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa podala včas odvolanie, obsah ktorého je podrobne zrekapitulovaný v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobkyňa predovšetkým namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré podľa jej tvrdení obsahuje iba citáciu jednotlivých ustanovení právnych predpisov bez toho, aby rozhodnutie bolo založené na konkrétnych skutkových okolnostiach. Tvrdila, že je zamestnancom spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá v postavení zhotoviteľa uzatvorila dňa 30.03.2018 so slovenskou obchodnou spoločnosťou SMART Group Trade, s.r.o. ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie diela pre objednávateľa v rozsahu inštalovania strojov a zaradenia pre opracovanie dreva na výrobu lúpanej dyhy, ich spustenie do prevádzky a zabezpečenie skúšobnej prevádzky tak, aby boli stroje správne nastavené a pripravené k plnému zaťaženiu. Zhotoviteľ sa zaviazal dodať potrebný materiál a vykonať

montážne a ďalšie s tým súvisiace práce u objednávateľa. Medzi spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC a spoločnosťou SMART Group Trade, s.r.o. vznikol na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá žalobkyňu zamestnáva v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o službách zamestnanosti“), nie je možné v konkrétnom prípade aplikovať ustanovenia piatej časti tohto zákona týkajúce sa zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného je zrejmé, že v zmysle sa prechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku jeho pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že spĺňa podmienky na pobyt podľa článku 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/399. Ďalej vo svojom odvolaní uviedla, že splnenie povinnosti ohlásiť príslušnému policajnému útvaru informácie, týkajúce sa začiatku, miesta a predpokladanej dĺžky pobytu na území Slovenskej republiky je viazané na lehotu troch pracovných dní od jej vstupu na územie Slovenskej republiky. Uviedla, že na územie Slovenskej republiky vstúpila dňa 05.03.2019, pričom už dňa 07.03.2019 bolo voči nej vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. V závere uviedla, že hranice Slovenskej republiky prekročila legálne na základe platného cestovného dokladu, formálne i materiálne spĺňala všetky zákonné podmienky na to, aby sa mohla zdržiavať na území Slovenskej republiky a vykonávať činnosť pre svojho zamestnávateľa a svojou prítomnosťou a svojim pôsobením nijako neohrozila verejný záujem, či bezpečnosť štátu.

3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, po preskúmaní odvolania a podkladov potrebných pre vydanie predmetného rozhodnutia, poukázaním na príslušné ustanovenia dospel k záveru, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný dňa 20.05.2019 pod č. PPZ-HCP-PO2-65-002/2019, zaslal Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Michalovce žiadosť o zaslanie informácií týkajúcich sa zamestnávateľa žalobkyne vo veci splnenia si povinnosti pri jej zamestnávaní z dôvodu získania ďalších podkladov na vydanie rozhodnutia. ÚPSVaR Michalovce dňa 10.06.2019 pod číslom MI1/RSpZ/ ZAM/2019/21329 zaslal odvolaciemu orgánu odpoveď, v ktorej uviedol, že na tomto úrade k 07.03.2019 až doposiaľ neeviduje žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie podľa zákona o službách zamestnanosti. Ďalej neeviduje žiadosť o vydanie povolenia na zamestnanie podľa zákona o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a taktiež neeviduje podanie informačnej karty podľa zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce žalobkyne. Odvolací orgán uviedol, že žalobkyňa ako účastník konania iným spôsobom závažne porušila všeobecne záväzné právne predpisy a to tým, že vykonávala pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky (pre spoločnosť SMART Group Trade, s.r.o.) bez potrebných povolení, na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ju na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohla a nemala. Táto správna úvaha odvolacieho orgánu sa opierala aj o vyjadrenie ÚPSVaR Michalovce, ktorý neeviduje podanie informačnej karty zo strany zamestnávateľa žalobkyne podľa zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce účastníka konania. V závere konštatoval, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s článkom 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by dôsledky administratívneho vyhostenia boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobkyne.

4. Žalobkyňa vo včas podanej správnej žalobe vo veci administratívneho vyhostenia podľa štvrtej hlavy, tretej časti (ďalej len „“) tvrdila, že rozhodnutia a postup, ktorý napádaným rozhodnutiam predchádzal, sú nezákonné, ukracujú ju na jej právach, a preto predmetné rozhodnutia napáda v celom rozsahu. Argumentovala tým, že: „Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodol o mojom administratívnom vyhostení, a to so strohým a nezrozumiteľným odôvodnením, že som mala na území Slovenskej republiky vykonávať pracovnú činnosť pre slovenskú spoločnosť SMART Group Trade, s.r.o., a to (i) v rozpore so o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ii) ktorá vykazuje znaky nelegálnej práce podľa ust. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorá súčasne, (iii) má byť v rozpore so o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Orgány verejnej správy ďalej

uzatvorili, že som na území Slovenskej republiky mohla pracovať len s povolením na pobyt, a keďže som takéto povolenie nemala, mala som sa dopustiť závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, v dôsledku čoho mi orgán verejnej správy prvého stupňa uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie po dobu dvoch rokov.“ Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedla, že už v odvolaní proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa poukazovala na to, že medzi spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je súčasne jej zamestnávateľom a spoločnosťou SMART Group Trade, s.r.o., je obchodnoprávny vzťah založený na základe Zmluvy o dielo zo dňa 30. marca 2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21. decembra 2018. Vykonávaním odborných školení v spoločnosti SMART Group Trade, s.r.o., za účelom ktorých bola vyslaná jej zamestnávateľom na územie Slovenskej republiky, sa tak iba podieľala na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla: „Orgán verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaný orgán, vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že som na území Slovenskej republiky mala vykonávať pracovnú činnosť. V skutočnosti som sa však iba podieľala na realizácii zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Závislú prácu som vykonávala po celý čas jedine pre môjho zamestnávateľa na Ukrajine, t.j. pre spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá ma na Slovensko vyslala na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich pre ňu z obchodnoprávnej zmluvy, pričom ale vo vzťahu k slovenskej spoločnosti SMART Group Trade, s.r.o., mi nevznikol ďalší pracovnoprávny vzťah.“ Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa žalobkyne nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon o službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný orgán, nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených zákonom o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti uviedla: „S poukazom na ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti považujem vyžiadanie podkladov týkajúcich sa žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie a podanie informačnej karty zo strany žalovaného orgánu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce za neopodstatnené. Nepodanie menovaných žiadostí nemožno za žiadnych okolností považovať za nesplnenie zákonných povinností, nakoľko príslušné ustanovenie § 21 ods. 1 písm. f) v spojení s § 23a citovaného zákona takúto povinnosť neukladajú. Zároveň mi nie je zrejmé, akú informačnú kartu žalovaný orgán spomína, nakoľko žiadny právny predpis nepoužíva uvedenú terminológiu.“ Žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí žalobkyňa odôvodnila tým, že sa správne orgány nevysporiadali s jej tvrdeniami, ako aj ňou uvádzanými skutočnosťami, že sa v danom prípade nejedná o pracovnú činnosť, ale iba o plnenie záväzkov z obchodnoprávnej zmluvy a v neodôvodnení záverov o vykonávaní nelegálnej práce. V závere preto zhrnula, že :

- rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nezohľadňuje všetky skutkové okolnosti prípadu komplexne,

- vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nezohľadňuje skutočnosť, že v konkrétnom prípade nemožno aplikovať ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti, pretože jej ukrajinský zamestnávateľ sa nepovažuje za zamestnávateľa na účely predmetného zákona,

- nezohľadňuje fakt, že aj ak by sa pravidlá piatej časti zákona o službách zamestnanosti vzťahovali na jej situáciu, všetky pravidlá splnila, a

- zároveň je rozhodnutie žalovaného značne arbitrárne a nepreskúmateľné pre nevysporiadanie sa s podstatnými skutočnosťami prípadu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2019 k správnej žalobe trval na argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a k jednotlivým námietkam žalobkyne uvedených v jednotlivých bodoch žaloby a v jej závere uviedol nasledovné: „Žalobca nespĺňa ani jednu z uvedených zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky. Žalobca na území Slovenskej republiky vykonával pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného dokladu, ktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho ho na vstup a pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania vykonávať nemohol a nemal. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný k námietke žalobcu dostatočne vyjadril a podľa jeho názoru nebol preukázaný nesúlad so správnym poriadkom ani .“ Ďalej tvrdil, že sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami a tvrdeniami žalobkyne, rozhodnutie je zákonné a preto navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol.

6. Žalobkyňa sa replikou k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila, napriek tomu, že táto bola jej právnemu zástupcovi spolu s výzvou súdu doručená 04.01.2021.

7. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a nasledujúce o (ďalej len „“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného, rozhodnutiami žalovaného na nariadenom pojednávaní (procesným postupom podľa bolo účastníkom a zástupcom na pojednávaní dňa 15.02.2021 oznámené, že rozsudok vo veci bude vyhlásený dňa 01.03.2021) dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto za použitia správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobkyne č. PPZ-HCP-PO2-65-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce č. PPZ-HCP-PO7-13-011/2019-ZVC zo dňa 07.03.2019, ktorým bola žalobkyňa administratívne vyhostená z dôvodu podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, v zmysle jej bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov a zároveň jej správny orgán určil lehotu siedmich dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky.

9. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom

12. Podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších zmien a doplnkov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.

13. Podľa , policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. j), k), o) a p) na jeden rok až tri roky.

14. Podľa , prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, 46) splnil si povinnosť podľa a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku.

15. Správny súd zdôrazňuje (uvedenú skutočnosť potvrdili na pojednávaní pred súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.02.2021 aj zástupca žalobkyne a zástupca žalovaného), že v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o dielo zo dňa 30.03.2018 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2018, predmetom ktorej bola inštalácia strojov pre opracovanie dreva na výrobu lúpanej dyhy, vykonanie montáže a ďalších súvisiacich prác, spustenie strojov do prevádzky, vrátane zabezpečenia odborných školení pre objednávateľa, t.j. pre spoločnosť SMART Group Trade, s.r.o. bolo z územia Slovenskej republiky osobitnými administratívnymi rozhodnutiami vyhostených celkovo päť občanov Ukrajinskej republiky,

ktorí deklarovali, že sa podieľali na realizácii označenej zmluvy o dielo v znení jej dodatku za zhotoviteľa

- ukrajinskú spoločnosť UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá bola zároveň aj ich zamestnávateľom. Na základe samostatných žalôb boli jednotlivé rozhodnutia o vyhostení, ktoré sa týkajú takmer totožného skutkového stavu a rovnakého právneho posúdenia predmetom súdneho prieskumu, výsledkom ktorého sú rozsudky vo veciach vedených pod sp. zn. zo dňa 14.01.2020 (žalobca V. L.), sp. zn. zo dňa 11.03.2020 (žalobca E. P.), sp. zn. zo dňa 11.03.2020 (žalobca E. K.) a sp. zn. zo dňa 14.01.2020 (žalobkyňa S. K.). Vo všetkých prípadoch (tak ako aj v tomto konaní) žalobcov zastupovala Advokátska kancelária IURISTICO s.r.o., a vyššie označenými rozhodnutiami boli žaloby žalobcov, v ktorých bola uvedená takmer totožná argumentácia ako aj v tomto konaní zamietnuté. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva (z hlásenia Oddelenia cudzineckej polície PZ Michalovce zo dňa 07.03.20219 Ústrednému operačnému stredisku PPZ), že dňa 07.03.2019 boli vyššie označené osoby (t.j. žalobcovia v označených súdnych konaniach) kontrolovaní pri výkone práce vo výrobnej hale spoločnosti Smart Group Trade s.r.o. Orechová 89, okr. Sobrance, bez povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky.

16. Správny súd vo vzťahu k žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe (tak ako aj napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , rozsudok zo dňa 14.01.2020, žalobcu E. P., manžela žalobkyne v tomto konaní) argumentuje nasledujúcim spôsobom, ktorý vedie k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

17. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, správny súd uvádza, že vzhľadom na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe k tejto námietke, jej nemožno priznať relevanciu. Argumentácia v tom smere, že v rôznych správnych konaniach, ktoré sú ale typovo a skutkovo zhodné, rôzni účastníci konania vypovedali rovnako, nemôže znamenať bez ďalšieho, že správny orgán pochybil pri vypočúvaní osôb, resp. pri vedení konania. Počas konania neboli vznesené pripomienky v súvislosti s vypočúvaním žalobkyne a k obsahu zápisnice zo dňa 07.03.2019 a zároveň žalobkyňa na znak súhlasu s jej obsahom, tento právny úkon podpísala a nežiadala jeho opravu ani doplnenie. Preto takáto námietka nemôže byť spôsobilá na vyvodenie záveru o nedostatočnom zistení skutkového stavu.

18. Podstatou námietky žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom je tvrdenie, že pracovná činnosť žalobkyne na území Slovenskej republiky predstavuje realizáciu zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah. Z tohto tvrdenia sa odvíja ďalší záver žalobkyne, ktorý má preukazovať tento právny názor, ktorým je nemožnosť aplikácie 5. časti zákona o službách zamestnanosti na právny vzťah, či už k slovenskému zamestnávateľovi (objednávateľovi) alebo ukrajinskému zamestnávateľovi (zhotoviteľovi). Keďže z priloženej zmluvy o dielo vyplýva, že súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia, ktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s.r.o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti UKRPROMIZOLYACIA, LLC, týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala (14. bod správnej žaloby). Z uvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať ani ustanovenia o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Vo vyššie naznačenom probléme je potrebné podotknúť, že žalobkyňa prišla na územie Slovenskej republiky ako zamestnanec ukrajinskej právnickej osoby (to sporné v konaní ani nebolo), nie ako fyzická osoba so zmluvným záväzkom z obchodnej zmluvy alebo fyzická osoba podnikateľ.

19. v pojednáva o právach pri prechodnom pobyte na účel zamestnania, nie na účel plnenia vzájomných zmluvných záväzkov pre fyzické osoby z rôznych obchodných zmlúv. Inými slovami povedané, v vo svojej dispozícii („na účel zamestnania“) predpokladá pracovnoprávny vzťah a nerieši prípady súkromnoprávnych zmluvných záväzkov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, aj keď na ich základe môže vzniknúť pracovná príležitosť pre konkrétneho zamestnanca. Právnická osoba môže navonok vykonávať svoju činnosť len prostredníctvom svojich orgánov a zamestnancov, a preto v preskúmavanom prípade je pojmovo vylúčené, aby žalobkyňa vykonávala činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu, či už s objednávateľom, alebo zhotoviteľom. Túto situáciu rieši inštitút tzv. vyslaného zamestnanca v zmysle o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za ktorého sa sám označuje aj žalobkyňa (10. bod správnej žaloby „ktorá ma na Slovensko vyslala“). Z takto naznačenej argumentácie je evidentné, že žalobkyňa musela mať pracovnoprávny vzťah v zmysle o službách v

zamestnanosti. K takémuto záveru vedie aj tvrdenie žalobkyne v zápisnici o podaní vysvetlenia podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, ktoré je citované v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (str. 3, prvý odsek rozhodnutia): „Ubytovanie a stravu som mala zabezpečené zo strany firmy SMART Group Trade, s.r.o., ktoré bolo v areály firmy ......... “. Ak by žalobkyňa plnila zmluvný záväzok mimo pracovnoprávneho vzťahu, nebol dôvod zo strany objednávateľa poskytovať žalobkyni tieto služby, pretože tieto neboli predmetom zmluvy o dielo.

20. Predpoklad žalobkyne, že mohla prísť (bola vyslaná) na územie Slovenskej republiky, ako zamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny, na plnenie obchodného záväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, súd hodnotí ako obchádzanie zákonov. Ustanovenie zákona o službách zamestnanosti, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, korešponduje s zákona o službách zamestnanosti a taktiež s . Všetky spomenuté normy obsahujú predpoklad pracovnoprávneho vzťahu. S takouto eventualitou počíta aj zákon o službách zamestnanosti, ktorý v prílohe č. 12 „Informačná karta“ obsahuje ohlasovaciu povinnosť pre prípad , čo je prípad žalobkyne. Táto povinnosť splnená nebola.

21. Podľa , prechodný pobyt na účel zamestnania sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, 46) splnil si povinnosť podľa a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v roku.

22. Podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 23a.

23. Podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

24. Možno teda zhrnúť, že správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom smere, že si vyžiadal informáciu od UPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa žalobcu. Správny súd právne uzatvára, že činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa na území Slovenskej republike v spoločnosti SMART Group Trade, s.r.o. nemožno posudzovať ako plnenie obchodnoprávneho záväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná zákonom o službách zamestnanosti a .

25. Z uvedeného dôvodu žalovaný správny orgán správne aplikoval , preto zákonným spôsobom vyhostil žalobkyňu z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov.

26. Správny súd, ako bolo vyššie konštatované, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil. Jeho rozhodnutie je v súlade so .

27. Z uvedených dôvodov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu vo veci administratívneho vyhostenia podľa zamietol, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, táto nie je dôvodná.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu, a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia („sťažnostný návrh“). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.