Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-37-2020.pdf
PDF · 97.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/37/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovu, v trestnej veci obžalovaného O. A., narodeného XX.XX.XXXX v E., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.03.2021, takto
rozhodol:
obžalovaný
O. A., narodený XX.XX.XXXX v E., trvale bytom G., L. D. č. XXXX/XX, prechodne bytom G. XXX, na slobode,
podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e s a
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch zo dňa 10.06.2020, sp. zn. Pv 29/20/4406 - 12 pre skutok v nej kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
„dňa 02.12.2019 približne o 17.10 hod. v mieste jeho prechodného bydliska v obci G. č. XXX, okres J., po predchádzajúcom slovnom nedorozumení a nadávkach na chodbe rodinného domu napadol dcéru svojej manželky, poškodenú A. O. tak, že ju sotil do hrudníku, v dôsledku čoho si poškodená pri páde na zem udrela svoj malíček ľavej ruky, ležiacu poškodenú obžalovaný ďalej chytil a ťahal ju za jej vlasy a opakovane ju kopal do rôznych častí tela, pričom ju jedenkrát kopol aj do rozkroku, čím jej spôsobil dvojitú prasklinu dolného článku malíčka ľavej ruky s krvnou podliatinou pod nechtom malíčka, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia 30 dní, obžalovaný sa takéhoto konania dopustil preto, že poškodená oznámila svojej matke, ktorá je družkou obžalovaného, že si píše cez telefón správy s inými ženami“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany podal na tunajšom súde dňa 11.06.2020 obžalobu na obžalovaného O. A. (ďalej len obžalovaný) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno d) Trestného zákona.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného O. A., poškodenej A. O., svedkyne G. A., oboznámením výpovede svedkyne S. O., prečítaním znaleckého
posudku A.. K. Z., Z.. znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, ako aj prečítaním a oboznámením ostatného spisového materiálu, vrátane správ o povesti a registra trestov obžalovaného.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný vypovedal, že v uvedený deň na chodbe vyčítal poškodenej jej správanie, pričom následne odišiel z chodby, nakoľko mu zvonil telefón, pretože mu volala manželka, že sa necíti dobre, aby po ňu prišiel do práce. Keď sa po uvedenom telefonáte vrátil na chodbu, mali ešte s poškodenou výmenu názorov s tým, že poškodená mu vtedy povedala, že sa o „hentú“ starať nebude, čím myslela najmladšiu sestru K., hoci dovtedy s ňou mala dobré vzťahy. Obžalovaný vtedy pristúpil k poškodenej, ktorá následne ustúpila o krok - dva dozadu, oprela sa o zavreté dvere do detskej izby a následne sa nejakým spôsobom ocitla na zemi bez toho, aby sa jej on dotkol. Akonáhle sa ocitla poškodená na zemi, začala kopať, mávať rukami a vzhľadom na to, že na tej chodbe je úzky priestor a medzi botníkom a skriňou je asi 80 cm vzdialenosť, bál sa, aby na poškodenú počas toho, ako kopala nohami nevypadlo zrkadlo osadené do dverí skrine, preto sa jej snažil zachytiť nohu. Vtedy poškodená kričala „S., pomoc“. Obžalovaný ďalej uviedol, že keď videl, že poškodená hysterčí, rozhodol sa radšej odísť. Išiel si zobrať do obývačky kľúče a mobil a keď sa následne otočil, poškodená už stála a hovorila, že ju bolí malíček. Videl, ako reagovala poškodená reagovala na zem, keď sa šmýkala a dala si ruky za seba, aby stlmila pád, ale tam je hneď botník a sokel dlažby a ona si ten prst akoby prisadla. Zároveň mu povedala, že ju mal kopnúť medzi nohy. Obžalovaný jej na to povedal, že je „zákerná sviňa“ a odišiel. Celý incident na tej chodbe podľa obžalovaného nikto nevidel, pretože sestra poškodenej S., bola v tom čase v obývačke, odkiaľ na chodbu nie je vidno.
Na dlážke chodby je položená lesklá dlažba, ktorá nemá protišmykovú úpravu a poškodená tam už, podľa obžalovaného, viackrát spadla. Obžalovaný ďalej tvrdil, že v minulosti sa už viackrát stalo, že keď niečo nebolo podľa predstáv poškodenej, tak tá vybuchla, búchala dverami, stávalo sa, že sa v izbe hodila na zem, začala kopať, vrešťať - manželkou boli viackrát svedkami takýchto únikových reakcii poškodenej. Podľa obžalovaného, akonáhle sa v takých situáciách poškodená hodila o zem, konflikt bol vybavený, pretože sa jej nikto nedotýkal a nikto nezasahoval. Pri predmetnom incidente sa ale prvýkrát stalo, že takto poškodená reagovala na chodbe, teda nie v izbe, kde je koberec a väčší priestor a kde by si nemohla nejako ublížiť.
Keď poškodená na chodbe vtedy ležala, bola celý čas na chrbte, hlavou od obžalovaného, nohami nasmerovaná k nemu. Podľa obžalovaného, ak by ju teda mal kopať, musel by ju zasiahnuť na rôznych častiach tela. Keď sa s manželkou vrátili domov, poškodená už doma nebola, pretože ju vyzdvihol jej priateľa a poškodená následne nebola doma až do 23.12., kedy ju on sám (obžalovaný) bol zase vyzdvihnúť u jej priateľa v Y., nakoľko sa na tom dohodli s poškodenou aj s manželkou a trávili spolu Vianoce i Silvestra. Následne koncom januára poškodená odišla definitívne z domu. Začiatkom leta mu oznámila, že už nechce vypovedať, že jej je to všetko jedno a v septembri 2020 mu na stretnutí povedala, že si už nemyslí, že ju sotil. Pokiaľ ide o tvrdenie, že by sa mal uvedeného skutku dopustiť z pomsty poškodenej, obžalovaný uviedol, že poškodená raz videla, keď si inštaloval Viber, že mu tam prišla správa s textom „Dobrú noc“ a z toho vydedukovala, že si obžalovaný píše s nejakou ženou, čo bolo začiatkom novembra 2019, hneď to povedala manželke, a tým vlastne začala spochybňovať jeho dôveryhodnosť. Pokiaľ by sa chcel týmto spôsobom poškodenej mstiť, mal na to v podstate celý november. Zároveň obžalovaný poukázal na to, že poškodená si už dva týždne pred predmetným incidentom zmenila telefónne číslo, ktoré mu nedala a dostal ho až následne v septembri 2020 na stretnutí s poškodenou, ktoré stretnutie iniciovala samotná poškodená a streli sa vtedy iba oni dvaja.
Svedkyňa G. A., ktorá je manželkou obžalovaného a matkou poškodenej, uviedla, že poškodená je jej dcérou z prvého manželstva. Podľa svedkyne mala poškodená takéto scény už v minulosti - keď boli vyhrotené situácie. Keď jej aj chcela capnúť, že už toho bolo veľa, hodila sa poškodená dozadu, spadla na zem, kde sa metala, trieskala rôzne dverami, kričala na celú ulicu a podobne. Podľa svedkyne vzťahy medzi poškodenou a obžalovaným boli spočiatku nadštandardné, ale postupne vekom si chcela poškodená presadiť bývanie s priateľom s čím ale oni nesúhlasili s tým, že až keď bude mať 18. rokov môže u neho prespávať a až keď si nájde prácu, môže s ním bývať. Svedkyňa zároveň uviedla, že poškodená sa k priateľovi odsťahovala hneď v deň po predmetnom incidente, a keď sa s obžalovaným (ktorý ju bol vyzdvihnúť v práci) vrátili domov, poškodená už doma nebola. Poškodená jej telefonovala počas toho ako po ňu prišiel do práce obžalovaný a do telefónu jej poškodená tvrdila, že obžalovaný
jej špinavo nadal, kopol ju a že odchádza k priateľovi. Svedkyňa ďalej uviedla, že po návrate domov nevidela na predmetnej chodbe žiadne stopy po zápase, žiadne vlasy, nebolo nič na nábytku, ani na stenách. Dcéra S. hovorila svedkyni, že podľa zvukov si myslela, že obžalovaný sotil poškodenú. Následne sa už dcéra S. k tomu vyjadrovať nechcela. Svedkyňa ďalej uviedla, že počas toho telefonátu s poškodenou v predmetný deň, kým čakala na príchod manžela, ktorý mal po ňu prísť do práce, jej poškodená povedala, že ju mal obžalovaný viackrát kopnúť, že ju šticoval za vlasy. Postupne však v priebehu dní svoje vyjadrenia menila resp. pridávala, vždy uvádzala rozdielny počet kopnutí a zároveň jej po telefóne poškodená povedala, že sa nebude starať o sestru. Svedkyňa zároveň potvrdila, že poškodená jej ešte začiatkom novembra povedala, že obžalovaný si vypisuje s nejakými ženami, pretože na mobile videla správu „dobrú noc“. Nespomínala jej žiadnu inú udalosť a stále sa vracala k tejto jednej správe. Svedkyňa rovnako potvrdila, že poškodená sa v minulosti viackrát vo vypätých situáciách hodila na zem, kričala, metala okolo seba, čo ona riešila tak, že poškodenú nechala, odišla a poškodená potom sama prestala.
Poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje odmietla odmietnuť vypovedať, preto bol postupom podľa § 272 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítaný prepis zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu poškodenej zo dňa 27.04.2020. V uvedenom výsluchu poškodená uviedla, že po jej príchode domov jej obžalovaný začal nadávať, ona išla sa na chodbu vyzuť, kde obžalovaný išiel za ňou a aj tam jej nadával. Vtedy sa zdvihla zo stoličky a chcela ísť preč, obžalovaný ju ale sotil a hodil na zem a vzápätí začal do nej kopať, raz ju kopol aj medzi nohy. Potom podľa poškodenej sestra, ktorá bola v kuchyni, začala na obžalovaného kričať, že ak neprestane, zavolá políciu. Vtedy sa podľa poškodenej obžalovaný zľakol a odišiel. Poškodená uviedla, že ju obžalovaný držal za vlasy, zhodil ju na zem a keď ju sotil na zem, tak si buchla ľavý malíček o botník - počas toho, ako padala na zem. Priamo pri tom incidente, okrem nich dvoch, nebol nikto prítomný. Sestra bola vedľa a počula zvuky. Hneď po tom incidente poškodená odišla, lekára navštívila o dva dni, pretože v ten deň, keď išla k lekárovi, jej povedal lekár, aby prišla ráno, že už nemá čísla. Poškodená ďalej uviedla, že bolesť začala pociťovať hneď po uvedenom napadnutí. Počas tých dvoch dní od predmetného incidentu robila iba bežné činnosti, pri ktorých by sa jej takéto zranenie malíčka stať nemohlo.
Z obsahu spisu zároveň vyplýva, poškodená zároveň odmietla prísť na vyšetrenie k znalcovi, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, čo odôvodnila tým, že bol na ňu vyvíjaný fyzický resp. psychický nátlak, aby to stiahla. Na výsluchu dňa Tvrdila, že doma sa s ňou nik nerozprával, všetci okolo nej prešli akoby bola vzduch. Na uvedenom výsluchu zároveň poškodená uviedla, že vtedy ako ju obžalovaný sotil na zem, tak na tej zemi sa bránila tým, že ho aj ona kopala. Tvrdila zároveň, že aj v čase, keď ležala na zemi, tak jej obžalovaný držal vlasy kvôli tomu, aby sa nemohla zdvihnúť. Pokiaľ ide o samotný pád, poškodená uviedla, že padala tak, že vlastne vtedy spravila taký obšuch, bol tam čierny pásik od topánky na skrini, čo sa nachádza na tej chodbe. Poškodená zároveň potvrdila, že s rodinou už mávala častejšie konflikty, pretože matka nemá rada jej priateľa, hoci sa s ním ani nezoznámila. Zároveň poškodená v rámci uvedeného výsluchu potvrdila, že už aj v minulosti sa stalo, že v prípade určitých vypätých situácii sa hodila na zem, avšak nikdy to nebolo takéto.
Na hlavnom pojednávaní bola následne postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkyne S. O. zo dňa 27.04.2020, ktorá svedkyňa odmietla vo veci vypovedať, nakoľko sa jedná o blízke osoby, s ktorými býva v jednej domácnosti a nechce im svojou výpoveďou spôsobiť trestné stíhanie.
Zo znaleckého posudku č. 6/2020 doc. A.. K. Z., Z.. znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia zistil, že poškodená utrpela poranenie ľavej ruky. Išlo o dvojitú prasklinu dolného článku malíka ľavej ruky s krvnou podliatinou pod nechtom malíka. Poškodená bola ošetrená až dva dni po úraze, t. j. 04.12.2019, a poranenie bolo ošetrené znehybnením sádrovou fixáciou do 03.01.2019, t. j. 30 dní a potom začala rehabilitovať. Znalec ohľadom spôsobu a vzniku zranenia uviedol, že dvojitá prasklina dolného článku malíka ľavej ruky vznikla s najväčšou pravdepodobnosťou dvomi mechanizmami: a) nárazom dolného článku do tupého predmetu okolitého terénu. Násilie bolo strednej intenzity a pôsobilo priamo do špičky malíka ľavej ruky; tupým predmetom mohol byť hocijaký predmet okolitého terénu. Poškodená spadnúť a naraziť špičkou vystretého malíka do tupého predmetu okolitého terénu, b) silným stlačením alebo úderom tupého predmetu. K poraneniu často dochádza pri pricviknutí si malíka do dverí, úderom kladiva do koncového článku a podobne. Znalec teda uviedol, že poškodená mohla spadnúť a naraziť špičkou malíka ľavej ruky do tupého predmetu okolitého terénu.
Poranenie poškodenej mohlo podľa znalca vzniknúť pri páde ako to uviedla vo svojej výpovedi poškodená. Znalec ďalej konštatoval, že nakoľko poškodená ale bola vyšetrená až dva dni po úraze, uvedené poranenie nemusí mať príčinnú súvislosť s predmetným napadnutím. Pri danej intenzite nárazu a smerovaní nárazu nemohlo dôjsť v prípade poškodenej k vážnemu úrazu. Znalec v závere znaleckého posudku jednoznačne uviedol, že u poškodenej nedošlo k zraneniu životne dôležitého orgánu tela. Poranenie neohrozovalo poškodenú na živote, nevyžadovalo si dlhšiu dobu liečenia ako šesť týždňov, neobmedzilo poškodenú a nespôsobilo zníženie pracovnej spôsobilosti. U poškodenej nedošlo ani k ostatným taxatívne uvedeným prípadom vážnej traumy. Poranenie poškodenej znalec klasifikoval z lekárskeho hľadiska ako úraz ľahký. Zlomenina koncového článku malíka bez posunu si podľa znalca vyžaduje dobu liečenia a PN v rozmedzí 3 - 5 týždňov. Poškodená bola liečená celkovo 30 dní, čo je adekvátna doba liečenia. Počas uvedenej doby t. j. celkovo 30 dní, nosila sadrovú fixáciu, ktorá ju obmedzila počas tejto doby v hygiene ľavej ruky, nemohla ňou vykonávať manuálne domáce práce, nosiť predmety a používať ju. Poškodená podľa znalca nebola obmedzená v stravovaní, obliekaní, v pohybe, ani v ostatných bazálnych činnostiach, dokázala sa o seba postarať.
K osobe obžalovaného súd zistil, že podľa správy z miesta bydliska jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku, žije v domácnosti so svojou manželkou, s ktorou má jedno maloleté dieťa.
V evidencii priestupkov obžalovaný doposiaľ nemá evidované žiadne priestupky a rovnako nemá doposiaľ ani žiaden záznam v odpise registra trestov.
V správe zamestnávateľa zo dňa 26.05.2020 (č.l. 98) je obžalovaný hodnotený kladne, s tým, že svoju prácu vykonáva zodpovedne a nebol disciplinárne riešený.
Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a dospel záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že existujú dôvodné pochybnosti, že skutok pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal tak, ako bol žalovaný resp. nebolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu, preto ho súd spod podanej obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že konaním obžalovaného došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zákona.
Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Inak povedané výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, čo však podľa názoru súdu v prejednávanom prípade splnené nebolo, vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie. Judikatúra vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené fakty, a nielen o pravdepodobnosť. Nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal a tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R XX/XXXX).
Obžalovaný spáchanie skutku poprel, pričom zo spáchania skutku ho priamo usvedčovala svojou výpoveďou z prípravného konania iba poškodená. Ich výpovede sú teda z dôkazného hľadiska rovnocenné. Pre uznanie viny obžalovaného by teda bolo potrebné, aby k výpovedi poškodenej pristúpili ďalšie priame resp. aspoň i nepriame dôkazy, spôsobilé vylúčiť pochybnosti o spáchaní skutku obžalovaným, čo sa však v uvedenom prípade nestalo.
Takýmto dôkazom nemôže byť ani výsluch svedkyne S. A., keďže táto v prípravnom konaní v štádiu po vznesení obvinenia obžalovanému, odmietla vypovedať. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie poškodenej, v rámci ktorého aj sama uviedla, že prst si prisadla keď padala na zem, ďalej tvrdila, že ju mal obžalovaný sotiť a kopnúť medzi nohy, avšak žiadne ďalšie zranenia (okrem zlomeného malíčka) preukázané neboli, s inými zraneniami ani nepodstúpila lekárske ošetrenie či vyšetrenie. K uvedenému súd dodáva, že toto tvrdenie vyvoláva potom značné pochybnosti o pravdivosti tvrdení poškodenej, nakoľko ak by sa stal skutok, ktorý opísala poškodená t.j. že ju mal obžalovaný sotiť a na zemi ju držať za vlasy a kopať, je len ťažko predstaviteľné, že by neutrpela aj iné zranenia.
Ďalšou okolnosťou, ktorá oslabuje dôveryhodnosť poškodenej je aj jej tvrdenie (vo výpovedi v prípravnom konaní), kedy uvádzala, že doma s ňou potom nikto nerozprával a chodili okolo nej akoby bola vzduch. Z výsluchu obžalovaného a svedkyne G. A. totiž jednoznačne vyplýva, že poškodená z domu odišla bývať hneď v uvedený deň t.j. 02.12.2019 k priateľovi (keď sa obžalovaný s manželkou vrátili domov už tam poškodená nebola). Zároveň poškodená tvrdila, že pri páde sa akoby obšuchla o zem a na skrini zostal čierny pásik od topánky. Svedkyňa G. A. však na hlavnom pojednávaní vypovedala, že po návrate domov si na chodbe nevšimla žiadne stopy po zápase, ani vlasy, nebolo nič na nábytku ani na stenách.
Bez povšimnutia súdu nemohlo ostať ani ďalšie tvrdeniu samotnej poškodenej ohľadom tohto, že s rodinou už mávala aj predtým častejšie konflikty, pretože (podľa nej) matka nemala rada jej priateľa, hoci sa s ním ani nezoznámila. Tu sa potom javí ako nie celkom nedôvodné aj tvrdenie obžalovaného i svedkyne G. A., že hádku s obžalovaným využila poškodená ako zámienku, aby sa mohla odsťahovať k priateľovi , s čím oni predtým nesúhlasili.
V neposlednom rade súd poukazuje na závery znaleckého posudku doc. A.. K. Z., Z.., v ktorých znalec uvádza dve možné alternatívy vzniku predmetného porania malíčka poškodenej, pričom z ich popisu je zrejmé, že na jeho vznik nie je nevyhnutné napadnutie inou osobu. Zároveň samotný znalec poukázal na skutočnosť, že nakoľko poškodená išla na ošetrenia uvedeného zranenia až po dvoch dňoch, nemusí mať toto zranenie príčinnú súvislosť s (tvrdeným) napadnutím.
Rešpektujúc zásadu prezumpciu neviny uvedenú v § 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom vychádzajúcu z pravidla „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný dokazovať), súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.