Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10C-89-2023.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Subarea
10C/89/2023
Uznesenie
Okresný súd Martin v spore žalobkyne: A. B. C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX B. F., právne zastúpená: bpv Braun Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Ovocný trh 1096/8, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 279 48 994, na území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom bpv Braun Partners, s. r. o., o. z., advokátska kancelária, so sídlom Europeum Business Center, Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 862 207, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. J. XX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, o zaplatenie sumy 8.806,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.09.2023 bola tunajšiemu súdu postúpená vec ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 16Up/1205/2023. Návrhom sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39.000,00 eur od 08.01.2020 do 16.07.2023 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11.000,00 eur od 09.01.2020 do 16.07.2023, ako príslušenstva k platbám, ktoré žalovanému uhradila dňa 07.01.2020 v sume 39.000,00 eur a dňa 08.01.2020 v sume 11.000,00 eur, na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 03.01.2020, a ktoré žalovaný z dôvodu neuzavretia kúpnej zmluvy, (predmetom ktorej mala byť kúpa 2-izbového bytu) žalobkyni vrátil dňa 17.07.2023. Ďalej si uplatnila náhradu trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.02.2024 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, s odvolaním sa na oznámenie Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 13.12.2023 vo veci vykonania kontroly dodržiavania podmienok stavebného povolenia vydaného za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti ohľadom vytvorenia aj 2-izbovej bytovej jednotky, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy, výsledkom ktorej bolo porušenie podmienky 1. a 6. stavebného povolenia (vykonanie zmien bez povolenia stavebného úradu a oznamovacia povinnosť začatia stavby ) zo strany stavebníka (žalovaného) a s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žiadala, aby súd konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalovaného, a to pre absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluvy, o čom sa dozvedela až po podaní žaloby vychádzajúc z vyjadrenia Slovenskej stavebnej inšpekcie. Tvrdí, že túto skutočnosť nemohla vopred vedieť a absolútnu neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve zapríčinil výlučne sám žalovaný tým, že predmetom zmluvy bol byt o ktorom vedel, že ho nemôže postaviť, čo žalobkyňa vedieť nemohla,
nakoľko nebola účastníkom povoľovacích procesov stavby. Je toho názoru, že v čase podania žaloby bol jej nárok dôvodný.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Žalobkyňa doručila späťvzatie žaloby v štádiu konania po pojednávaní, kedy sa vyžaduje súhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalovaného.
7. Súhlas so späťvzatím žaloby a zastavením konania žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.03.2024. Pretože boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, súd postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
8. Avšak čo sa týka náhrady trov konania, žalovaný v podaní trval na tom, že nárok na náhradu trov konania patrí jemu. Navrhol, aby náhrada trov konania bola priznaná žalovanému. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že konanie bolo zastavené z dôvodov na strane žalovaného, nakoľko žalobkyňa sa dozvedela o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluvy až po doručení vyjadrenia Slovenskej stavebnej inšpekcie a podľa jej vyjadrenia nemohla túto skutočnosť vopred vedieť. Má za to, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú preukázané. Uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (dňa 03.01.2020) už bolo vydané stavebné povolenie (zo dňa 07.11.2017), na základe ktorého mala mať bytová jednotka „C“ 4 izby. O vydanom stavebnom povolení žalobkyňa vedela, nakoľko túto skutočnosť podpísala aj v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Za účelom predaja bytu sa žalobkyňa stretla so žalovaným v rodinnom dome, kde sa nachádza byt „C“, pričom mala na výber k odkúpeniu z viacerých možných bytov. V čase, keď žalobkyňa bola prítomná na stavbe jednoznačne vedela, že byt „C“ má byť v zmysle stavebného povolenia 4-izbový a je tu zámer rozdeliť ho na 2-bytové jednotky. Práve o tento druh nehnuteľnosti prejavila žalobkyňa záujem. Následne bola uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve, kde už bol ako byt „C“ uvedený 2-izbový byt. V čase od 06.11.2019 žalovaný žiadal o zmenu územného plánu v časti Tatranská Štrba, o čom bola žalobkyňa tiež informovaná. Nie je teda pravdou, že by absolútnu neplatnosť mal zapríčiniť jedine žalovaný, resp. že žalobkyňa sa o uvedenom dozvedela až po doručení vyjadrenia Slovenskej stavebnej inšpekcie. Žalobkyňa si bola vedomá tej skutočnosti, že svojim podpisom na zmluve o budúcej kúpnej zmluve uzavrela zmluvu na v tom čase neexistujúci predmet, hoci práve o tento predmet zmluvy mala záujem, čoho dôkazom je i list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24.01.2023, kde sa uvádza, že žalobkyňa má i naďalej záujem na kúpe bytu v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Nič nebránilo žalobkyni v tom, aby sa prípadne ona sama informovala na príslušnom stavebnom úrade ohľadom akýchkoľvek informácií týkajúcich sa predmetu zmluvy, ak by bola mala akúkoľvek pochybnosť, resp. záujem si vec preveriť s tým, že tento druh informácie jej bol povinný príslušný stavebný úrad poskytnúť. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Je to vlastne sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli a prisudzuje sa bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný sa vo veci len bránil. Má za to, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania a teda žalovaný má nárok na náhradu trov konania.
9. Podľa § 256 od. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, t.j. trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že
vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká strane povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. V danom prípade späťvzatie žaloby žalobkyňa dôvodila tým, že sa z oznámenia Slovenskej stavebnej inšpekcie dozvedela o porušení podmienok stavebného povolenia týkajúceho sa výstavby aj bytovej jednotky, ktorá pôvodne mala byť predmetom kúpnej zmluvy na základe medzi stranami uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z čoho potom vyvodila neplatnosť uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalobkyňa už pri podpise samotnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala vedomosť o nesúlade v špecifikácii predmetu prevodu (kúpy), tu zadefinovanej ako 2-izbový byt, so stavebným povolením, kde v stavebnom povolení bola bytová jednotka zadefinovaná ako 4-izbový byt, čo žalobkyňa potvrdila aj vo svojom vyjadrení zo dňa 14.12.2023. Vychádzajúc z uvedeného je potom nutné konštatovať, že už v čase uzatvárania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bolo možné predpokladať jej neplatnosť pre nemožnosť plnenia. S poukazom na uvedené súd potom uzatvára, že procesné zavinenie tak na začatí konania, z dôvodu podania žaloby, ktorej nárok žalobkyňa odvodila z neplatnej zmluvy, ako aj na jeho zastavení, rovnako pre neplatnosť zmluvy, je na strane žalobkyne a náhrada trov konania patrí žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.