Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-199-2019.pdf
PDF · 99.95 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/199/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a Mgr. Pavla Ištóka, v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40994/2019-42-II-B zo dňa 19.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca elektronickou žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 23.04.2019 požiadal žalovaného o sprístupnenie nasledujúcich informácií: (i) vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k LP/2016/428 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/428 a (ii) ktorý konkrétny zamestnanec MS SR je zodpovedný za to, že na https://www.slov-lex.sk/legislativne- procesy/SK/LP/2016/428 nie je zverejnené vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania?
2. K druhej požadovanej informácii žalovaný oznámil žalobcovi, že vyhodnotenie pripomienkového konania nebolo zverejnené v dôsledku technickej poruchy novo nabehnutého systému Slov-lex v čase vyhodnocovania pripomienok. Nešlo teda o chybu zo strany žiadneho konkrétneho zamestnanca žalovaného, ale o systémovú technickú poruchu. Predmetná odpoveď bola žalobcovi zaslaná elektronickou formou dňa 03.05.2019.
3. Vo vzťahu k prvej požadovanej informácii vydal žalovaný (na nižšom stupni rozhodovania) rozhodnutie o nesprístupnení informácií č. 237/2019-142-I-B zo dňa 03.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým danej požiadavke žalobcu nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil, pretože ich žalovaný nemal k dispozícii.
4. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní obsahu žiadosti pristúpil k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných informácií, pretože požadovanými informáciami nedisponuje. Uviedol, že zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o slobode informácií“) povinným osobám ukladá sprístupňovať len také informácie, ktoré majú k dispozícii, resp. sú povinné mať k dispozícii.
5. V súvislosti s požadovanými informáciami žalovaný konštatoval, že z dôvodu, že pri vypracovávaní vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania k legislatívnemu procesu č. LP/2016/428, ktorý sa týkal Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, prišlo k technickej poruche, nebolo požadované vyhodnotenie pripomienkového konania vypracované a zverejnené. Žalovaný neskôr, po vyriešení technického problému, nepristúpil k dodatočnému vypracovaniu a zverejneniu tohto vyhodnotenia, pretože sa medzičasom na stránke Slov-lex, a teda v zbierke zákonov, zverejnila samotná Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, takže dodatočné vypracovanie a zverejnenie vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania považoval žalovaný za bezpredmetné.
6. Žalovaný tak dospel k záveru, že žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože požadovanými informáciami nedisponuje. Žalovaný súčasne uviedol, že sa zaoberal aj možnosťou postúpenia žiadosti inej povinnej osobe, ktorá by mohla byť požadované informácie k dispozícii, avšak neexistuje iná povinná osoba, ktorá by mohla požadovanými informáciami disponovať.
7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, doručený žalovanému dňa 06.06.2019 (ďalej len „rozklad“). Žalobca uviedol, že žiadosti o sprístupnenie informácii žiada vyhovieť a požadované informácie sprístupniť, pretože požadované informácie má žalovaný k dispozícii a je povinný obnoviť tie listy spisu o medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré sa stratili. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za arbitrárne, nepreskúmateľné a hrubo zavádzajúce. Žalovaný utajuje vyhodnotenie predmetného medzirezortného pripomienkového konania a nedostatočne posúdil jeho žiadosť a v prvostupňovom rozhodnutí dospel k nesprávnemu záveru.
8. Žalobca konštatoval, že pripomienkujúce subjekty majú v rámci medzirezortného pripomienkového konania právo na prístup k vyhodnoteniu medzirezortného pripomienkového konania, ako aj na účasť na rokovaní o vznesených pripomienkach, čo žalovaný hrubo porušuje. Na požadované informácie sa nevzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám, pretože žalovaný disponuje požadovanými informáciami a má vedomosť, ktorá sekcia nimi disponuje.
9. Žalobca mal za to, že žalovaný bol povinný obnoviť stratené informácie, resp. bol povinný mať k dispozícii vyhodnotenie pripomienkového konania a prešetriť, či údajná technická porucha nie je súčasťou trestného činu. Žalovaný si odporuje, keď tvrdil, že prišlo k vypracovaniu medzirezortného pripomienkového konania a zároveň tvrdil, že sa nepristúpilo k vypracovaniu a zverejneniu tohto vyhodnotenia. V zbierke zákonov je zverejnená Vyhláška, ktorá je zaťažená úmyselnou vadou, ktorá vylučuje ďalšiu existenciu takejto protiústavnej vyhlášky a dodatočné obnovenie už raz vypracovaného vyhodnotenia pripomienkového konania a jeho okamžité zverejnenie a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je zo strany žalovaného nevyhnutné. Nedošlo k takej technickej poruche, ktorý bráni v obnove kompletného vyhodnotenia pripomienkového konania v elektronickej forme a zodpovedný zamestnanec má požadované informácie aj v písomnej forme, a preto je možné informáciu sprístupniť a žalovaný má povinnosť obnoviť a skompletizovať príslušný spis. Žalovaný tak dospel k nesprávnemu záveru, žiadosti je možné vyhovieť a požadované informácie sprístupniť, keďže nimi disponuje alebo ich obnovou spisu skompletizuje a podá aj súvisiace trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý tento protiústavný stav spôsobil a napriek množstvu relevantných pripomienok podvodne zlegalizoval vyhlášku, ktorá „de facto mení zákon o rodine, Ústavu SR a Listinu základných práv a slobôd.“
10. Žalobca zároveň uviedol, že Sekcia legislatívy žalovaného má požadované informácie k dispozícii a požadované informácie môžu mať k dispozícii aj spolupracujúce rezorty – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Postup žalovaného bol preto nezákonný a nesprávny a žalobca žiadal, aby bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené alebo zmenené tak, že požadovaná informácia bude sprístupnená.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
11. Na podklade podaného rozkladu žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. 40994/2019-42- II-B zo dňa 19.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. Žalovaný uviedol, že bolo preskúmané prvostupňové rozhodnutie, rozklad a predložený spisový materiál a dospel k záveru, že je potrebné rozklad zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
12. Žalovaný ako odvolací orgán sa zaoberal všetkými tvrdeniami žalobcu a dospel k záveru, že podaný rozklad nie je dôvodný. Uviedol, že zmyslom a účelom Zákona o slobode informácií je realizácia základného práva zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje právo na informácie ako základné právo nevyhnutné pre riadne fungovanie demokratickej spoločnosti, a to najmä poskytnúť informácie týkajúce sa rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a o hospodárení s majetkom a verejnými finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
13. Žalovaný sa stotožnil so záverom, ktorý bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože v dôsledku technickej poruchy systému Slov-lex, v čase legislatívnych prác na dotknutej vyhláške, nebolo vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania v tomto systéme zapracované a zverejnené a nebolo tak uskutočnené ani po odstránení technického problému. Tvrdenia žiadateľa, že žalovaný pri posúdení žiadosti dospel k nesprávnemu záveru, pretože žalovaný musí stratené informácie obnoviť a prešetriť, či údajná porucha nie je súčasťou trestného činu, sú nepodstatné z hľadiska vybavenia žiadosti podľa Zákona o slobode informácií. Žalovaný ako odvolací orgán tak považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a jeho odôvodnenie za zrozumiteľné a dostačujúce.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
14. Žalobca podal dňa 16.09.2019 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu (ďalej len „žaloba“). Žalobca uviedol, že žalovaný ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorú žalobca požiadal v obsahu jeho žiadosti. Na podklade uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým prikáže žalovanému sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu. Následne dňa 19.09.2019 žalobca pripojil napadnuté rozhodnutie a uviedol, že žalovaným uvádzaná technická porucha systému Slov-lex v skutočnosti neexistovala, legislatívne práce majú svoj zákonný postup, vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania musí byť v tomto systéme vypracované a zverejnené a muselo byť uskutočnené zákonným spôsobom po odstránení technického problému. Žalovaný podľa názoru žalobcu dospel k nesprávnemu právnemu názoru, pretože žalovaný musí stratené informácie obnoviť a prešetriť, či údajná technická porucha a následne (ne)konanie nie sú súčasťou trestného činu.
15. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.09.2019 žalobca priložil rozklad a v obsahu formulárového podania opísal obsah podaného rozkladu.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.12.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), v rámci ktorého zhrnul priebeh administratívneho konania a následne sa vyjadril k podanej žalobe, s ktorou sa nestotožnil. Žalovaný uviedol, že o žiadosti žalobcu prebehlo riadne a zákonné konanie, v ktorom boli zo strany žalovaného včas vydané rozhodnutia, ktoré spĺňajú všetky formálne i obsahové náležitosti, sú dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a je možné ich považovať za súladné so zákonom a správne.
17. Žalovaný poukázal na to, že žaloba neobsahuje, resp. prinajmenšom v nej nie sú špecifikované žalobné body, čo samo o sebe zakladá dôvod pre odmietnutie. Aj napriek uvedenému žalovaný uviedol, že tvrdenia a argumentácia žalobcu si navzájom odporujú. Žalobca na jednej strane tvrdí, že k žiadnej technickej poruche systému Slov-lex nedošlo, na druhej strane uvádza, že po odstránení technického problému malo byť vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania v systéme Slov-lex vypracované a zverejnené. Ak však podľa žalobcu k žiadnej poruche nedošlo, potom nepochybne nebolo potrebné túto poruchu odstraňovať a následne vypracovať žalobcom požadované vyhodnotenie
pripomienkového konania. Nie je podľa žalovaného zo žaloby zrejmé, v čom vlastne, resp. akým spôsobom mal žalovaný pri posúdení žiadosti pochybiť.
18. Žalovaný uviedol, že z oboch rozhodnutí vyplýva, že žalovaný nemohol sprístupniť informáciu z dôvodu, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, pričom je nepochybné, že v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní len tie informácie, ktorá má k dispozícii, resp. ktoré k dispozícii mať musí. Povinná osoba nemôže sprístupniť informáciu, s ktorou nedisponuje.
19. Žalovaný dospel k záveru, že ani napadnutým rozhodnutím a ani prvostupňovým rozhodnutím nebol žalobca ukrátený na svojich právach a rozhodnutia žalovaného sú zákonné a správne. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
V.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania
20. Žalobca sa k vyjadreniu vyjadril v replike, doručenej súdu dňa 03.02.2020. V rámci repliky žalobca predložil zborník príspevkov účastníkov Okrúhleho stola a uviedol podstatné časti pripomienok vznesených v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Následne poukázal, že žalovaný nijakým spôsobom neosvedčil a nijako nepreukázal a nekonkretizoval údajnú technickú poruchu systému Slov-lex v čase vyhodnocovania pripomienok, navyše v tom čase neboli ostatné medzirezortné pripomienkové konania bojkotované a išlo teda o chybu zo strany konkrétneho zamestnanca žalovaného a nie o systémovú technickú poruchu. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že technická porucha existovala a nenechávať túto podstatnú vec len v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Žalobca tak v replike navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil. 21. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
22. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-6S/199/2019.
23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol.
24. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.04.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
25. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
28. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
29. Správny súd prvotne uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a to aj vo veciach správneho súdneho prieskumu na podklade žiadosti o poskytnutie informácií podľa Zákona o slobode informácií. Správny súd zároveň poukazuje na § 182 ods. 1 písm. e) SSP, ktorý uvádza, že v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). Žalobné body musia mať určitú mieru konkretizácie tak, aby správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, mohol pristúpiť k súdnemu prieskumu napadnutých rozhodnutí. Žalobca v žalobe (viackrát doplnenej až po uplynutí lehoty na podanie žaloby) uviedol výlučne skutkové tvrdenia smerujúce k tomu, že (i) žiadosti žalobcu nebolo vyhovené a (ii) žalovaným uvádzaná technická porucha v skutočnosti neexistovala a vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania muselo byť zverejnené po odstránení technického problému a žalovaný musí stratené informácie obnoviť a prešetriť, či údajná technická porucha a následné nekonanie nie sú súčasťou trestného činu. V žalobe sa tak nenachádzajú konkrétne žalobné body.
30. Správny súd súhlasí so žalovaným, že v danom prípade by prichádzala do úvahy aj aplikácii odmietnutia žaloby, avšak z dôvodu, aby nedošlo k odopreniu spravodlivosti, správny súd pristúpil k súdnemu prieskumu žaloby. Správny súd zároveň uvádza, že tvrdenia a skutočnosti, ktoré žalobca predniesol v obsahu repliky a ktoré majú formu aj žalobných bodov, správny súd nevyhodnocoval a neprihliadal na ne, a to s odkazom na § 181 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP. S odkazom na § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Z dôvodu, že žalobca podal doplnenie žaloby a repliku po uplynutí lehoty na podanie žaloby (ktorá začala plynúť dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa 15.07.2019 a uplynula 15.09.2019, resp. 16.09.2019 z dôvodu víkendu), s odkazom na uvedené správny súd na tieto skutočnosti neprihliadal. Správny súd zároveň pripomína, že nie je jeho povinnosťou vyhľadávať za žalobcu žalobné body, ale je to výlučnou zodpovednosťou žalobcu, aby dostatočným spôsobom a včas vymedzil žalobné body.
31. Z dôvodu, že žalobca opakovane poukázal na existenciu technickej poruchy, správny súd preskúmal žalobu v prizme tejto skutočnosti. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že žalovaný svoje závery dostatočným spôsobom odôvodnil a jeho závery sa nevymykajú logike. Vychádzajúc ako z prvostupňového rozhodnutia, tak aj z napadnutého rozhodnutia, žalovaný dostatočným spôsobom uviedol, prečo nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Správny súd súhlasí so žalovaným, že technická porucha je objektívna skutočnosť, na podklade ktorej nebolo možné vyhovieť žalobcovi a opak žalobca ani nepreukázal. V tomto smere tak tvrdená neexistencia technickej poruchy ostala len v rovine subjektívnych tvrdení žalobcu. Správny súd uvádza, že konanie na základe Zákona o slobode informácií sleduje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a nesleduje iné skutočnosti, ktoré so slobodným prístupom k informáciám nesúvisia – povinnosťou žalovaného v tomto konaní tak nebolo riešiť otázky prípadného trestného oznámenia, riešenia technických porúch a pod. Úlohou žalovaného bolo vyhodnotiť, či v čase podania žiadosti má k dispozícii informácie, ktoré žalobca požadoval. Ak tieto informácie k dispozícii nemá, je povinnosťou povinnej osoby – žalovaného o tom žalobcu upovedomiť. Žalovaný tak nepochybil, ak prvostupňovým rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu z dôvodu absencie dispozície s požadovanou informáciou.
32. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobný bod uplatnený v žalobe je nedôvodný. Vychádzajúc z administratívneho spisu a z napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že žalovaný si zaobstaral dostatok dôkazov k rozhodnutiu, vo veci rozhodol vecne správne a napadnuté rozhodnutie poskytuje žalobcovi dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu zamietol.
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).