Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/401/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcu: T.. T.. I.. Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Ľ.. Š. XXX/XX, P. W.y, zast.: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, so sídlom Ulica Trhová 3, Trnava, o zaplatenie sumy 5.815,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 5.815,23 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 5.815,23 eur od 16.12.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2015 (pôvodne uplatnenou aj voči spoločnosti KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, neskôr aj voči spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.), v zmysle čiastočného späťvzatia a ostatných podaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5.815,23 eur s príslušenstvom ako aj nároku na náhradu trov konania. Uplatneného nároku sa domáhal na tom skutkovom základe, že dňa 02.09.2013 v čase približne o 20:15 hod. na ulici Rybníková/Zelený kríčok v Trnave, oproti autobusovej zastávke, počas jazdy v strednom pruhu, za prítomnosti Y. T. a L. Š. ako spolujazdcov, rýchlosťou maximálne 50 km/h, vlastným motorovým vozidlom VW Golf plus 1,6 kombi, EVČ: O.-XXXEB, narazil na pevnú prekážku - pootvorený poklop kanálu, ktorej zrážke zabrániť nemohol. Týmto nárazom mu vznikla škoda v celkovej výške 5.815,23 Eur. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného, ten vybavenie poistnej udalosti postúpil spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na doplnenie podkladov k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Nárok žalobcu na náhradu škody uspokojený nebol. Žalobca má za to, že za škodu objektívne zodpovedá žalovaný. Povinnosťou žalovaného ako správcu tejto pozemnej komunikácie bolo udržiavať ju v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je táto komunikácia určená, pričom táto zodpovednosť vyplýva z ust. - (ďalej len „“), ktorý je vo vzťahu k ust. špeciálnym predpisom. Poukázal na viaceré rozhodnutia prvostupňových ako aj odvolacích súdov.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nepovažoval za sporné, že žalobca svojim autom v meste Trnava na ulici Rybníková/Zelený kríčok narazil na kanalizačný poklop, čím mu vznikla škoda vo výške 5.815,23 eur. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že kanalizačný poklop mu nepatril. Podľa jeho názoru je za škodu zodpovedný vlastník poklopu, resp. správca kanalizácie, čo vyplýva aj zo záverov rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. zo dňa 13.12.2011. Taktiež vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku a to aj pre prípad, že by žalobca zmenil žalobný petit tak, že z pôvodného solidárne uplatneného nároku si bude nárok uplatňovať len voči žalovanému.

3. Zo zhodných skutkových tvrdení mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 02.09.2013 v čase približne o 20:15 hod. na ulici Rybníková/Zelený kríčok v Trnave, oproti autobusovej zastávke, počas jazdy v strednom pruhu, za prítomnosti Jozefa Mišíka a Pavla Šintála ako spolujazdcov, rýchlosťou maximálne 50 km/h, vlastným motorovým vozidlom VW Golf plus 1,6 kombi, EVČ: O.-XXXEB, narazil na pevnú prekážku - pootvorený poklop kanálu, ktorej zrážke zabrániť nemohol. Týmto nárazom mu vznikla škoda v celkovej výške 5.815,23 Eur. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného, ten vybavenie poistnej udalosti postúpil spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na doplnenie podkladov k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Nárok žalobcu na náhradu škody uspokojený nebol.

4. Z Uplatnenia náhrady škody zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody v lehote 15 dní, žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobcovi postúpenie žiadosti spoločnosti Respect Slovakia, s.r.o.

5. Podľa ust. , pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

6. Podľa ust. , súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.

7. Podľa ust. , ak na elektrických, telekomunikačných, vodovodných, kanalizačných a iných vedeniach (ďalej len "vedenie") uložených v pozemných komunikáciách nastane porucha a vznikne nebezpečenstvo všeobecného ohrozenia, vlastník alebo správca tohto vedenia neodkladne vykoná opatrenia potrebné na zamedzenie rozšírenia škôd a zaistenie bezpečnej premávky na komunikácii. Odstránenie takejto poruchy na vedeniach je zvláštnym užívaním, na ktoré sa vopred nevyžaduje povolenie cestného správneho orgánu. Vlastník alebo správca vedenia je povinný do 12 hodín od zistenia oznámiť vznik poruchy vlastníkovi alebo správcovi pozemnej komunikácie. Cestný správny orgán na základe žiadosti predloženej vlastníkom alebo správcom vedenia dodatočne vydaným rozhodnutím určí podmienky uvedenia diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie do pôvodného stavu na náklady vlastníka alebo správcu vedenia. Správny poplatok sa za toto dodatočne vydané povolenie nevyberá.

8. Podľa ust. , závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

9. Podľa ust. , správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

10. Podľa ust. , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa ust. , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Podľa ust. , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dňa 02.09.2013 v čase približne o 20:15 hod. na ulici Rybníková/Zelený kríčok v Trnave, oproti autobusovej zastávke, počas jazdy v strednom pruhu, za prítomnosti Y. T. H. L. Š. ako spolujazdcov, rýchlosťou maximálne 50 km/h, vlastným motorovým vozidlom VW Golf plus 1,6 kombi, EVČ: O.-XXXEB, narazil na pevnú prekážku - pootvorený poklop kanálu, ktorej zrážke zabrániť nemohol. Týmto nárazom mu vznikla škoda v celkovej výške 5.815,23 Eur. Žalovaný vzniknutú škodu žalobcovi neuhradil.

14. Vychádzajúc z námietok žalovaného, úlohou súdu v predmetnej veci bolo vysporiadať sa s otázkou zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu a vznesenou námietkou premlčania.

15. Predpokladmi zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie v zmysle sú závady v zjazdnosti miestnej komunikácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, a to bez ohľadu na zavinenie správcu komunikácie. Závada v zjazdnosti miestnej komunikácie tak zakladá objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie a je preto len na ňom či preukáže, že nebolo v medziach jeho možnosti závadu odstrániť alebo na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Súd je toho názoru, že poklop na kanalizačnej šachte je súčasťou miestnej komunikácie, keďže slúži na zaistenie bezpečnej a plynulej premávky na nej (ust. ), a tak v prípade vzpriečeného poklopu ide o závadu v zjazdnosti miestnej komunikácie, pretože táto neumožňuje bezpečnú jazdu vozidiel po nej a je vyvolaná vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať. V zmysle ust. je žalovaný povinný bez prieťahov odstraňovať závady v zjazdnosti miestnych komunikácii. Pokiaľ teda vznikla žalobcovi, ako užívateľovi miestnej komunikácie v dôsledku závady v jej zjazdnosti škoda na motorovom vozidle, je v zmysle ust. daná zodpovednosť žalovaného. Predmetné ustanovenie je postavené na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorej sa žalovaný môže zbaviť jediné v prípade, že preukáže, že nebolo v medziach jeho možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť - liberačné dôvody. Takéto dôvody však v konaní neboli tvrdené ani preukázané. Podľa názoru súdu uvedenej závade bolo možné predísť bežnou a riadnou údržbou predmetnej komunikácie a včasne vykonanými kontrolami poklopov na nej sa nachádzajúcich. Pokiaľ žalovaný poukazuje na zodpovednosť vlastníka poklopu, súd poznamenáva, že toto môže založiť jedine jeho zodpovednosť voči žalovanému, avšak nemá vplyv na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi, spôsobenú mu ako užívateľovi miestnej komunikácie porušením povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zákona ako správcovi komunikácie.

16. Vo vzťahu k námietke premlčania súd uvádza, že pri nároku na náhradu škody je v upravená osobitná premlčacia doba. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá - subjektívna premlčacia doba. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky - objektívna premlčacia doba. V prejednávanej veci škoda vznikla dňa 02.09.2013, to znamená, že subjektívna premlčacia doba uplynula najskôr dňa 02.09.2015. Pre prípad, že by mal žalovaný za to, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o výške škody, teda odo dňa vystavenia faktúr za opravu poškodeného vozidla, t.j. v prípade fakturovanej sumy 2.812,92 eur bola faktúra vystavená dňa 14.10.2013 a v prípade fakturovanej sumy 3.002,40 eur bola faktúra vystavená dňa 21.10.2013. V prípade faktúry vystavenej dňa 14.10.2013 by dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 14.10.2015 a v prípade faktúry vystavenej dňa 21.10.2013 by dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.10.2015. Žaloba bola podaná 25.08.2015, teda pred uplynutím ktorejkoľvek z vyššie uvedených premlčacích dôb.

17. K názoru žalovaného, že zmenou žalobného návrhu (keď si žalobca namiesto solidárne uplatneného nároku voči žalovanému Mestu Trnava, spoločnosti KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., uplatní nárok len voči jednému zo žalovaných) dôjde k premlčaniu uplatneného nároku súd uvádza, že žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha

solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práva a povinnosti k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatne záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné pravá, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetky žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých dlžníkov. Z hmotného pravá, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaní je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Vzhľadom na uvedené dôvody súd nie je viazaný tým, či bol nárok uplatnený voči viacerým žalovaným spoločne a nerozdielne alebo voči každému zvlášť, a preto späťvzatím žaloby voči ostatným žalovaným a následnou úpravou žalobného návrhu nemohlo dôjsť premlčaniu uplatneného nároku.

18. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný v zmysle ust. zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,5 % (základná úroková sadzba EBC bola od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5). Nakoľko si však žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil vo výške 5% od 16.12.2014 do zaplatenia t.j. odo dňa nesladnúceho od vystavenia reakcie žalovaného na výzvu žalobcu na náhradu škody, teda nárok bol uplatnený v menšom rozsahu ako žalobcovi prináleží, priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania v uplatnenom rozsahu vo výške 5% zo sumy 5.815,23 eur od 16.12.2014 do zaplatenia.

20. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().