Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-31-2020.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6T/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. marca 2021, takto
rozhodol:
obžalovaný U.G. X., nar. XX. XX. XXXX v Brezne, trvale bytom C., A. XX, t. č. ÚVTOS M.,
je vinný, že
1/ v období od 22. 01. 2016 do 14. 03. 2018 v mieste svojho trvalého bydliska v C., ul. A. Č.. XX a na ďalších miestach, kde sa zdržiaval, si pravidelne neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Brezne č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 27. 05. 2015, právoplatným dňa 17. 07. 2015, ako aj na základe zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol zaviazaný prispievať na výživu detí U. X., nar. XX. XX. XXXX, A. X., nar. XX. XX. XXXX, F. X., nar. XX. XX. XXXX a F. X., nar. XX. XX. XXXX sumou 27,13 € mesačne na každé dieťa zvlášť a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, čo predstavovalo od 01. 07. 2017 sumu vo výške 27,32 €, ktorú mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu k rukám ich matky T. X., trvale bytom C., N. XX, v dôsledku čoho za uvedené obdobie na výživnom nezaplatil sumu vo výške 2.799,92 €,
2/ v období od 02.05.2017 do 14.03.2018 v mieste svojho trvalého bydliska v C., ul. A. Č.. XX a na ďalších miestach, kde sa zdržiaval, si pravidelne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci v zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 28. 09. 2017, právoplatného dňa 31. 10. 2017 bol povinný prispievať na výživu syna Z. X., nar. XX. XX. XXXX s účinnosťou od 02.05.2017 vo výške 27,13 €, s účinnosťou od 01. 07. 2017 vo výške 27,32 € a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima mesačne vopred na účet M. M. S. (v súčasnosti už L. S. M. B. Q. S.), pričom bol zaviazaný uhradiť aj sumu zročného výživného za obdobie od 02. 05. 2017 do 28. 09. 2017 vo výške 134,64 €, ktoré mal zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, čo však neurobil, v dôsledku čoho za uvedené obdobie nezaplatil na výživnom L. S. M. B. Q. S.Č., Z. XX, K. Ľ., P.: XX XXX XXX, na syna Z. X. sumu vo výške 284,20 €,
teda
v bode 1/ obžaloby
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),
v bode 2/ obžaloby
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čím spáchal
v bode 1/ obžaloby
samostatný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona (§ 138 písm. b), j) Trestného zákona),
v bode 2/ obžaloby
samostatný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, 4, 8, § 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 15. 12. 2020 obžalobu na obvineného U. X. v bode 1/ obžaloby pre samostatný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona, v bode 2/ obžaloby pre samostatný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 03. 2021 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne mu samosudca kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, rozumel, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, bol na začiatku hlavného pojednávania poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumel právnej kvalifikácii skutkov, ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal svoju vinu. Obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Súd tak mal v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutkov, ktoré sú mu v obžalobe kladené za vinu. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, a po zistení stanoviska prokurátora, samosudca toto vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Trestného zákona a prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
Svedkovi - poškodenej T. X. obžalovaný dlhuje za obdobie od 22. 01. 2016 do 14. 03. 2018 výživné vo výške 2.799,92 € a svedkovi - poškodenému Centru pre deti a rodiny S. obžalovaný dlhuje za obdobie od 02. 05. 2017 do 14. 03. 2018 výživné vo výške 284,20 €. Obaja svedkovia - poškodení žiadajú, aby im obžalovaný dlžné výživné uhradil v celom rozsahu.
S ohľadom na vyššie uvedené je preukázané, že obžalovaný naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách) a znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy - správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, v zmysle ktorej obžalovaný nie je a od 01. 01. 2016 ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi; správu zo Sociálnej poisťovne, v ktorej je uvedené, že obžalovaný v súčasnosti nemá registrované žiadne poistenie a nie je ani poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou; výpis zo živnostenského registra, v zmysle ktorého v živnostenskom registri nie je vykonaný zápis o obžalovanom; výpis z katastra nehnuteľností, podľa ktorého je obžalovaný vlastníkom stavby - rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX, k. ú. C. v podiele 1/88; správa OR PZ ODI v Brezne, v zmysle ktorej obžalovaný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadnych motorových vozidiel; správu ÚVV a ÚVTOS BB, správu ÚVTOS M., z ktorých vyplýva, že obžalovaný si svoje povinnosti plní, príkazy a nariadenia rešpektuje, vystupovanie a správanie je na požadovanej úrovni, bol pracovne zaradený na viacerých pracoviskách, pracovné povinnosti si plnil, do dňa podania správy bol trikrát disciplinárne odmenený a nebol ani raz disciplinárne potrestaný; správu Mesta C.; výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol od 12. 03. 2017 do 04. 10. 2020 celkovo 3 krát priestupkovo postihnutý, jeden krát za znečistenie verejného prostredia a dvakrát za reflexné prvky; odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný na území Slovenskej republiky, pričom v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v rozsahu 7 rokov nepodmienečne uložený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 18. 10. 2017, právoplatný dňa 20. 10. 2017, na ktorého výkon bol obžalovaný zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, ale dňa 14. 08. 2020 došlo k zmene väznice na ústav na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil u neho jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný k spáchania trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keď spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď bol obžalovaný už za trestný čin odsúdený. Samosudca, aj bez návrhu obhajcu, skúmal existenciu aj iných poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, avšak dospel k záveru, že žiadne iné okolnosti v danom prípade obžalovanému nepoľahčujú a ani nepriťažujú. Samosudca potom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, v sadzbe upravenej podľa § 38 ods. 2, 4 a 8 Trestného zákona. Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, vzdelanie, možnosť nápravy, osobné pomery a postoj obžalovaného k spáchaným skutkom. Významnou skutočnosť pri rozhodovaní o dĺžke, prípadne mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie oľutoval. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktorým neodvolateľne a spravidla aj nenapadnuteľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, pomery a možnosť nápravy a jeho postoj k spáchaným skutkom, samosudca nakoniec dospel k záveru, že obžalovanému v tomto prípade postačuje uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Z uvedených dôvodov, hľadiac na všetky okolnosti a vykonané dôkazy, samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov. Nakoľko sa obžalovaný v súčasnosti nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, do ktorého bol preradený dňa 14. 08. 2020 z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, samosudca rozhodol, že aj trest uložený týmto rozsudkom vykoná obžalovaný v zmysle ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.