Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-79-2020.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Csp/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanému E. O., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. XXX/X, XXX XX O.Q., v konaní o zaplatenie 997,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 900,14 eur spolu s úrokom z omeškania spolu vo výške 5 % ročne zo sumy 900,14 eur od 03.04.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 35,- eur, splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80,46 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 997,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 03.04.2018 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá zanikla v titulu jej zlúčenia so spoločnosťou VÚB, a.s. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, uzatvoreného medzi dotknutými obchodnými spoločnosťami, a spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca zanikajúcej spoločnosti, pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem leasingu QCar a splátkového predaja TRIANGEL. Žalovaný, ako dlžník uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 03.08.2017 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 49,93 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.198,32 eur. Žalovaný uhradil z uvedenej sumy 99,86 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.01.2018 žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.03.2018 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 28.03.2018. Dlh žalovaného predstavuje sumu 997,62 eur.
Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 1.097,48 eur. Žalovaný uhradil čiastku vo výške 99,86 eur. Rozdiel predstavuje žalovaná suma vo výške 997,62 eur.
3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 28.12.2020 okrem iného uviedol, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností a žalovaný po podaní žaloby na žalovanej pohľadávke nevykonal žiadnu čiastkovú úhradu.
5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neprítomnosť riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom splnomocneného zástupcu hospodárnosťou konania z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu.
6. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nespochybňoval existenciu zmluvy o pôžičke uzavretej s právnym predchodcom žalobcu, nerozporoval ani tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov titulom pôžičky v sume 1.000,- eur ani o nesplácaní peňažných prostriedkov, popísal tiež dôvody, pre ktoré pôžičku prestal splácať.
7. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, označenými a predloženými žalobcom, a to notárskou zápisnicou L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. zo dňa 11.12.2017, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere vrátane zmluvných podmienok, Predžalobnou upomienkou, doručenkou, Výpisom o prehľade splátok a úhrad a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany vykonal aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovaného a lustráciami v Registroch obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a v obchodnom vestníku na žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.000,- eur právnym titulom pôžičky, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 24 mesačných splátkach po 49,93 eur splatných do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.09.2017. Zmluvné strany si nedohodli poistenie pôžičky. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali čiastku 198,32 eur a celková suma pôžičky bola vo výške 1.198,32 eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 20,22 %, pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 20,22 %. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 10,94 %. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.08.2019. Pôžička bola poukázaná na bankový účet označený žalovaným, o ktorom čestne prehlásil, že je jeho vlastníkom.
9. Právny predchodca žalobcu výzvou - predžalobná upomienka zo dňa 26.01.2018 vyzval žalovaného k bezodkladnému splateniu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 149,79 eur s upozornením, že ak do 05.03.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2017 bude žalobca oprávnený úver zosplatniť. Zásielku bola žalovanému doručená dňa 01.02.2018.
10. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný žalobcovi uhradil celkom 99,86 eur. Zostatok neplatenej pôžičky predstavuje čiastku 1.113,32 eur, v ktorej sú zahrnuté aj zmluvné pokuty v celkovej výške 115,70 eur, ktoré si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil.
11. Písomnosťou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 28.03.2018 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 997,75 eur sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
12. Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že potreboval súrne peniaze, tak to riešil týmto spôsobom. Spočiatku pôžičku splácal, ale potom čo prestal robiť, nemal príjem, pôžičku prestal splácať. Uvedomuje si, že peniaze treba vrátiť, nie je však schopný zaplatiť to jednorázovo, iba v splátkach, maximálne po
30,- eur mesačne, pretože len vo februári sa zamestnal na dohodu, a ani nevie koľko zarobí. Nie je ženatý. Má iba jedno dieťa, ktoré s jeho bývalou partnerkou a matkou žije viac ako 26 rokov v Českej republike. Nie sú však v kontakte, žije sám.
13. Lustrácia v Obchodnom vestníku na žalovaného je negatívna. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2017 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2017 do 15. augusta 2017) vypočítaná zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejnených na webovom sídle MF SR, ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, predstavuje 19,62%.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 04.12.2018 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
24. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
25. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 27. Podľa § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 900,14 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 97,48 eur sud žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke, medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva o pôžičke je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 49,93 eur. Zmluva o pôžičke obsahovala všetky zákonom
stanovené náležitosti uvedeného zmluvného typu, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme pôžičky a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 1, 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala relevantný údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, namiesto správneho údaja o najvyššej prípustnej výške odplaty 19,62 %, obsahovala nesprávny a vyšší údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty 20,24%, preto dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 20,22 % súd považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Úroková sadzba poskytovaná bankami pri obdobnom spotrebiteľskom úvere poskytovanom na obdobie viac ako jeden rok až do piatich rokov bola v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. v auguste 2017 vo výške 9,56 % ročne. Zmluvné dojednanie o úrokovej sadzbe, ako odmene za poskytnuté peňažné prostriedky tak viac, ako dvojnásobne prevyšuje úrokovú sadzbu bežne používanú v obchodných vzťahoch, súd preto zmluvné dojednanie o odplate za poskytnuté peňažné prostriedky považuje za rozporné s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a za priečiace sa dobrým mravom a legitímnym záujmom spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto takéto zmluvné dojednanie je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade ročná percentuálna miera nákladov vypočítaná právnym predchodcom žalobcu na základe údajov platných v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov, preto je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke, keď jeho právny predchodca žalovanému reálne poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktorá skutočnosť sporná nebola, rovnako tak ani skutočnosť, že žalovaný žalobcovi doposiaľ uhradil peňažné prostriedky vo výške 99,86 eur. Súd s poukazom na uvedené priznal žalobcovi právo na zaplatenie dôvodne uplatnenej sumy vo výške 900,14 eur tvorenej istinou nesplateného úveru, t.j. rozdielu medzi poskytnutými a splatenými peňažnými prostriedkami (1.000 - 99,86 eur) a vo zvyšku, t.j. v časti žalovanej sumy 97,48 eur s poukazom na uvedené právne posúdenie žalobu, ako nedôvodnú zamietol.
33. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v zákonnej výške 5,00 % ročne a súd mu ich priznal z priznanej istiny úveru, a to počnúc dňom nasledujúcim po vzniku omeškania, t. j. šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 28.03.2018, keďže skutočnosť o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sporná nebola, t. j. od 03.04.2018 až do zaplatenia, nakoľko záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol po 01.02.2013.
34. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa § 232 ods. 4 Civilný sporový poriadok, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
36. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 35,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo, keďže ako vyplýva z lustrácie v sociálnej poisťovni, žalovaný od druhej polovice roka 2019 a ani v priebehu roka 2020 nepracoval, nie je preto dôvod mu neveriť, že nie je schopný zaplatiť dlžnú sumu naraz, navyše ak žije sám a sám sa podieľa aj na úhrade nákladov na domácnosť. Povolením splátok nebude vo svojich majetkových pomeroch dotknutý ani samotný žalobca, keďže ide banku a v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť dlžnú sumu jednorazovo.
37. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
38. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 900,14 eur, čo je 90,23 %, neúspech v sume 97,48 eur, čo je 9,77 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 90,23 % - 9,77 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 80,46 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,46 %. O presnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.