Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-70-2009.pdf
PDF · 74.68 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-13C/70/2009
Uznesenie
M. súd T. II v spore žalobcu: W.. C. G., nar. 9. 9. XXXX, J. X/XX, D., zastúpeného: I.. W. O., advokátka, E. XX, T., proti žalovanej: I. N., nar. XX. 5. XXXX, Y. XX, T., t. č. T. 4, T., zastúpenej: I.. Y. T., advokátka, E. XX, T., o určenie času plnenia, takto
rozhodol:
X. proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
X. Rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX XX. 1. XXXX súd žalobu zamietol. K. výrokom si vymienil o trovách konania rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to v súlade s vtedy platným a účinným zákonom č. XX/XXXX Zb. M. súdny poriadok. O. nadobudol právoplatnosť XX. XX. XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v T. ako súdu odvolacieho, ktorý XX. XX. XXXX potvrdil rozsudok XXC/XX/XXXX - XXX a druhým výrokom priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.
X. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a ani o ich výške nebolo doposiaľ rozhodnuté, keď uznesenie, ktorým súd zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura (č. k. XXC/XX/XXXX - XXX z 2. 3. XXXX), bolo uznesením T. súdu v T. ako súdom odvolacím č. k. XCo/XXX/ XXXX - XXX z 1. 6. XXXX zrušené. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd okrem iného uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 257 zákona č. XXX/XXXX Z. z. Q. sporový poriadok (ďalej ako „Q.“) skúmať s prihliadnutím na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, či sú tu prítomné také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o uplatnenom nároku úspešnej žalovanej na náhradu trov konania.
X. Krajský súd v T. tak rozhodol o odvolaní žalobcu, v ktorom žalobca dôvodil, že v priebehu konania skutočnosti uvádzané v žalobe preukazoval zápisnicami z trestného konania, v ktorom bol on poškodený, bol obeťou trestného činu, pri ktorom utrpel okrem iných zranení pomliaždenie mozgu a chronické krvácanie pod tvrdú plenu mozgu, po ktorých doposiaľ má trvalé následky, ďalej mu bolo odcudzených XX.XXX,-Sk, a jednou z obvinených za tento trestný čin bola aj žalovaná. P. konanie voči žalovanej je vedené od r. XXXX a doposiaľ nebolo o jej vine alebo nevine rozhodnuté. Y. súd prvej inštancie mal o týchto skutočnostiach pri rozhodovaní o trovách konania vedomosť, nezohľadnil ich ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ustanovenia § X50 ods. 1 M. súdneho poriadku (obdoba súčasného ustanovenia § 257 Q., pozn. súdu) a priznal trovy konania úspešnej žalovanej. Je presvedčený o tom, že v situácii, keď žalovaná je dôvodne podozrivá, že spáchala voči nemu trestný čin, po ktorom má trvalé poškodené zdravie, súd nedostatočne posúdil v predmetnom konaní pri rozhodovaní o trovách konania, či nie je potrebné aplikovať ustanovenie § X50 ods. 1 M. súdneho poriadku, a preto je rozhodnutie v rozpore so všetkými zásadami spravodlivosti a rovnako aj v rozpore s dobrými mravmi, keď ho zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania. G. pritom na uznesenie L. súdu D. republiky sp. zn. XMcdo/XX/XXXX z XX. 1. XXXX, z ktorého vyplýva, že nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Aj keď ustanovenie § 150 M. súdneho poriadku nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal možnosť jeho aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať. X. V dôsledku zmeny právnej úpravy súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (XX. XX. XXXX) musel prvotne rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to vzhľadom na vývoj konania v čase, keď o nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania je právoplatne rozhodnuté (uznesenie T. súdu v T. z XX. XX. XXXX č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX).
X. Pred rozhodnutím o nároku na náhradu trov, v súlade so záväzným pokynom nadriadeného odvolacieho súdu (2. odsek odôvodnenia tohto uznesenia) a vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, súd vyžiadal trestný spis M. súdu T. II XT/XX/XXXX, ktorý sa týka strán sporu a zistil, že proti I. N. je vedené trestné konanie pre skutok právne kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu ublíženia na zdraví podľa § 10 písmeno c) § 222 ods. X P. zákona účinného do XX. XX. XXXX, pričom poškodeným mal byť C. G., tzn. žalobca v tomto civilnom konaní. T. nie je právoplatne skončené.
X. Ďalej súd v záujme dosiahnutia rozhodnutia o nároku na náhradu trov, ktoré by zohľadňovalo okolnosti aplikácie ustanovenia § 257 Q., hoci aj iné ako tie, na ktoré poukázal žalobca v odvolaní, vyžiadal od oboch strán sporu vyhlásenie o ich majetkových a iných osobných pomeroch.
X. Písomným podaním doručeným súdu XX. XX. XXXX žalobca deklaroval, že je starobným dôchodcom s výškou mesačného príjmu XXX,XX eura a tiež poberateľom vdoveckého dôchodku vo výške XX,XX eura mesačne. A., že jeho mesačné výdavky na bývanie, lieky a stravu presahujú jeho príjmy, preto v prípade nepostačujúcich financií mu vypomáha syn. X. ďalej poukázal na svoj vysoký vek (XX rokov) a na neustále sa zhoršujúci zdravotný stav, a tým na zvyšujúce sa náklady za lieky.
X. Písomným podaním doručeným súdu XX. XX. XXXX žalovaná na výzvu súdu ohľadne jej pomerov uviedla, že je ťažko zdravotne postihnutá, v dôsledku čoho si nedokáže nájsť prácu, a to ani v čiastočnom pracovnom pomere, a preto ani zabezpečiť si základné životné podmienky a potreby pre život.
X. Podľa ustanovenia § 470 ods. X Q., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. X Q. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. Podľa ustanovenia § 257 Q. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Ako judikoval Z. súd D. republiky v uznesení z 8. XX. XXXX č. k. II. ÚS XXX/XXXX - XX, účelom ustanovenia § 257 Q. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. P. ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. X. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Žalobca sa aplikácie ustanovenia § 257 Q. dovolával z dôvodu, že proti žalovanej je vedené trestné konanie pre skutok právne kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu ublíženia na zdraví, ktorého sa mala dopustiť na žalobcovi ako poškodenom. L. je však úlohou a dokonca ani právom súdu hodnotiť vzťahy strán sporu v celom ich komplexe, tzn. aj mimo rámca konania, veci, ktorú má rozsúdiť. Aj aplikácia ustanovenia § 257 Q. sa viaže, v zmysle zákonnej dikcie, na okolnosti prípadu, prípadom je pritom daná vec prejednávaná na podklade a v medziach žaloby. D. rozhodnutie o otázke trov z dôvodov tkvejúcich v medziľudskom vzťahu strán sporu ako celku, a nielen ich vzťahu právneho, nie je podľa
názoru súdu pre zložitosť a rozmanitosť ľudských vzťahov dobre predstaviteľné; ich vyhodnocovanie patrí do právomoci súdu v sporovom konaní len v medziach otázky, s ktorou sa strany na súd obrátili.
XX. Uvedený záver súd zvýrazňuje konštatovaním, že ani prípadné konanie preukázane porušujúce trestnoprávne normy zo strany žalovanej bez ďalšieho neznamená, že žalobca nemá znášať procesné následky nedôvodne podanej žaloby proti nej. M. spod nepriaznivých procesných následkov civilného konania by podľa názoru súdu vo svojej podstate odobrilo, v extrémnej podobe, podávanie žalôb „na oplátku“ a šikanózne.
XX. V okolnostiach prípadu súd dôvod hodný osobitného zreteľa nevidel; ďalej však vyhodnocoval aj pomery strán, a to na základe ich odpovedí na výzvu súdu (7. a 8. odsek odôvodnenia tohto uznesenia), ako aj na základe ostatného obsahu spisu.
XX. V situácii, keď žalobca je starobným dôchodcom a vdovcom a žalovaná nezamestnaná so zdravotnými problémami (o ktorých mal súd vedomosť v priebehu celého konania), ktorej právnu pomoc v konaní poskytlo Q. právnej pomoci, čo samo o sebe svedčí o nepriaznivých majetkových pomeroch, nebol dôvod pre nepriznanie náhrady trov žalovanej, keď nebolo možné uzavrieť, že ujma, ktorá by vznikla žalovanej nepriznaním náhrady trov, by bola menšia ako tá, ktorá môže vzniknúť žalobcovi ich náhradou.
XX. Zo všetkých uvedených dôvodov súd ustanovenie § 257 Q. neaplikoval a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanej v zmysle ustanovenia § 255 ods. X Q. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
XX. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník rozhodne o výške prvoinštančných, odvolacích i dovolacích trov (§ X62 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).