Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-66-2020.pdf
PDF · 82.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-68P/66/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov konania: manžel - C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, J., bývajúci na adrese D. Le Q. XX, B. Q., V. di P., G., P., zastúpený - JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava, a manželka - D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, J., bývajúca na adrese D. Le Q. XX, B. Q., V. di P., G., P., zastúpená- Advokátska kancelária Zahradník & Spol., s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, v konaní na návrh manžela o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že má p r á v o m o c vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania: manžel - C. C., nar. XX.XX.XXXX a manželka - D. C., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd vyhlasuje, že nemá p r á v o m o c vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v P..
III. Súd konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej E. C., nar. 07.01.2012 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 23.11.2020 doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 23.11.2020 sa navrhovateľ/manžel C. C. domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX. X. Z obsahu spisového materiálu a z obsahu vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že manželia sú obaja štátny občania D. republiky a maloletá žije od svojho narodenia, t. j. od roku XXXX s rodičmi v P., o čom svedčí potvrdenie o pobyte účastníkov konania (čl. XXX v spise). C. (navrhovateľ) na území P. pracuje a maloletá navštevuje školu, má tu lekárov a stredisko záujmov. 3. Z celého spisového materiálu bolo jasne preukázané, že maloletá má od narodenia svoj obvyklý pobyt v P., kde je v starostlivosti svojich rodičov. 4. Pred pojednávaním vo veci samej manželka svojím podaním zo dňa 10.02.2021 požiadala súd o zastavenie konania z dôvodu podania návrhu na rozvod manželstva na P. súde. C. svojím podaním zo dňa XX.XX.XXXX požiadal súd, aby prerušil konanie, až do času kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal vo veci konať ako prvý. 5. Z priloženého potvrdenia o podaní žiadosti o rozvod manželstva na taliansky súd (čl. 117 v spise ) je zrejmé, že tento návrh bol zaregistrovaný talianskym súdom dňa 24.11.2021. Návrh podaný manželom bol Okresnému súdu Bratislava V doručený prostredníctvom právneho zástupcu manžela elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom dňa 23.11.2021 o 18:20 hod., o čom svedčí
pečiatka na prvom liste súdneho spisu sp. zn. 68P/66/2020 a rovnako aj doručenka preukazujúca čas doručenia tohto podania nachádzajúca sa v spise ( na čl. 21 v spise) 6. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 9. Podľa článku 1 bodu 1. nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), sa toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. 10. Podľa článku 19 ods. 1.) nariadenia Brusel IIa, ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať. 11. Podľa článku 19 ods. 2.) nariadenia Brusel IIa, keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu. 12. Podľa čl. 17 nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na manželkino výslovné odmietnutie právomoci slovenských súdov v tomto konaní a podaný návrh manželky na rozvod manželstva v P.. Návrh manžela bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11. 2020 o 18:20 hod., pričom manželka podala návrh v P. až 24.11.2020. S poukazom na bod 5. tohto odôvodnenia má Okresný súd Bratislava V právomoc na konanie vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania, pretože začal v danej veci konať ako prvý, t. j. návrh bol na tunajší súd podaný skôr ako na súd v P.. 14. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. 15. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom. 16. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel IIa vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu : ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia „domicil“. 17. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 18. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. 19. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť. 20. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. 21. Podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a
povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa . 22. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky a stabilne prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, začlenenie do spoločenskej komunity. 23. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Tieto identifikačné prvky obvyklého pobytu možno označiť ako „ťažisko života dieťaťa“ ( odkazujem na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-497/10 PPU, ktorý riešil otázku obvyklého pobytu v zmysle nariadenia Brusel IIa ). Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria - fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby a ďalšie. 24. Článok 3 ods. 1 nariadenia Brusel IIa sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je návrh na rozvod podaný žalobcom na súd členského štátu, ktorého sú obaja manželia štátnymi príslušníkmi, hoci miesto ich obvyklého pobytu sa nachádza v inom členskom štáte, tento súd má právomoc rozhodovať o danom návrhu na základe písmena b) uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na to, že súhlas žalovanej nie je nutný, nie je potrebné skúmať otázku, či nenamietanie voči nedostatku právomoci žalovanou znamená konkludentný súhlas s právomocou daného súdu (odkazujem na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-759/18). 25. Zo samotného znenia nariadenia Brusel IIa vyplýva, že súd členského štátu, ktorý má podľa článku 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod manželov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tohto členského štátu, naopak nemá právomoc rozhodnúť o opatrovníckom práve a práve styku s dieťaťom manželov, ak má toto dieťa v čase, keď bol návrh v tejto veci predložený súdu, svoj obvyklý pobyt v inom členskom štáte v zmysle článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia a ak nie sú splnené podmienky požadované na vznik tejto právomoci predmetného súdu podľa článku 12 uvedeného nariadenia, okrem iného aj vzhľadom na skutočnosť, že ani z okolností v konaní vo veci samej nevyplýva, že by sa táto právomoc mohla opierať o ďalšie články uvedeného nariadenia. V takom prípade je príslušný súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklé bydlisko v čase začatia konania. ( odkazujem na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-604/17 výrok, bod 29 a bod 30, ktorý rieši obdobnú situáciu v zmysle nariadenia Brusel IIa). 26. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa i jeho rodičov je P., kde rodina spoločne reálne býva. 27. S poukazom na vyššie citované ustanovenia, slovenský súd má právomoc rozhodnúť o návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania, vzhľadom na ich slovenské štátne občianstvo, bez ohľadu na prípadný nesúhlas manžela, ktorý návrh nepodal. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. že má právomoc konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania. 28. V zmysle citovaného ustanovenia Civilného mimosporového poriadku je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené konania o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd však musí konštatovať, že dané ustanovenie je nutné vykladať spolu s ustanoveniami nariadenia Brusel IIa, ktoré pre posúdenie právomoci nespája konanie o rozvod manželstva s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a z jeho ustanovení- čl. 12 vyplýva, že môže nastať situácia, že bude daná právomoc na rozvod manželstva, ale nebude daná právomoc súdu na konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Preto v danej veci nie sú splnené podmienky na to, aby konal o úprave výkonu rodičovských práv a povinností slovenský súd, pretože v zmysle nariadenia Brusel IIa, je na uvedené konanie príslušný súd toho štátu, na území, ktorého má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedené na tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom
na § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom majú právomoc vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v Taliansku. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. /§ 355 ods. 2 CSP/. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku - CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 125 ods. 3 CSP).