Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_24CoP-4-2021.pdf
PDF · 103.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová v právnej veci účastníkov: 1. matka Ing. O. O., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená: JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokátka, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava a Mgr. Anna Angelovičová, advokátka, so sídlom Slánska 20A, Prešov, 2. maloleté dieťa I. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850/41, Dunajská Streda, 3. muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté Ing. R. O., narodený XX.X.XXXX, bytom K. W. XX, Z., právne zastúpený: JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, so sídlom Heydukova 16, Bratislava, o návrhu matky na zapretie otcovstva, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Pc/2/2017-95 zo dňa 11.5.2020 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10Pc//2/2017-159 zo dňa 23.11.2020 vo výrokoch I., II., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie vo výroku I. r u š í a vo výroku II. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa 1.6.2017 výrokom I. určil, že odporca Ing. R. O., nar. XX.XX.XXXX (akt. muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté), nie je otcom malol. I. O., nar. XX.XX.XXXX (akt. maloleté dieťa), z matky Ing. O. O., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, výrokom II. priznal trovy konania odporcovi (akt. mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté) v celom rozsahu a výrokom III. si rozhodnutie o výške náhrady trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24CoP/178/2017-85 zo dňa 22.1.2018 v dôsledku podania odvolania matkou rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa 1.6.2017 v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného rozsudku v napadnutých výrokoch a pochybenie pri formulácii výroku o náhrade trov konania, keďže sa výrok o náhrade trov konania netýkal všetkých účastníkov, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10Pc/2/2017-45 zo dňa 1.6.2017 v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania (o nároku i výške) všetkých účastníkov (matka, maloleté dieťa, muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté) a rozhodnutie o náhrade trov konania riadne, presvedčivo odôvodniť, v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať aj s argumentáciou účastníkov vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania.
3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom o náhrade trov konania opäť vo veci rozhodol uznesením č. k. 10Pc/2/2017-95 zo dňa 11.5.2020 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 10Pc/2/2017-159 zo dňa 23.11.2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením“) tak, že výrokom I. priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nárok na náhradu trov konania voči matke maloletého dieťaťa v rozsahu 100%, výrokom II. uložil matke maloletého dieťaťa povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 380,70 € k rukám právneho zástupcu muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, všetko do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, výrokom IV. nepriznal maloletému dieťaťu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
4. Napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52, § 53, § 55, § 55, § 57, § 58, § 105 písm. c) Civilného mimosporového poriadku, § 251, § 263 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, vznikli trovy konania z dôvodu vedenia tohto súdneho konania, ktorý bol v záujme matky a jej súčasného partnera, ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu uznal. Súd prvej inštancie skonštatoval, že návrh na zapretie otcovstva bol síce podaný dôvodne, avšak uvedenú situáciu, kedy bolo potrebné riešiť otázku otcovstva k maloletému dieťaťu matky, ktoré sa jej narodilo so súčasným partnerom, nie je možné klásť na ťarchu muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, ktorému by inak uvedené výdavky na trovy konania titulom trov právneho zastúpenia neboli vznikli v prípade, ak by k uvedenému konaniu zo strany matky nedošlo. Súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé opätovne požadovať od muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, aby si trovy konania, ktoré mu vznikli titulom právneho zastúpenia z dôvodu, že v predmetnom konaní na základe návrhu matky vystupoval ako účastník, hradil sám len preto, že sa matke opäť narodilo dieťa za trvania ich manželstva so súčasným partnerom a mala záujem na tom, aby sa uvedená situácia opäť riešila súdnou cestou. Matka vznik uvedenej situácie svojim konaním zapríčinila a spôsobila nutnosť opätovného vedenia súdneho konania za účelom vyriešenia otázky otcovstva k maloletému dieťaťu, a preto je spravodlivé, aby sa náhrada trov konania priznala mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nakoľko ten je nepriamym účastníkom uvedenej životnej situácie matky a jej súčasného partnera, na ktorú sám vplyv nemá a ktorý sa ho ako bývalého partnera matky ani netýka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nárok na náhradu trov konania voči matke v rozsahu 100%. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby za rok 2017 predstavovala sumu 68 € bez DPH, režijný paušál za rok 2017 za 1 úkon predstavovala sumu 8,84 €. Keďže si muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, uplatnil trovy konania dôvodne a tieto aj vyčíslil správne, súd prvej inštancie zaviazal matku na zaplatenie náhrady trov konania titulom právneho zastúpenia vo výške 380,70 €.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením vo výrokoch I., II. podala matka odvolanie v spojení s doplnením odvolania. V odvolaní v spojení s doplnením odvolania uviedla, že dôvodom na podanie odvolania je nesprávny výklad pojmu spravodlivosť a tiež skutočnosť, že rozhodnutie vôbec nezohľadňuje otázku efektivity vynaložených nákladov na právne zastúpenie. Obidva výroky sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou, preto ide o nesprávnu aplikáciu zákona. Vyše päť rokov trvajúce rozvodové konanie bolo zapríčinené obštrukciami muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, keď najprv žiadal striedavú osobnú starostlivosť o ich spoločnú dcéru, podal asi 5 rôznych oznámení o tom, že nový partner matky ich dcéru týra a aj sexuálne obťažuje a žiadal, aby súd počkal na ich prešetrenie, ďalšie obštrukcie spôsobil nechodením na pojednávania, neustálym ospravedlňovaním sa, žiadosťami o zopakovanie dokazovanie. Ani z 1% nebolo zavinením matky, že porodila dve deti počas trvania rozvodového konania. Ak by bolo rozvodové konanie prebiehalo štandardne, tak by skončilo ešte v roku 2014. Prvý syn sa narodil X.X.XXXX, to znamená 20 mesiacov po podaní návrhu na rozvod, druhý sa narodil v roku 2016, zapretie otcovstva k nemu je predmetom tohto konania. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti vyznieva rozhodnutie súdu prvej inštancie ako extrémne nespravodlivé. Druhým dôvodom, pre ktorý nemôže napadnuté uznesenie obstáť je, že náklady na právne zastúpenie neboli efektívne vynaložené. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, sa naozaj v tomto konaní nemusel dať právne zastupovať. Jeho právne zastúpenie v tejto veci bolo úplne zbytočné a neefektívne, preto aj uplatnené
trovy konania nie sú účelne vynaložené a súd ich nemôže priznať. Matka ďalej uviedla, že ustanovenia § 53 Civilného mimosporového poriadku je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 55 Civilného mimosporového poriadku, keď podľa ustanovenia § 53 Civilného mimosporového poriadku by mohol súd priznať náhradu trov konania len tomu, kto mal úspech vo veci proti tomu, kto úspech nemal, teda matke, ktorá náhradu trov konania nepožadovala. Matka navrhla, aby odvolací súd prehodnotil závery súdu prvej inštancie o tom, že je v tomto prípade spravodlivé priznať mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, náhradu trov konania a zmenil uznesenie v napadnutých výrokoch I., II. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
7. K odvolaniu matky sa vyjadril muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom na zapretie otcovstva súhlasil, avšak nesúhlasil s udávaným skutkovým stavom, ktorý matka uviedla v návrhu. Matka svoje tvrdené skutočnosti nepodložila žiadnymi dôkazmi. Ak by sa proti takto matkou prezentovanému skutkovému stavu nebol bránil, tak by matka v ďalších konaniach používala tento skutkový stav, ako ním potvrdený. Ustanovenie § 55 Civilného mimosporového poriadku musí byť posudzované z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti s ohľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu a nie iného súdneho konania, aj keď sa týka tých istých účastníkov konania. Rozvodový rozsudok potvrdzuje jeho tvrdenie o nevere matky a právny poriadok nepozná viac druhov nevery, napr. prípustnú a neprípustnú, nevera je neverou. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, nesúhlasil tiež s argumentáciou matky, že obidva výroky napadnuté odvolaním sú v rozpore s doterajšou rozhodovacou praxou, pričom ale na žiadne konkrétne rozhodnutia v obdobných veciach matka nepoukázala. Nesúhlasí ani s namietanou účelnosťou trov právneho zastúpenia, keďže účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Muž, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trval na tom, aby mu bola priznaná náhrada trov konania.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 ods. 2 písm. m) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku) a v napadnutom výroku II. potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením označenými v záhlaví napadnutým výrokom I. súd prvej inštancie priznal mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, voči matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a napadnutým výrokom II. uložil matke povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy právneho zastúpenia vo výške 380,70 eur. Už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení č. k. 24CoP/178/2017-85 zo dňa 22.1.2018 odvolací súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 58 Civilného mimosporového poriadku súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí aj o nároku, aj o výške v jednom rozhodnutí. Ak súd rozhodne, že niektorému z účastníkov priznáva nárok na náhradu trov konania a v akom rozsahu, výrok o náhrade trov konania znie na uloženie povinnosti jednému z účastníkov nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom. Rozhodnutie súdu o uložení povinnosti zaplatiť náhradu trov konania v konkrétnej výške totiž v sebe subsumuje aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a aj rozhodnutie o výške trov konania. Pochybil preto súd prvej inštancie, keď výrokom I. uznesenia rozhodol o nároku na náhradu trov konania muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, voči matke, keďže nebol dôvod na vydanie takéhoto rozhodnutia.
10. Ďalej sa odvolací súd zaoberal opodstatnenosťou nároku muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, na náhradu trov konania v sume 380,70 eur. Matka, ktorá podala odvolanie, nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že priznanie náhrady trov konania mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, je spravodlivé, majúc za to, že výklad pojmu spravodlivosti súdom prvej inštancie je nesprávny. Tiež matka namietala,
že ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku je vo vzťahu k ustanoveniu § 55 Civilného mimosporového poriadku špeciálnym, a preto sa musí použiť toto ustanovenie.
11. Konania vedené podľa Civilného mimosporového poriadku sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa Civilného sporového poriadku. Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo, t. j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania. Rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci, v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 až § 55 Civilného mimosporového poriadku.
12. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 Civilného mimosporového poriadku). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 Civilného mimosporového poriadku), kedy môže súd rozhodnúť o povinnosti účastníka nahradiť trovy konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, nakoľko náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech (§ 53 Civilného mimosporového poriadku), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov porušením (úmyselne alebo z nedbanlivosti) svojich procesných povinností. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Nenáležitá je tak odvolacia námietka matky, že ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku je špeciálnym k ustanoveniu § 55 Civilného mimosporového poriadku, keďže obe ustanovenia sú výnimkou z generálnej klauzule formulovanej v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.
13. Aplikácia ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak teda súd vyhodnotí, že je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, v tom prípade môže súd priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, t. j. nielen v konaniach vymedzených v ustanovení § 53 Civilného mimosporového poriadku. Pri hodnotení kritéria, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, možno prihliadať napr. k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, celkový postoj účastníkov v priebehu konania a pod.. Súd tiež pri aplikácii tohto ustanovenia môže vyhodnocovať, ktorý z účastníkov spôsobil, že konanie muselo prebehnúť. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu pre priznanie náhrady trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky o nesprávnom výklade pojmu spravodlivosť súdom prvej inštancie, nie je dôvodné. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že okolnosti daného prípadu odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku a priznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie uložil matke povinnosť zaplatiť mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy konania (odsek 16. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie) a v plnom rozsahu na ne odkazuje. Odvolací súd dopĺňa, že z konania o zapretie otcovstva vyplýva, že matka porušila ustanovenie § 18 Zákona o rodine, a to pokiaľ ide o jej povinnosť byť v manželstve verná, dôsledkom čoho bolo práve toto konanie o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu. Odvolací súd v tejto súvislosti musel prihliadnuť na správanie sa matky voči mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté a na porušenie tohto zákonného ustanovenia, preto nemôže byť na ťarchu muža, ktorého otcovstvo
bolo zapreté, aby si v tomto prípade platil trovy konania, ktoré mu vznikli, sám. Vznik tohto konania zavinila matka manželskou neverou, teda konala v rozpore s ustanovením § 18 Zákona o rodine. Pokiaľ matka v odvolaní poukazovala na priebeh konania o rozvod manželstva, resp. jeho dĺžku, ktorá mala byť zavinená práve konaním muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, odvolací súd uvádza, že udalosti spred podania návrhu opisované matkou sú irelevantné pre posúdenie úspešnosti jej odvolania ohľadom trov konania. Rovnako nemôže byť na ťarchu muža, ktorého otcovstvo bolo zapreté, že v konaní o rozvod manželstva využíval procesnoprávne prostriedky, ktoré mu zákon dovoľuje. Práve konaním matky vznikli mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, trovy konania zbytočne a bez jeho zavinenia. Na základe uvedených okolností bolo možné ustáliť, že sa jedná o také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré umožňovali dospieť k záveru o možnosti priznania náhrady trov konania mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, voči matke.
15. Napokon matka v odvolaní namietala neúčelnosť priznaných trov, keď náklady muža, ktorého otcovstvo bola zapreté, na právne zastúpenie považovala za neefektívne vynaložené.
16. Inštitút procesného zastúpenia je esenciálnou súčasťou civilného sporového i mimosporového konania. Právo účastníka konania zvoliť si zástupcu je vo všeobecnosti neodňateľné. Rovnako právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi musí byť ale zaručené nielen právne ale aj fakticky. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Účelnosť možno objektívne konštatovať v prípade, ak by bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu neúčelne vynaložených nákladov konania popierať právo ktoréhokoľvek účastníka na zastúpenie advokátom v konaní a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Preto ani táto odvolacia námietka matky o neúčelnosti trov konania, ktoré vznikli mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, z dôvodu, že si zvolil na zastupovanie advokáta, nie je náležitá.
17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutom výroku I. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil, keďže neexistovali dôvody, pre ktoré bolo vydané a v napadnutom výroku II. o povinnosti matky zaplatiť náhradu trov konania mužovi, ktorého otcovstvo bolo zapreté, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).