Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_28Sa-15-2020.pdf
PDF · 97.19 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: Poľovnícky spolok Chocholná, Kimovská 2341/2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 831 984, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ondrejka & Partners, s. r. o., J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad Brezno, pozemkový a lesný odbor, Nám. gen. M. R. Štefánika 40, 977 01 Brezno, o žalobe proti nečinnosti žalovaného v konaní sp. zn. OÚ-BR-PLO-2016/005125 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov krajského a kasačného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 6. decembra 2017 domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného v konaní sp. zn. OÚ-BR-PLO-2016/005125. Tvrdil, že žalovaný neukončil konanie o evidencii zmluvy č. A/XXXX/XXXXX.
Administratívne konanie
2. Žalovaný opatrením č. A/2011/00157 dňa 2. januára 2012 zaevidoval zmluvu o prenájme pozemkov pre účely výkonu práva poľovníctva uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov zastúpenými 1/ U. T., 2/ U.. L. P., 3/ P. P. a žalobcom ako nájomcom. Nájomná zmluva sa vzťahovala na poľovné pozemky v Poľovnom revíre Chocholná, uznaným Okresným úradom v Brezne, odborom PPaLH č. A/2002/12710/Sch rozhodnutím zo dňa 19. júna 2002 s celkovou výmerou poľovných pozemkov 3 433 ha v k. ú. Detvianska Huta, Látky, Lom nad Rimavicou, Drábsko.
3. Žalovaný vyššie uvedenú zmluvu zaevidoval na základe žiadosti žalobcu, ktorá bola doručená Obvodnému lesnému úradu v Brezne dňa 30. decembra 2011. Opatrenie - evidencia zmluvy o užívaní Poľovného revíru Chocholná, vydané Obvodným lesným úradom v Brezne dňa 2. januára 2012 č. A/2011/00157 bolo zrušené Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 24S/267/2013-93 zo dňa 5. júna 2014, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/78/2014 zo dňa 31. marca 2016. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 9. mája 2016.
4. Žalovaný doručil žalobcovi a osobám, ktoré podpísali zmluvu za vlastníkov poľovných pozemkov, t. j. U. T., P. P. a U.. L. P. „Oznámenie o zrušení evidencie zmluvy č. A/XXXX/XXXXX zo dňa 2.1.2012“ listom zo dňa 14. júna 2016. V oznámení ich informoval, že v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým bolo zrušené opatrenie - evidencia zmluvy a vec bola vrátená na nové konanie, zmluva prestala byť účinná a žalobca dňom vydania tohto opatrenia nie je užívateľom Poľovného revíru Chocholná.
5. Žalovaný ďalej verejnou vyhláškou doručoval oznámenie o zániku zmluvy č. A/2011/00157 zo dňa 2. januára 2012, v ktorom adresátom, medzi ktorými bol aj žalobca oznamoval, že predmetná zmluva na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/78/2014 zo dňa 31. marca 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/267/2013-93 zo dňa 5. júna 2014
zanikla podľa § 17 ods. 1, písm. e) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Ďalej, že podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona bola zmluva o užívaní poľovného revíru ku dňu 27. februára 2016 vyradená z evidencie.
6. Žalobca podaním doručeným správnemu orgánu dňa 1. júla 2016 požiadal o doplnenie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Chocholná a žiadosť o jej zaevidovanie, pričom týmto doplnením mal byť zoznam vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíre Chocholná, a to abecedný zoznam a zoznam podľa celkovej veľkosti podielu.
7. Žalobca podaním doručeným žalovanému dňa 15. augusta 2016 žiadal o vydanie rozhodnutia na základe rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Banskej Bystrici.
8. Žalovaný žalobcovi na jeho vyššie uvedenú žiadosť doručil dňa 27. septembra 2016 odpoveď, v ktorej mu oznámil, že predmetná zmluva bola na základe rozsudkov súdu vyradená z evidencie. Zároveň ho poučil, že v prípade, že chce byť užívateľom poľovného revíru, je potrebné predložiť novú zmluvu, ktorá bude v súlade so zákonom o poľovníctve.
9. Žalobca podal sťažnosť na postup a nekonanie Okresného úradu v Brezne podaním zo dňa 27. septembra 2016. Sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Okresný úrad v Brezne konštatoval, že správny orgán rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v plnom rozsahu akceptoval a opatrenie - evidenciu zmluvy dňa 14. júna 2016 zrušil. Konštatoval, že žalobcom predložené doplnenie zmluvy o užívaní Poľovného revíru Chocholná a žiadosť o zaevidovanie zmluvy zo dňa 28. decembra 2011 je vadným podaním, pričom zmluvu zo dňa 28. decembra 2011 nie je možné zaevidovať, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3, písm. a) zákona o poľovníctve a doplnenie tým spôsobom, že k pôvodnej zmluve Poľovnícky spolok Chocholná doložil dve prílohy so zoznamami vlastníkov pozemkov, je nepostačujúce. Zmena zmluvy môže byť urobená, ako to vyplýva z jej článku VII. len písomne, a to formou dodatku k zmluve. Postup Okresného úradu Brezno - PLO k žiadosti a doplneniu zmluvy zo dňa 17. júna 2016 bol správny, keď tento žiadal predložiť novú zmluvu o prenájme pozemkov pre účel výkonu práva poľovníctva v Poľovnom revíre Chocholná, ktorá bude spĺňať náležitosti podľa zákona o poľovníctve, pričom v doplnení oznámenia bol doplnený aj termín na jej doloženie do 30. novembra 2016. Tiež konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca oznámil správnemu orgánu, že novú zmluvu na užívanie poľovného revíru nebude predkladať, je potrebné považovať rozhodovanie v predmetnej veci za ukončené.
10. Žalovaný listom zo dňa 8. novembra 2016 žalobcovi zaslal odpoveď na žiadosť doručenú mu dňa 15. augusta 2016, v ktorej uviedol, že opakovane oznamuje, že v prípade, že chce byť žalobca užívateľom poľovného revíru, má do 30. novembra 2016 predložiť novú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá bude v súlade so zákonom o poľovníctve.
Žalobné body
11. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6. decembra 2017 domáhal ochrany pred nečinnosťou žalovaného, ktorá mala spočívať v tom, že žalovaný nevydal rozhodnutie o tom, že Zmluvu o prenájme pozemkov pre účely výkonu práva poľovníctva zo dňa 28. decembra 2011, pôvodne zaevidovanú pod č. K. zo dňa 2. januára 2012, nezaeviduje. Žalobca namietal, že bolo povinnosťou správneho orgánu na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR ďalej konať a rozhodnúť vo veci evidencie zmluvy. Zo strany súdov nebola zmluva zrušená a došlo len k zrušeniu opatrenia, ktorým bola zaevidovaná, a súd vrátil vec na ďalšie konanie, a preto mal žalovaný v predmetnom konaní ďalej pokračovať a opätovne rozhodnúť.
12. Žalobca namietal, že žalovaný bez toho, aby chybné rozhodnutie napravil alebo predchádzajúce konanie ukončil, verejnou vyhláškou zo dňa 15. júla 2017 oznámil, že z vlastného podnetu začína konanie o poverení vykonávania ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Žalovaný následne vydal verejnú vyhlášku „Oznámenie o zániku zmluvy č. A/XXXX/XXXXX zo dňa 2. 1. 2012“, v ktorom oznámil, že zmluva bola vyradená z evidencie. Oznámenie vykonané verejnou vyhláškou bolo protiprávne. Súdy vrátili žalovanému vec na ďalšie konanie a bolo jeho povinnosťou ďalej konať a rozhodnúť. Žalovaný svojvoľne oznámil, že zmluva zanikla. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutiami súdov bolo zrušené iba opatrenie o evidencii zmluvy a z týchto rozhodnutí nevyplýva, že by mali zmluvy zaniknúť. Zmluva nezanikla a neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo zánik zmluvy a rozhodovať o
tom nepatrí žalovanému ako správnemu orgánu. Žalovaný namiesto toho, aby pokračoval v konaní, oznámil zánik zmluvy, ktorý ale z ničoho nevyplýval.
13. Žalobca ďalej namietal, že dňa 17. júna 2016, ihneď po tom, ako mu bolo doručené oznámenie o zrušení evidencie zmluvy listom zo dňa 14. júna 2016, predložil žalovanému žiadosť s doplnenými údajmi, ktorých absencia bola vytýkaná súdnymi rozhodnutiami. Bola doplnená aj notárska zápisnica na základe predchádzajúcej telefonickej výzvy pracovníka žalovaného. Žalobca tiež namietal, že napriek tomu, že nebolo predchádzajúce konanie ukončené, bol žalobca poverený ochranou poľovníctva v Poľovnom revíre Chocholná a následne mu bol oznámený zánik zmluvy a jej vyradenie z evidencie.
14. Žalobca ďalej namietal, že dňa 11. augusta 2016 požiadal žalovaného, aby vo veci evidencie zmluvy rozhodol v súlade s predchádzajúcimi rozsudkami, pričom listom zo dňa 13. septembra 2016 mu bolo opätovne oznámené, že zmluva zanikla a ku dňu 22. júla 2016 bola vyradená z evidencie. Žalobca ďalej konštatoval, že jeho sťažnosť na postup a nekonanie žalovaného bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Poukázal na to, že súd vrátil vec na ďalšie konanie, pričom ďalšie konanie nebolo nijakým spôsobom ukončené. Žalobca má za to, že úlohou žalovaného bolo po zrušujúcom súdnom rozhodnutí ďalej konať a zmluvu buď zaevidovať alebo nezaevidovať. Žalobou sa domáha odstránenia nečinnosti, ktorou sa rozumie taký právny stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa žalobcu nebolo ukončené administratívne konanie o jeho žiadosti na zaevidovanie zmluvy.
15. Žalobca žiadal, aby správny súd žalovaného zaviazal, aby v lehote 30-tich dní od doručenia pripojených spisov správnemu orgánu konal a vydal správny akt (opatrenie) vo veci evidencie Zmluvy o prenájme pozemkov pre účely výkonu práva poľovníctva zo dňa 28. decembra 2011, pôvodne zaevidovanej pod č. A/XXXX/XXXXX zo dňa 2. januára 2012.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe popísal úkony v predmetnom administratívnom konaní. Žalovaný akceptoval súdne rozhodnutia a listom zo dňa 14. júna 2016 žalobcovi oznámil, že z dôvodu zrušenia opatrenia o zaevidovaní zmluvy stratila zmluva svoju účinnosť. Žalobca dňa 17. júna 2016 predložil žalovanému doplnené podklady k evidencii zmluvy a dňa 1. júla 2016 doplnil zmluvu o notársku zápisnicu zo dňa 22. novembra 2011, doplnenú o opravnú položku k notárskej zápisnici. Žalovaný dňa 15. júla 2016 začal konanie o poverení vykonania ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v predmetnom poľovnom revíre, pričom žalobca dňa 15. júla 2016 doručil súhlas s poverením na ochranu poľovníctva a starostlivosti o zver. Žalovaný dňa 18. júla 2016 rozhodol tak, že poveril vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver žalobcu. Žalobca listom zo dňa 15. augusta 2016 žiadal o evidenciu zmluvy. Žalovaný dňa 13. septembra 2016 odpovedal na túto žiadosť a oznámil žalobcovi, že zmluva na základe rozsudkov súdov zanikla a pokiaľ chce byť užívateľom poľovného revíru, má predložiť novú zmluvu. Ďalším listom zo dňa 8. novembra 2016 žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote do 30. novembra 2016 predložil novú zmluvu o užívaní poľovného revíru. Listom zo dňa 21. novembra 2016 žalobca oznámil, že novú zmluvu predkladať nebude. Žalovaný sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu o nečinnosti žalovaného a uviedol, že v konaní postupoval tak, ako mu prikazuje zákon. Na pojednávaní svoje vyjadrenie doplnil tak, že námietka, ktorou žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci obsiahnuté v oznámení doručovanom verejnou vyhláškou, v ktorom sa hovorí, že zmluva zanikla, je správna. Zmluva sa stala len neúčinnou, pretože účinnosť môže nadobudnúť až registráciou. Keďže došlo k zrušeniu registrácie, tak zmluva stratila účinnosť.
17. Krajský súd Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP po senátnom prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozhodol Rozsudkom sp. zn. 24S/159/2017 - 67 zo dňa 26. apríla 2018 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
18. Uvedený rozsudok Krajského súdu Banskej Bystrici bol na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zrušený Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/42/2018 zo dňa 25. augusta 2020 postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1, písm. e) SSP a vec bola vrátená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dôvodom bolo zistenie, že o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy rozhodol nesprávne obsadený krajský súd, pretože namiesto sudcu správneho kolégia
rozhodol senát krajského súdu, a preto sa Najvyšší súd SR ďalšími dôvodmi podanej kasačnej sťažnosti nezaoberal. Najvyšší súd SR zároveň zdôraznil, že podľa § 248 a nasl. SSP rozhoduje krajský súd o žalobe proti nečinnosti uznesením, a nie rozsudkom, ako tomu bolo v prejednávanej právnej veci.
19. Následne, v súlade so zrušujúcim Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/42/2018 zo dňa 25. augusta 2020, vo veci rozhodol sudca správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu vecne a miestne príslušného (§ 10 a § 13 ods. 2 SSP), ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2020 týmto uznesením tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V celom rozsahu zotrval na skutkovej a právnej argumentácii, ktorá bola obsahom predchádzajúceho Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/159/2017 - 67 zo dňa 26. apríla 2018, pretože nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od nej odchýliť a ktorú opakuje v ďalšom texte tohto uznesenia.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 20. Podľa § 242 ods. 1, ods. 2 SSP (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. (2) Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
21. Podľa § 3 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.
22. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o poľovníctve (č. 274/2009 Z. z.)(1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. (3) Užívateľ poľovného revíru je povinný nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy okresnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.
23. Podľa § 79 ods. 2, písm. c) zákona o poľovníctve Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
24. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. (3) Ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.
25. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 24S/267/2013-93 v znení opravného uznesenia zo dňa 28. júla 2014 sp. zn. 24S/267/2013-103, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/78/2014 zo dňa 31. marca 2016 bolo zrušené opatrenie - evidencia zmluvy o užívaní Poľovného revíru Chocholná, vydané Obvodným lesným úradnom v Brezne dňa 2. januára 2012 č. F. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočívalo v tom, že správny orgán zaevidoval zmluvu, ktorá nemala náležitosti vyžadované zákonom o poľovníctve, konkrétne zmluvná strana - vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri neboli označení tak, ako to vyžaduje zákon. Z odôvodnenia rozsudku sa žalobca dozvedel, akými vadami trpela zmluva, ktorá mala byť predmetom evidencie. To znamená, že sa dozvedel aj o tom, že takúto zmluvu nie je možné zaevidovať. Správny súd vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie najmä z dôvodu, že rozhodnutie súdu bolo potrebné vykonať v evidencii zmlúv o užívaní poľovných revírov tým, že zmluva z tejto evidencie bude vyradená.
26. Správny súd preskúmal priebeh administratívneho konania, pričom predmetom prieskumu bolo zisťovanie nečinnosti na strane žalovaného, čo v preskúmavanom prípade predstavovalo zisťovanie, či žalovaný konal postupom, ktorý bol v rozpore so zákonom stanoveným postupom, alebo či postup stanovený zákonom v preskúmavanom konaní absentuje. Medzi účastníkmi nebol žiadny spor o tom, aké úkony žalovaný v konaní vykonal. Námietka nedoručenia, resp. nesprávnosti doručovania
oznámenia žalovaného verejnou vyhláškou nemohla obstáť. Podľa vyššie citovaného § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve, ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov alebo zúčastnených osôb, oznámenia sa im doručujú verejnou vyhláškou. V preskúmavanom administratívnom konaní o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, kde jednou zmluvnou stranou boli vlastníci poľovných pozemkov v Poľovnom revíre Chocholná v počte ďaleko prevyšujúcom 20 osôb, táto podmienka rozhodne splnená bola. Oznámenie o vykonaní súdneho rozhodnutia vyradením zmluvy z evidencie bolo teda žalobcovi doručené. Správny súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie práve preto, aby rozhodnutie o zrušení opatrenia o evidencii zmluvy vykonal a vymazal zmluvu z evidencie. Žalovaný pritom zároveň oznámil, že zmluva zanikla. Toto síce bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko zmluva nezanikla, avšak chýbali jej náležitosti vyžadované zákonom na to, aby mohla byť zaevidovaná. Nesprávne právne posúdenie však nič nemení na tom, že takýmto oznámením bolo konanie ukončené. Preskúmavané administratívne konanie sa neriadi Správnym poriadkom, ale len zákonom o poľovníctve. Tento nemá žiadne ustanovenia o povinnosti správneho orgánu vydať rozhodnutie v prípade, že predloženú zmluvu nie je možné zaevidovať. To znamená, že nepredpisuje formu, akou je treba o žiadosti o evidencii zmluvy rozhodnúť v prípade, že zmluvu nie je možné zaevidovať. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný ešte následne na základe žiadosti žalobcu v odpovedi na žiadosť zo dňa 13. septembra 2016 žalobcovi opakovane oznámil, že zmluva zanikla a že je potrebné, aby predložil takú zmluvu, ktorá bude v súlade so zákonom, ak chce, aby bola zaevidovaná a listom zo dňa 8. novembra 2016 túto odpoveď doplnil tak, že žalobcovi určil lehotu na predloženie bezchybnej zmluvy do 30. novembra 2016. Keďže, ako bolo vyššie uvedené, zákon o poľovníctve nemá žiadne ustanovenia o tom, ako ukončiť konanie v prípade, že sa zmluva nezaeviduje, treba posudzovať úkony správneho orgánu podľa ich obsahu. Z oznámenia o zániku zmluvy a jej vyradenia z evidencie nie je možné vyvodiť nič iné, ako to, že konanie sa končí. Určite nebolo potrebné žalobcovi oznamovať, že zmluva nemá náležitosti, resp. dôvody, prečo ju nie je možné zaevidovať, nakoľko tieto dôvody boli uvedené v súdnych rozhodnutiach, ktorým bolo zrušené opatrenie o evidencii zmluvy. Žalobca sa tak v podstate dožaduje, aby žalovaný vydal opatrenie, v ktorom uvedie, že zmluvu žalobcu nezaeviduje. Žalobca vlastne nesúhlasí s tým, akou formou ukončil konanie žalovaný, keď tento ho ukončil oznámením o tom, že zmluva zanikla a bola vyradená z evidencie. Inak povedané, keďže zákon o poľovníctve nestanovuje žiadnu formu, ktorou sa má konanie ukončiť v prípadoch, keď zmluvu nie je možné zaevidovať, nemôže byť nečinnosťou postup žalovaného len preto, že žalobca má inú predstavu o formálnych náležitostiach ukončenia konania. Podstatný je obsah oznámení, ktoré žalovaný doručil žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neporušil zákonom stanovený postup a ani neexistuje postup stanovený zákonom, ktorý by v tomto preskúmavanom administratívnom konaní absentoval.
27. Správny súd po preskúmaní administratívneho konania nezistil nečinnosť žalovaného, a preto žalobu podľa § 249 SSP uznesením zamietol.
28. O náhrade trov krajského a kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný, v spojení s § 467 ods. 3 SSP, podľa ktorého, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania, s ohľadom na vzájomne vykompenzovaný pomer úspechu žalobcu a žalovaného vo veci tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.