Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-60-2018.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom, v právnej veci žalobcu P. Š., H.. T.., B.. XX.XX.XXXX, bývajúceho P. W., L. Č. Ľ. Č.. XXX/X, právne zast. Advokátskou kanceláriou Granec, spol. s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, za ktorú koná Mgr. Branislav Granec, konateľ a advokát, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 20.12.2018, doručenou súdu elektronicky prostredníctvom ÚPVS dňa 27.12.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2018 (v správnej žalobe je uvedený nesprávny dátum rozhodnutia žalovaného - 16.10.2018), ktorým ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.04.2018 vo veci invalidného dôchodku zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie žalovaného potvrdil.
2. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp. „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 26.04.2018 č. XXX XXX XXXX X, podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2017, sp. zn. 7So/12/2016 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.02.2015 o priznaní invalidného dôchodku od 30. októbra 2014 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie dôvodiac, že je potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odo dňa, od ktorého žiadal priznať invalidný dôchodok, t.j. od 30.05.2011. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca bol uznaný za invalidného, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ďalej uviedol, že pred vznikom invalidity, pred 30.05.2011 získal žalobca 5.209 dní obdobia dôchodkového poistenia a pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky poistenia podľa zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení. Z uvedeného správny orgán prvého stupňa uzavrel, že ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. V závere rozhodnutia konštatoval, že výplatu invalidného dôchodku priznaného od 30.10.2014 zastavil od najbližšej splátky, t.j. od 20.06.2018, nakoľko rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/12/2016 a k určenému dátumu vzniku invalidity 30. mája 2011, od ktorého žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok, nespĺňal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda od uvedeného dňa nemal nárok na invalidný dôchodok.
3. V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca poukázal na priebeh konania, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a konanie Sociálnej poisťovne, ústredie považoval za účelové a zavádzajúce. Dôvodil, že požadoval priznanie invalidného dôchodku tri roky spätne od pôvodného dátumu priznania (t.j. 30.10.2014) a konštatoval, že zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ústredie požiadala o zmenu určenia vzniku invalidity odvolateľa na deň 30.05.2011 s odôvodnením, že odvolateľ ku dňu 30.11.2007 nespĺňal podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
4. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí k týmto odvolacím námietkam, po citácii príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, poukázal na splnenie dvoch zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Vo vzťahu k prvej zákonnej podmienke uviedol, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 30.01.2018. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 75% od 30.05.2011. Účastník konania, teda žalobca tak splnil medicínsku podmienku na invalidný dôchodok. Vo vzťahu k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na invalidný dôchodok uviedol, že žalobca v dôsledku nezískania potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia túto zákonom stanovenú podmienku nesplnil. Uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Žalobca pred vznikom invalidity, t.j. pred 30.05.2011, získal 5.209 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
5. Žalobca v správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 20.12.2018 poukázal na doterajší priebeh konania pred administratívnym orgánom a zopakoval chronológiu rozhodovania o jeho žiadosti o invalidný dôchodok. V tej súvislosti zdôraznil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, č: XXX XXX XXXXX zo dňa 24.02.2015 mu bol priznaný invalidný dôchodok od 30.10.2014 v sume 131,60 eur mesačne. Nesúhlasil však so vznikom invalidity od 30.10.2014, pretože disponoval lekárskymi správami, ktoré svedčili o tom, že invalidita u neho vznikla oveľa skôr. Požiadal preto Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku aj za obdobie troch rokov pred uvedeným dátumom, čomu správny orgán prvého stupňa nevyhovel. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1 Sd /42/2015 zo dňa 13.11.2015 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7So/12/2016 zo dňa 28.06.2017 na odvolanie žalobcu rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.02.2015 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR mal za to, že u žalobcu vznikla invalidita skôr, nie až od 30.10.2014. Vzhľadom na takéto závery bol žalobca opätovne predvolaný na ústne pojednávanie o posúdení invalidity, ktoré sa konalo 30.01.2018 na pobočke Sociálnej poisťovne v Košiciach, kde posudkoví lekári sociálnej poisťovne - T.. L. T. H. T.. X. Ň. po opätovnom posúdení zdravotného stavu určili dátum vzniku invalidity u žalobcu na deň 30.11.2007. Žalobca ďalej poukázal na oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým mu bolo oznámené, že ku dňu nového určenia vzniku invalidity, t.j. ku dňu 30.11.2007 nespĺňa zákonnú podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení, a že je potrebné z tohto dôvodu administratívne určiť vznik invalidity ku dňu 30.05.2011. Samotná poverená zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ústredie požiadala posudkovú lekárku Sociálnej poisťovne o opravu posudku s určením vzniku invalidity žalobcu od 30.05.2011 a na základe tejto žiadosti žalobca súhlasil s takýmto určením
vzniku invalidity. Výsledkom vyššie uvedeného postupu bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok a zastavená výplata invalidného dôchodku priznaného od 30.10.2014 od najbližšej splátky, t.j. od 20.06.2018 s odôvodnením, že ku dňu 30.05.2011 žalobca nespĺňa potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, a teda nemá nárok na invalidný dôchodok. Takého konanie žalovaného žalobca považoval za účelové a zavádzajúce, nakoľko požadoval priznanie invalidného dôchodku tri roky spätne od pôvodného dátumu priznania (30.10.2014). Samotná zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, ústredie požiadala o zmenu určenia vzniku invalidity na deň 30.05.2011 s odôvodnením, že žalobca ku dňu 30.11.2007 nespĺňa podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Aj napriek tomu, že súhlasil s takýmto určením vzniku invalidity, Sociálna poisťovňa, ústredie mu odňala invalidný dôchodok, pretože ani ku dňu 30.05.2011 nespĺňal podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Za nepochopiteľnú považoval zmenu dátumu vzniku invalidity ku dňu 30.05.2011, keď ani k uvedenému dňu nespĺňal podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Uviedol, že Sociálna poisťovňa disponuje záznamami o obdobiach dôchodkového poistenia jednotlivých poistencov, a preto ak žiadosť Sociálnej poisťovne, ústredie o zmenu určenia dátumu vzniku invalidity na deň 30.05.2011 mala byť pomocou pre žalobcu, nie je mu známy dôvod, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie navrhla taký dátum, ku ktorému nespĺňa podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Opakovane preto zdôraznil, že takýto postup správneho orgánu sa javí ako úmyselný a účelový s cieľom odňať mu invalidný dôchodok.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.02.2019 k správnej žalobe poukázal na to, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní, s ktorými sa dostatočne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Trval preto na skutkových a právnych záveroch z preskúmavaného rozhodnutia, poukázal na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opakovane poukázal na to, že žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, nesplnil však ďalšiu zákonom stanovenú podmienku, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.
7. Žalobca sa replikou k vyjadreniu žalovaného nevyjadril, napriek tomu, že výzva súdu s vyjadrením žalovaného boli jeho právnej zástupkyni doručené dňa 08.03.2019.
8. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 199 a nasledujúce zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného, rozhodnutím žalovaného, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto dňa 01.03.2021 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým za použitia § 199 ods. 3 SSP podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým žalovaný orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní invalidného dôchodku, na základe tých skutočností, že v dôsledku žiadosti žalobcu o opätovné prehodnotenie jeho invalidity tri roky spätne odo dňa priznania invalidného dôchodku, bolo z dôvodu nesplnenia druhej zákonnej podmienky, a to potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, rozhodnuté o jeho nepriznaní.
10. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 199 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
17. Podľa § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
18. Podľa § 203 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 204 Správneho súdneho poriadku, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
20. Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
22. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
23. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
24. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie a stotožnil sa s postupom žalovaného orgánu, ako aj s prvostupňovým rozhodnutím, ktorí zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok odôvodnili tým, že pri posúdení nároku na invalidný dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, pričom k žalobcom požadovanému dňu vzniku invalidity, t.j. k 30. máju 2011 získal žalobca 14 rokov a 99 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.
25. Vznik nároku na invalidný dôchodok sa viaže na splnenie dvoch zákonných podmienok; prvou je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a druhou zákonnou podmienkou je získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia.
26. Žalobcovi bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.02.2015, č. XXX XXX XXXX X priznaný invalidný dôchodok od 30.10.2014 v sume 131,60 Eur mesačne. Žalobca, odvolávajúc sa na lekárske správy, ktoré nasvedčovali vznik invalidity omnoho skôr, s uvedeným určením vzniku invalidity nesúhlasil a domáhal sa skoršieho určenia dňa vzniku invalidity. V dôsledku uvedeného požiadal o priznanie invalidného dôchodku za obdobie troch rokov spätne od dátumu priznania, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2017, sp. zn.
7So/12/2016 bolo rozhodnuté, že u žalobcu vznikla invalidita skôr, ku dňu 30.11.2007, avšak následne došlo k oprave posudku s určením vzniku invalidity žalobcu od 30.05.2011. Žalobca s takto určeným dňom vzniku invalidity súhlasil a tento nerozporoval (súhlas žalobcu s administratívnym určením začiatku vzniku invalidity na deň 30.05.2011 vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z mailovej komunikácie vtedajšej právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Danice Holováčovej - mail z 03.04.2018 adresovaný posudkovému lekárovi T.. L. T., ako aj so samotnej žaloby, kde žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne výslovne tvrdí, že s určením vzniku invalidity od 30.05.2011 výslovne súhlasil). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal zmeny pôvodne priznaného invalidného dôchodku a žiadal o jeho opätovné posúdenie a priznanie tri roky spätne odo dňa jeho priznania, týmto priznaný invalidný dôchodok stratil opodstatnenie, nakoľko na základe jeho podnetu došlo k vzniku invalidity a skúmaniu podmienok na priznanie invalidného dôchodku od 30.05.2011. Je dôležité uviesť, že k tomuto dňu žalobca nesplnil zákonnú podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia potrebného pre vznik nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení. V dôsledku tejto skutočnosti, ktorou je doba posudzovania vzniku nároku na invalidný dôchodok odlišná od pôvodnej, t.j. od tej, od ktorej bol priznaný invalidný dôchodok (od 30.10.2014), došlo k zamietnutiu žiadosti o invalidný dôchodok a zastaveniu výplaty invalidného dôchodku priznaného od 30.10.2014 od najbližšej splátky, t.j. od 20.06.2018 práve z dôvodu nesplnenia potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Navyše, žalobca žiadnym spôsobom žalovaným vykázané obdobie dôchodkového poistenia nenamietal a ani nespochybňoval, neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o inom rozsahu dôchodkového poistenia.
27. Správnemu súdu sa preskúmavané rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v okolnostiach daného prípadu javí ako zákonný a vecne správny. Správny súd zohľadňujúc charakter žaloby (správna žaloba v sociálnych veciach) považuje za potrebné usmerniť žalobcu v tom smere, že v záujme dosiahnutia ním požadovaného nároku sa môže opakovane obrátiť na Sociálnu poisťovňu s novou žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku od obdobia, od ktorého spĺňa vyššie uvedené zákonné podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, resp. postupovať aj iným zákonom umožneným spôsobom, t.j. doplatením poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
28. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.