Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-23-2020.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa Q. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, W., t.č. J. K. M., D. XX proti odporcovi - osobe, ktorá je oprávnená na výživné C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Q. K., nar. XX.X.XXXX k odporcovi C. K., nar. XX.X.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/17/2010 zo dňa 17.2.2011, a to počnúc dňom 1.10.2020
II. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ Q. K. návrhom doručeným súdu dňa 28.9.2020 žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C. K., určenú rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 2P/17/2010 zo dňa 17.2.2011.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni, sp.zn. 2P/17/2010 zo dňa 17.2.2011, právoplatným dňa 17.3.2011, bol jeho syn C. K. zverený do pestúnskej starostlivosti pani V. A., trv. bytom R. XXX a on bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Syn C. úspešne ukončil štúdium na Strednej odbornej škole v roku 2020 a zaevidoval sa na úrade práce. Je fyzicky a psychicky schopný uplatniť sa v odbore, ktorý vyštudoval, je schopný sám seba živiť a sú preto splnené všetky podmienky na to, aby bola vyživovacia povinnosť voči synovi rozsudkom súdu zrušená.
3. Osoba oprávnená na výživné C. K. v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.12 .2020 oznámil, že s podaným návrhom súhlasí.
4. Pojednávania vytýčeného na deň 02.03.2021 sa odporca nezúčastnil, predvolanie mal riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s §180 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a písomných stanovísk, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
6. Navrhovateľ je otcom odporcu C.a K.. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/17/2010 zo dňa 17.2.2011, bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu syna C.a sumou 80,- eur mesačne. Odporca ukončil štúdium v SOŠ technickej v Starej Ľubovni maturitnou skúškou zo dňa 15.5.2020, nepokračuje v ďalšom štúdiu a zamestnal sa vo firme AS-SPOL, s.r.o. Stará Ľubovňa.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 215 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu
10. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
11. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
13. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že osoba oprávnená na výživne - syn navrhovateľa, ukončil štúdium, teda nadobudol schopnosť sám sa živiť, je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby, na základe čoho zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa, a preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63C.m.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.