Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-5-2021.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Nitra, v spore žalobcu: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast.: JUDr. Félix Neupauer, IČO: 37 928 422, Dvořákovo námestie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. 342, 900 XX K., o zaplatenie sumy 91,18 eur s prísl., a o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie pre nedostatok právomoci v spore o zaplatenie sumy 91,18 eur s prísl., z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.01.2021 bol Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 91,18 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaného v registri obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorého bolo zistené, že žalovaný je občanom Kirkizskej republiky a nemá pobyt ani povolenie na pobyt v Slovenskej republike. Súd požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenie pobytu, oddelenie správy registrov o oznámenie údajov o žalovanom, ktoré potvrdilo šetrenie súdu, že žalovaný nemá pobyt na území Slovenskej republiky a povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky bolo platné do 10.05.2018. Od uvedeného dátumu miesto pobytu žalovaného nie je známe.
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZoMPSP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
7. Podľa § 10 ods. 1 ZoMPSP, ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
8. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú:
a) kúpne zmluvy a zmluvy o diele právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy; b) zmluvy o nehnuteľnostiach právom miesta, kde je nehnuteľnosť; c) zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy; d) poistné zmluvy, vrátane zmluvy o poistení nehnuteľností, právom sídla (bydliska) poisťovateľa v čase uzavretia zmluvy; e) príkazné zmluvy a im podobné právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy; f) zmluvy o obchodnom zastúpení a zmluvy o sprostredkovaní právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy; g)zmluvy o viacstranných výmenných obchodoch právnym poriadkom, použitie ktorého najlepšie zodpovedá usporiadaniu týchto vzťahov ako celku.
9. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, záväzkové vzťahy súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou sa spravujú slovenským právnym poriadkom, ibaže právo, ktoré by bolo inak rozhodné, poskytuje spotrebiteľovi lepšiu ochranu jeho práv.
10. Podľa § 37 ZoMPSP, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
11. Podľa § 37a ZoMPSP, právomoc slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
12. Podľa § 37e ods. 1 ZoMPSP, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/97/20160701>.
13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu, nemôžu svojou dohodou zmeniť jeho vecnú príslušnosť.
14. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu alebo musí byť písomne potvrdená. Ak sa dohoda o právomoci týka zmluvného vzťahu v medzinárodnom obchode, stačí, ak má formu, ktorá sa v súlade s obchodnými zvyklosťami v medzinárodnom obchode všeobecne zachováva a účastníci zmluvného vzťahu ju pre daný zmluvný typ i pravidelne dodržiavajú.
15. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak sa dohoda o právomoci uzatvorila výlučne v prospech jedného účastníka, právo tohto účastníka podať návrh na inom súde zostáva zachované.
16. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
17. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak dohoda účastníkov zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, právomoc slovenského súdu ostáva zachovaná, ak zvolený súd odmietol vo veci konať.
18. Pokiaľ sa vedie spor s cudzím medzinárodným prvkom nespadajúcim pod unijné právo, uplatnia sa predovšetkým národné právne úpravy kolízneho charakteru, v danom prípade zákona č. 97/1963 Z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Úlohou súdu je skúmať medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a pokiaľ neexistuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazanáa spor nespadá pod unijné právo, uplatňuje sa zákon č. 97/1963 Z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
19. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V konaní s cudzím prvkom majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci (súvisiace predpisy ku komentovanému ustanoveniu). Aplikujú sa len v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy (§ 2 zákona č. 97/1963 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='97/1963%20Zb.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom). Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='97/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré upravujú právomoc (§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='97/1963%20Zb.%252337-47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).
20. Ak spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Procesné podmienky predstavujú súhrn daností, ktorými musí súd disponovať na to, aby vec mohol prejednať a rozhodnúť. Procesné podmienky na strane súdu tvorí predovšetkým právomoc a príslušnosť súdu. Procesné podmienky týkajúce sa strán sporu tvoria predovšetkým procesná subjektivita, procesná spôsobilosť a obligátornosť zastúpenia. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje vadu konania, ktorá môže byť odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Neodstrániteľná vada konania vedie bezprostredne k zastaveniu konania. Existencia právomoci súdu je „conditio sine qua non“ civilného súdneho konania. Nedostatok právomoci spôsobuje neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú súd konanie zastaví.
21. V zmysle § 37a ZoMPSP je súd Slovenskej republiky oprávnený konať vo veci, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), tzv. žalovaný, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo. Ustanovenia § 37a písm. a,b,c) ZoMPSP sú určené pre spory zo zmlúv, v ktorých jednou zo strán je tzv. slabšia strana, ide o pracovné, poistné a spotrebiteľské zmluvy. Súd Slovenskej republiky je oprávnený v týchto veciach konať, ak má žalobca bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobcom je zamestnanec, poistník, osoba oprávnená z poistenia alebo spotrebiteľ. V súvislosti s § 37e ZoMPSP ide o prorogačnú dohodu, ktorou si strany sporu môžu založiť právomoc súdu Slovenskej republiky, alebo zahraničného súdu, ktorý by inak v danej veci nemal právomoc konať.
22. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
23. Súd na základe šetrenia súdu o pobyte žalovaného a vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenia správy registrov, ktoré potvrdilo šetrenie súdu, že žalovaný nemá pobyt na území Slovenskej republiky a povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky bol platný do 10.05.2018 konštatuje, že nastali okolnosti, pre ktoré nemá právomoc vo veci ďalej konať, nakoľko v zmysle § 37 a písm. a, b, c) ZoMPSP nemožno žalovaného vo veciach spotrebiteľských zmlúv žalovať na súde Slovenskej republiky, v ktorej nemá žalovaný bydlisko, pobyt ani povolenie na pobyt. Nakoľko žalovaný nie je občanom Slovenskej republiky
a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, z uvedeného dôvodu žalovaného nemožno žalovať na súde Slovenskej republiky, pokiaľ nenastala dohoda o právomoci medzi sporovými stranami podľa § 37e ZoMPSP. Súd je povinný kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky a v prípade, ak zistí, že uvedené podmienky nie sú splnené a ak neexistuje dôvod na ich odstránenie, postupoval v zmysle v zmysle § 9 CSP a pre neodstrániteľnú procesnú vadu konania, nedostatok právomoci vo veci ďalej konať, konanie zastavil.
24. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky je neodstrániteľnou vadou konania, preto súd konanie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zastavil. Tuzemský súd nemôže vec postúpiť cudzozemskému súdu. Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy si môže žalobca podať na príslušnom súde v Kirkizskej republike.
25. Podľa § § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zavinenie, ktoré spôsobilo zastavenie konania nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko v tomto prípade išlo o okolnosť, ktorú nebolo možné predvídať a v predmetnom konaní ani jednej zo strán trovy konania nevznikli.
26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a výroku II. tohto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Poučenie:
Proti výroku I. a výroku II. tohto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.