Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Pc-53-2020.pdf
PDF · 106.05 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci navrhovateľa
- osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXXX/XX, L., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta a osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť - otca navrhovateľa: L.. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. F. XXXX/ XX, L., toho času U. vinohradmi XXX/XX, L. C., o návrhu navrhovateľa na určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinný je povinný prispievať na výživu navrhovateľa ako oprávneného sumou vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc od 25.11.2020, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 25.11.2020 do 02.03.2021 vo výške 235,98 Eur je povinný z vyživovacej povinnosti povinný zaplatiť k rukám navrhovateľa do 30.06.2021.
III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 25.11.2020 domáhal určenia vyživovacej povinnosti zo strany jeho otca. Svoj návrh odôvodnil tým, že rodičia navrhovatelia spolu nežili v spoločnej domácnosti od júla 2020, pričom v čase podania návrhu prebiehalo na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva rodičov, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 12P/101/2020. Navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, plnoletou sestrou P. Q., nar. 20.1.2002 a maloletým bratom Q. Q., nar. XX.X.XXXX. Je študentom 3. ročníka stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V období od júla 2020 do podania návrhu mu otec na výživu neprispieval žiadnym spôsobom. Poukázal na vyjadrenie otca zo dňa 27.10.2020 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/101/2020, ktorý uviedol, že v čase podania návrhu prispieval na výdavky navrhovateľkinej sestry sumou vo výške 130,- Eur mesačne a to formou trvalého príkazu, ako aj úhradou sumy vo výške 8,41 Eur mesačne vo forme úhrady poistného a na maloletého brata navrhovateľa úhradou poistného vo výške 23,- Eur mesačne. Mal za to, že otec na svoje tri nezaopatrené deti prispieva rôzne, bez nejakej logiky a zdôvodnenia a bez ohľadu na ich záujmy. Z uvedeného vyplýva, že na otec navrhovateľa prispieva na výživu plnoletej dcéry P. sumou 138,41 Eur mesačne pri jej mesačných nákladoch cca 710,- Eur, na maloletého syna Q. sumou vo výške 23,- Eur mesačne pri jeho mesačných nákladoch cca 540,- Eur a v prípade navrhovateľa prispieva sumou 0,- Eur mesačne pri jeho mesačných nákladoch cca 790,- Eur.
Mal za to, že otcov príjem mu umožňuje prispievať na výživu svojich detí so zákonnými podmienkami v podstatne vyšších sumách, ako to realizuje. Uviedol, že otec navrhovateľa bol v čase podania návrhu zamestnaný v spoločnosti Bidfood Slovakia, s.r.o., so sídlom v Novom Meste nad Váhom, ako oblastný vedúci predaja, pričom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 12P/101/2020 dosahoval za obdobie 10/2019 až 9/2020 priemerný čistý mesačný príjem 1.619,28 Eur. Navrhovateľ svoje mesačné náklady vyčíslil zo sumy 790,- Eur, pričom túto sumu tvorí poplatok za mobil vo výške 30,- Eur, stravné vo výške 100,- Eur, drogériu a čistiace prostriedky vo výške 60,- Eur, oblečenie 100,- Eur, životnú poistku vo výške 40,30 Eur, sporenie vo výške 90,- Eur, cestovné vo výške 80,- Eur, bežné lieky a vitamíny vo výške 10,- Eur, školské pomôcky o výške 50,- Eur, vreckové vo výške 150,- Eur a voľnočasové aktivity vo výške 80,- Eur. Vzhľadom k uvedenému považoval za opodstatnené určiť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa zo strany otca vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc mesiacom júl 2020 a zročné výživné navrhol vo forme mesačných splátok spolu s bežným výživným vo výške 50,- Eur, a to pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľovho otca, ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, vo veci sa vyjadril písomne, pričom predložil súdom požadované doklady a vyjadril súhlas s návrhom navrhovateľa.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o štúdiu navrhovateľa, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 12P/101/2020 a 32P/48/2020, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov, vo vzťahu ku ktorému prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Q. Q., nar. 19.6.2010 (sp. zn. 12P/101/2020), kde termín pojednávania je vytýčený na deň 23.3.2021. Na tunajšom súde zároveň prebieha konanie o návrhu matky na úpravu práv povinností rodičov k maloletému Q. Q., nar. XX.X.XXXX, na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 32P/48/2020, kde termín pojednávania je vytýčený na deň 30.3.2021 a v rámci ktorého bolo uznesením č. k. 32P/48/2020-39 zo dňa 1.12.2020 nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa maloletý Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že otec navrhovateľa je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,- Eur mesačne.
5. Z písomného podania navrhovateľovho otca, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.2.2021 vyplýva, že otec s návrhom navrhovateľa súhlasí. V podaní ďalej vyčíslil svoje mesačné náklady, ktoré tvoria sumu 1.097,06 Eur, a pozostávajú z poplatku za nájomné vo výške 470,- Eur, poplatku za stočné vo výške 2,35 Eur, poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 2,27 Eur, internet vo výške 12,90 Eur, poistné na maloletého Q. vo výške 23,- Eur, poistné na plnoletú dcéru Simonu vo výške 8,41 Eur, svoju životnú poistku vo výške 35,38 Eur, cestovné poistné vo výške 2,75 Eur, doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 30,- Eur, výživné na maloletého Q. vo výške 150,- , výživné na navrhovateľa vo výške 130,- Eur, príspevok na výživu plnoletej P. vo výške 50,- Eur a príspevok na výživu navrhovateľa vo výške 50,- Eur. Uviedol, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, pričom jeho príjem pochádza výlučne z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že základná hrubá mesačná mzdy za vykonanú prácu je 700,- Eur, pričom pohyblivá zložka zamestnanca, môže byť vyplatená v závislosti od plnenia jeho úloh vyplývajúcich z pracovnej náplne, a je stanovená vo výške 1.100,- Eur mesačne v hrubom, pričom po úspešnom absolvovaní procesu zaškolenia sa táto môže zvýšiť na sumu 1.300,- Eur mesačne v hrubom. Otec navrhovateľa žije od 19.7.2020 v prenajatom byte, ktorý je len čiastočne zariadený a nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty.
6. Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní dňa 2.3.2021 pridržiaval návrhu zo dňa 25.11.2020. Doplnil, že navrhovateľ sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, keďže je študentom vysokej školy dennou formou a preto je jeho otec povinný mu prispievať na výživu. Poukázal na súhlas navrhovateľovho otca s návrhom a doplnil, pri navrhovaní výšky výživného 130,- Eur vychádzali zo skutočnosti, že navrhovateľov otec má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, pričom touto sumou prispieva aj na výživu plnoletej P.. Čo sa týka počiatku vyživovacej povinnosti, teda od júla 2020, túto navrhli z dôvodu, že navrhovateľov otec práve v tento mesiac opustil spoločnú domácnosť a od tej doby žiadnym
spôsobom neprispieval a neplnil si vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom. Poukázal na to, že odo dňa podania návrhu otec prispel navrhovateľovi sumou spolu 180,- Eur (130,- Eur + 50,- Eur).
7. Navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 2.3.2021 pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu a doplnil, že je študentom 3. ročníka dennej formy štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, žije v spoločnej domácnosti so svojou zamestnanou matkou, plnoletou sestrou P. a maloletým bratom Q. ktorý navštevuje 5. roční základnej školy. Vlastný príjem nemá, všetky jeho výdavky zabezpečuje od júla 2020 výlučne matka, pričom počas letných prázdnin si privyrábal brigádami. Čo sa týka navrhovateľovej komunikácie a kontaktu s otcom po jeho odchode z domácnosti, tento označil za neutrálny, pričom spolu komunikovali len prostredníctvom telefonátov cez sviatky a poukázal na to, že otec ho začiatkom februára 2021 kontaktoval za účelom zistenia čísla jeho bankového účtu.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967).
18. Vyživovacia povinnosť rodičov je spravidla dobrovoľná, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
19. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného, alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
20. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa je dôvodný len v časti výšky vyživovacej povinnosti zo strany jeho otca a preto mu vyhovel, pričom vo zvyšku, teda pri počiatku určenia vyživovacej povinnosti ho zamietol.
21. Súd mal za preukázané, že navrhovateľ je slobodný, študentom 3. ročníka dennej formy na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, je zdravý. Nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty, žije v spoločnej domácnosti so svojou zamestnanou matkou, plnoletou sestrou P. a maloletým bratom Q., ktorý navštevuje 5. roční základnej školy. Vlastný príjem nemá a všetky jeho výdavky zabezpečuje od júla 2020 výlučne matka, pričom počas letných prázdnin si privyrábal brigádami. V priebehu konania mu otec prispel sumou spolu 180,- Eur (130,- + 50,-). Otec navrhovateľa je ženatý, z manželstva pochádza okrem navrhovateľa ďalšie plnoleté dieťa a jedno maloleté, pričom na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Q. Q., nar. XX.X.XXXX (sp. zn. 12P/101/2020), kde termín pojednávania je vytýčený na deň 23.3.2021. Na tunajšom súde zároveň prebieha konanie o návrhu matky na úpravu práv povinností rodičov k maloletému Q. Q., nar. XX.X.XXXX, na čas do rozvodu manželstva, ktoré je vedené pod sp. zn. 32P/48/2020, kde termín pojednávania je vytýčený na deň 30.3.2021 a v rámci ktorého bolo uznesením č. k. 32P/48/2020-39 zo dňa 1.12.2020 nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa maloletý Q. zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým,
že otec navrhovateľa je povinný prispievať na výživu maloletého Q. sumou 150,- Eur mesačne. Je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa Bidfood Slovakia s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, v pracovnej pozícii oblastný vedúci predaja s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1.619,28 Eur, žije v prenajatom byte, je zdravý a nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty.
22. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a osobné a majetkové pomery oboch rodičov navrhovateľa najmä otca. Vyživovacia povinnosť prináleží rodičom, preto sa rodičia musia pričiniť, aby dosahovali taký príjem, z ktorého je možné plniť výživné na dieťa v dostatočnej výške. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ je študentom 3. ročníka denného štúdia, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a preto od neho nie je možné očakávať, že sa zamestná. Jeho pravidelné mesačné výdaje sú stravné, cestovné do školy, voľnočasové aktivity, ktoré súd považoval, že sú bežné, veku primerané. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a svojimi dvoma súrodencami a nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného, resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Matka navrhovateľa si voju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne a to tým spôsobom, že mu zabezpečuje väčšinu životných výdavkov. Navrhovateľ otec je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 1.619,28 Eur, žije v prenajatom byte, je zdravý a nevlastní žiadny nehnuteľný, resp. hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec v rámci konania nepreukázal, ani nevyjadril, že by trpel ochorením, v dôsledku ktorého by sa nemohol uplatniť na trhu práce. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal jednak z odôvodnených potrieb navrhovateľa, okrem toho aj z možností a schopností navrhovateľovho otca. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľov otec má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému Q., ktorý má 10 rokov a 8 mesiacov, a navštevuje 5. ročník základnej školy. Pokiaľ otec prispeje na výživu navrhovateľovi mesačne sumou 130,- Eur a matka prispeje polovicou, t. j. sumou 65,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o navrhovateľa a k tomu sa pripočíta prídavok na dieťa v sume 25,50 Eur (130 + 65 +25,50) vznikne dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb navrhovateľa. S poukazom na uvedené súd ustálil výšku výživného vo výške 130,- Eur. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, zároveň zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
23. Čo sa týka počiatku vyživovacej povinnosti, túto určil súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhej vety ZR, teda odo dňa začatia súdneho konania, t. j. 25.11.2020, a preto návrh vo zvyšnej časti zamietol.
24. Nakoľko navrhovateľovmu otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 25.11.2020 do 2.3.2021 na navrhovateľa vo výške 235,98, pričom alikvótna časť výživného za mesiac november 2020 predstavuje 130,- Eur : 30 dní v mesiaci = 4,33 Eur / deň, teda 6 dni x 4,33 Eur = 25,98 Eur + 130,- Eur / mes. x 3 mesiacov (12/2020 až 2/2021) = 390,- Eur (spolu 415,98Eur) mínus otcom navrhovateľa uhradená suma 180,- Eur (130,- Eur a 50,- Eur) v mesiaci február 2021, súd zaviazal otca na jeho úhradu do 30.6.2021 k rukám navrhovateľa v súlade ustanovením § 232 ods. 3 CSP, nakoľko podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť tento dlh v súdom určenej lehote, bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, pričom v danom prípade súd nevzhliadol potrebu, povolil mu zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľa nie je prípustné, pretože sa svojho práva podať odvolanie výslovne vzdal po vyhlásení rozsudku do zápisnice.
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre navrhovateľovho otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).