Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-36-2020.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Subarea
27C/36/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu Ľ. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXX, XXX XX Z., práv. zast.: Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovaným: X/ B. Z., Q.. A., H., X/ E. A.Ň., Q.. A., neznáma, obe žalované zastúpené: Slovenský pozemkový fond Bratislava, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
rozhodol:
Konanie sa zastavuje.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 12.05.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.05.2020 sa žalobca domáha proti žalovaným zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k pozemku parcele E. Č.. XXX/XXX, orná pôda o výmere 505 m2 a k pozemku parcele E. Č.. XXX/XXX, orná pôda o výmere 1 743 m2 v katastrálnom území Z. S. S., obec Z., X. P., zapísaných na liste vlastníctva č. X XXX pre dané katastrálne územie v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ilava, katastrálny odbor. Písomným splnomocnením zo dňa 12.05.2020 splnomocnil žalobca na zastupovanie v spore právnu zástupkyňu: Mgr. Stanislavu Tichú, advokátku, so sídlom Zákvašov 1519/55, 017 01 Považská Bystrica, ktorá toto splnomocnenie prijala.
2. Okresný súd Trenčín výzvou č.k. 27C/36/2020-20 zo dňa 29.06.2020 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby vo výške 538,50 €, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy, s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnej zástupkyni žalobcu doručená dňa 10.07.2020, a teda lehota na zaplatenie vyrubeného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi uplynula dňom 20.07.2020. Žalobca však predmetný súdny poplatok v lehote určenej súdom nezaplatil, ale úhradu tohto súdneho poplatku žalobca vykonal až 05.08.2020, teda oneskorene.
3. Pri vyrubovaní súdneho poplatku za žalobu vychádzal tunajší súd z ustanovenia § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch ("V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom."), pričom za cenu podielu žiadaného navrhovateľom súd považoval cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí, a nie cenu spoluvlastníckeho podielu žalovaných. Takýto názor je prezentovaný aj v odbornej literatúre týkajúcej sa problematiky súdnych poplatkov, a to konkrétne v publikácii Zákon o súdnych poplatkoch - komentár od autora JUDr. Edmunda Horvátha (vydavateľstvo Wolters Kluwer, rok vydania 2014, str. 99 a nasl.), podľa ktorého: "Interpretačne vyčerpávajúce a jednoznačné je v tejto súvislosti vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR č. R 33/1982, v ktorom uvádza, že znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (v súčasnosti § 7 ods. 8ZSP - pozn. aut.), ktoré operuje s pojmom "cena podielu žiadaného navrhovateľom", nezodpovedá ustanoveniam upravujúcim v Občianskom zákonníku zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podľa ustanovenia § 142 OZ sa
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprikazuje žiadnemu z účastníkov podiel iného, ale prikazuje sa iba celá vec, príp. jej reálna časť, alebo sa prisudzuje výplata. Súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania návrhom, nie je návrhom viazaný. Z textu zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že základom súdneho poplatku je iba cena podielu a nie cena celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve. Otázne je teda iba to, či "žiadaným podielom" treba rozumieť podiel navrhovateľov, alebo podiel odporcov. Celý svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva vyvodzuje navrhovateľ zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vychádza, a celé konanie v podstate rieši iba otázku, či sa hodnota predstavovaná týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov. Čistá hodnota toho, čo sa navrhovateľovi dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného spoluvlastníckeho podielu a navrhovateľ ani nemôže požadovať žiadnu hodnotu, ani súd mu nemôže žiadnu inú hodnotu priznať. Nemožno teda za podiel "žiadaný" navrhovateľom (podľa zákona o súdnych poplatkoch) považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľa." Súd pri určovaní výšky súdneho poplatku vychádzal z ceny spoluvlastníckeho podielu žalobcu vypočítaného z údajov uvedených v znaleckom posudku č. 066/2020 znalca Ing. Karola Palačika nasledovne: všeobecná hodnota vyššie špecifikovaných pozemkov: 11 217,52 €; hodnota podielu navrhovateľa: 10 149,18 €; po zaokrúhlení v súlade s § 7 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch: 10 149,00 €, z čoho 6 % je: 608,94 €; potom po znížení sadzby v súlade s § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch o 50 % najviac však 70,00 € je vypočítaný súdny poplatok vo výške: 538,94 €; a po zaokrúhlení v súlade s § 7a zákona o súdnych poplatkoch je výsledná suma vyrubeného súdneho poplatku za žalobu vo výške 538,50 €.
4. Podaním zo dňa 16.07.2020, doručeným súdu dňa 17.07.2020 právna zástupkyňa žalobcu požiadala o prepočet vyrubeného súdneho poplatku a o predĺženie lehoty na úhradu súdneho poplatku. Vzhľadom k tomu, že súd považuje vyrubený súdny poplatok za správne vypočítaný a lehotu na jeho uhradenie uvedenú vo výzve tunajšieho súdu č.k. 27C/36/2020-20 zo dňa 29.06.2020 za primeranú, nepovažuje súd podanie právnej zástupkyne za dôvodné a lehotu na zaplatenie súdneho poplatku súd žalobcovi nepredĺžil.
5. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len: "zákon o súdnych poplatkoch"), ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
6. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
7. Podľa § 357 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: "CSP") odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
8. Podľa § 110 ods. 1, tretia veta CSP, výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
9. Podľa § 121 ods. 1, ods. 2, ods. 4 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
10. Podľa § 14 ods. 4 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania.
11. Nakoľko žalobca v určenej lehote súdny poplatok nezaplatil, pričom o následkoch jeho nezaplatenia bol vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku náležite poučený a výzva bola právnej zástupkyni žalobcu
riadne doručená, súd v súlade vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil. Na záver súd dáva do pozornosti, že zákon explicitne uvádza následok nezaplatenia súdneho poplatku v lehote určenej súdom, v zmysle ktorého súd musí konanie zastaviť. Zaplatenie súdneho poplatku oneskorene, t.j. po uplynutí lehoty na jeho zaplatenie, je preto v tejto súvislosti irelevantné. Krátená časť súdneho poplatku, ktorý žalobca oneskorene zaplatil, bude žalobcovi vrátená po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. O sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka koná a rozhoduje sudca. V sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku (§14 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch).