Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11P-52-2020.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom u P., št. občianku SR, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, rodiny a sociálnych vecí v Senici, dieťa rodičov: O. P., F.. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.-Z., t. č. bytom V. Č.. XXX, XXX XX Š.-Z. a P. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. V. Č.. XXX/XX Z., o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. Z. do osobnej starostlivosti otcovi a matke určuje povinnosť prispievať na jej výživu sumou 80,- € mesačne, splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 20.07.2020. II. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 20.07.2020 do 28.02.2021 v sume 241,- € je matka povinná zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. IV. Týmto súd mení Rozsudok OS Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti úpravy práv a povinností k maloletej Z..
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, otec dieťaťa sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2020 domáhal toho, aby súd zveril maloletú Z. do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo o úprave práv a povinností k mal. Z. rozhodované rozsudkom OS Galanta č. k. XX A. kedy bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke. Dňa 13.1.2020 matka podišla do ČR a dcéru na základe nimi uzatvorenej rodičovskej dohody nechala jemu. Dcéra navštevuje školu ako aj ZUŠ v Š. - Z., má tam aj obvodného lekára. Od januára 2020 si dcéra v jeho domácnosti zvykla na novú rodinu, nie je nervózna, zlepšila sa v učení, priberá, má základné hygienické návyky, má u neho zabezpečené všetko. Výživné žiadal určiť v sume 150 € mesačne.
2. Matka sa adrese svojho trvalého bydliska v SR dlhodobo nezdržuje. Sama oznámila súdu, že bude preberať poštu na adrese G. Č.. XX S. Č., avšak ani na tejto adresu sa jej opakovane nepodarilo doručiť. Sú preto postupoval tak, že jej návrh a prílohy doručil zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom tieto doklady sa považujú za doporučené dňa 23.12.2020 ( § 116 ods. 1,2 CSP). Následne jej všetky ostatné písomnosti ( najmä predvolanie na pojednávanie ) doručil na adresu v RO (§ 111 ods.3 CSP). Matka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti matky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami o príjmoch a vydajoch otca, obsahom pripojeného spisu OS Galanta č.k. XX A. a zistil tento skutočný stav veci:
4. Maloletá Z. sa narodila mimo manželstva jej rodičov. Rozsudkom OS Galanta č.k. XX A.-XX zo dňa XX.XXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.6.2019 súd schválil rodičovskú dohodu podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumu 150 € mesačne. Styk otca s maloletou upravený nebol. Podľa vyjadrenia otca ako aj z prešetrenia pomerov je zrejmé, že maloletá je v starostlivosti otca od 01/2020, kedy jej matka odišla za prácou do Č.. Rodičia si medzi sebou uzatvorili rodičovskú dohodu podľa ktorej sa matka zaviazala platiť výživné v sume po 150 € mesačne, ktorú sumu platila od 01/2020 do 06/2020. Od 07/2020 prestala pravidelne platiť, zaplatila len v 10/2020 - 12/2020 v sume po 100 € mesačne a v 01/2020 sumu 50 €. Otec nemá žiadne informácie o pobyte a zamestnaní matky. Táto kontaktuje dcéru len telefonicky. Otec je ženatý, z manželstva má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. O. P., pričom jeho manželka má ešte jedno 12. rodné dieťa. Súhlasil s tým, aby matke súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 € mesačne.
5. Zo správy od kolízneho opatrovníka je zrejmé, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o mal Z.. Rodina obýva dvojizbový rodinný dom s príslušenstvom, kde bývajú zatiaľ v prenájme. Náklady spojené s bývaním sú v sume 430 € mesačne. Obaja sú riadne zamestnaní, rodinné prídavky na mal. Z. poberá otec. Z. je žiačkou X. H. R., je prihlásená na tanečnú aj spev v rámci ZUŠ, kde otec zaplatil poplatok v sume 20 €, je zdravá. Bol vykonaný telefonický pohovor s maloletou Z., kedy táto uviedla, že v domácnosti otca je spokojná. S matkou je v telefonickom kontakte ale nevie kde matka býva, chcel by k nej ísť napr. na prázdniny. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť. Súdu sa nepodarilo zistiť majetkové, bytové ani zárobkové pomery matky.
6. Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine ), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z. z., účinného od 1.7.2020 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne.
15. Súd zo zisteného skutočného stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca bol podaný dôvodne. O dieťa zabezpečuje
faktickú starostlivosť už od leta 01/2020, pričom matka s týmto stavom prejavila súhlas. V starostlivosti otca o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril mal. Z. do jeho osobnej starostlivosti.
16. Pokiaľ ide o výživné, matka nepreukázala súdu svoje príjmy. Podľa vyjadrenia otca od podania návrhu t.j. od 07/2020 zaplatila na výživnom celkom sumu 350 €, predtým platila od 01/2020 do 06/2020 po 150 € mesačne. Z tohto možno predpokladať, že matka má príjem. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako i s prihliadnutím na potreby dieťaťa, súd určil matke výživné na mal. Z. v sume 80 € mesačne. Podľa zák. opatrenia č. 174/2020 Z. z., účinného od 1.7.2020 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 98,08 € mesačne, ktorú sumu by malo mať dieťa od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základné životné potreby, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky. Okrem výživného od matky, je aj otec povinný podieľať sa na výžive dieťaťa adekvátnou sumou k svojmu príjmu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné v sume 80 € mesačne je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä matky ako aj odôvodneným potrebám a veku dieťaťa. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Platby poistného, ktoré nie je zákonné, šetrenie ani úvery, ktoré neboli zobraté na bývanie, neprimerané platby za mobilné telefóny súd nemôže zohľadniť ako pravidelné výdaje.
18. Vzhľadom k tomu, že matke bolo výživné určené spätne od podania návrhu (20.7.2020) vznikol jej nedoplatok za zročnom výživnom za čas od 20.7.2020 do 28.02.2021 v sume 241 € t.j. adekvátna čiastka za mesiac 07/2020 v sume 31 € a 7 mesiacov po 80 €, spolu v sume 591 € z ktorej sumy súd odrátal sumu 350 €, ktorú matka od 07/2020 doteraz (31+560-350=241). Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku súd určil povinnosť matke tento zaplatiť matke najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto doby sa stáva celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.