Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. C.Á., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XXXX/X, XXX XX A., proti žalovaným: 1. A. P., Q. C. V. Q. D., M. XX, XXX XX M., 2. H. V., S.. XX.XX.XXXX, M. H. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpený JUDr. Janou Veľas Hlucháňovou, advokátkou, Červeňanského 540, 014 01 Bytča, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.08.2020 č.k. - 200 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.09.2020 č.k. - 206, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku II. v jeho napadnutej časti, o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu zamieta,

II. Súd žalovaným v 1. a v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva“.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2019, upresnenou počas konania domáhala určenia, že je vlastníčkou k pozemkom, parcelám registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX a XX kat. územie C. M.. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia, starí rodičia D. N. s manželkou L., rod. U., nadobudli do vlastníctva pozemnoknižné parcely, pôvodne označené v registri „E“ č. XXX-XXX zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, kat. územie C. M. (ďalej len sporné nehnuteľnosti). Sporné nehnuteľnosti starý otec žalobkyne za starostlivosť o neho daroval svojej dcére O. Y., rod. N., matke žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala v konaní na to, že žalovaní nadobudli k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na základe nesprávnej identifikácie parciel. K svojmu tvrdeniu žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v rámci ROEP došlo k nesprávnej identifikácií parciel, pričom parcely č. XXX,XXX,XXX zapísané v pozemnokonižnej vložke č. XXX nemali byť súčasťou terajších parciel registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX a XX, lebo je zrejmé, že parcely mpč. XXX, XXX, XXX sú identické s parcelami registra „C“ č. XX, XX, XX/X, XX/X, ktorých vlastníkmi sú v súčasnej dobe žalovaní. Pozemky, parcely č. XX/X, XX/X, XX a XX vznikli z pôvodných pozemoknižných parciel č. XXX/X a XXX/XX, vlastníkmi ktorých boli právni predchodcovia žalobkyne. Súd skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti vyplývajúce zo správy katastrálneho odboru X., nemal pochybnosti o nesprávnej identifikácií parciel v rámci ROEP.

3. Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žalobkyňa v predmetnom konaní svoje vlastnícke právo odvodzovala od svojich právnych predchodcov, pričom v konaní predložila aj dôkazy, z ktorých vyplýva, že matka žalobkyne O. Y., rod. N. dochovala svojho otca D. N., a tento jej mal ako odmenu, darovať sporné nehnuteľnosti. Ďalší úkon na základe ktorého mala žalobkyňa nadobudnúť svoje vlastnícke právo už v konaní ničím nepreukázala, len tvrdila, že je právnou nástupkyňou po svojich právnych predchodcoch, čo však nepostačuje na to, aby súd určil, že ich vlastníkom je žalobkyňa. Keďže vlastnícke právo matky žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam doposiaľ nebolo určené, je potrebné najprv určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech matky žalobkyne. Až následne v dedičskom konaní žalobkyňa, ako právna nástupkyňa po svojej matke môže nadobudnúť vlastníctvo dedením. Z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala na základe akej právnej skutočnosti mala nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa . Uviedol, že žalovaným ako úspešným stranám v konaní by patrila náhrada trov konania, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne, súd žalovaným vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré súd nepriznal náhradu trov konania považoval skutočnosť, že žalobkyňa má XX rokov, je starobnou dôchodkyňou, a pre jej majetkové pomery bolo žalobkyni priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

5. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke naplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tým je daný odvolací dôvod podľa ; tiež súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je naplnený odvolací dôvod podľa . Len s poukazom na vek a postavenie žalobkyne ako dôchodkyne nemožno uvedené považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa, nakoľko na území Slovenskej republiky je približne 1 milión starobných dôchodcov. Samotné postavenie dôchodcu nie je teda nijako osobitne výnimočné. Naviac žalobkyňa podala žalobu špekulatívne po tom, čo sa dozvedela, že žalovaný v 2. rade pozemky, ktorých určenia vlastníctva sa domáhala vyčistil a uskutočnil na nich novú výsadbu ovocných stromov. Predtým sa žalobkyňa o pozemky nijako nezaujímala a neužívala ich. Žalobkyňa pred podaním žaloby žalovaného v 2. rade nevyzvala, aby sa vec pokúsili vyriešiť mimosúdne. V danom prípade súd postupoval v rozpore s ust. a neaplikoval uvedené ustanovenie reštriktívne, ale naopak veľmi extenzívne. Žalobkyňa je v postavení bežného občana, avšak rovnako tak žalovaný v 2. rade má postavenie bežného občana bez právnického vzdelania, ktorý si musel v danej veci zabezpečiť erudovaného právneho zástupcu, čím mu vznikli trovy konania. Zodpovednosť za vznik týchto trov však nesie žalobkyňa, ktorá bola vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vo výhodnejšom postavení. Hoci nebola priamo zastúpená advokátom, boli jej zo strany F. D., advokátky, poskytnuté právne služby pred začatím sporu. Súd prvej inštancie prijal záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej strane bez relevantného skutkového základu, a v napadnutom rozsudku tento záver iba nedostatočne a plošne odôvodnil jedinou vetou. Skutočnosť, že súd žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov nezakladá automaticky dôvod na nepriznanie náhrady trov úspešnej strane v spore. Zmyslom a účelom prijatia bolo aj odbúranie tzv. zbytočných súdnych sporov formou inštitútu zavedenom v ust. . V tomto kontexte by bolo v rozpore s cieľom procesného kódexu, aby súd priznal žalobkyni, ktorá podáva zjavne skutkovo a právne nepodložené podania, ktoré navyše nespĺňajú ani základné náležitosti žaloby (súd opakovane žalobkyňu vyzýval na odstránenie vád jej podaní), oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj oslobodenie od povinnosti náhrady trov konania. Takýto postup by totiž žalobkyňu motivoval k ďalším nezmyselným podaniam a viedol by k zbytočnému zaťažovaniu súdov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak, že žalovanému v 2.rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%,a súčasne sa mu priznáva aj náhrada trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že hlavným vinníkom vzniku sporu, a vzniku trov konania je ROEP, ktorá zle identifikovala pozemky. Žalobkyňa síce podala nesprávnu žalobu, ale všetky predložené listiny preukazujú, že je vlastníčkou k pozemkom, ku ktorým sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci žalovaní v 1. a v 2. rade. Notár F.. H. W. žalobkyňu poučil ešte pred podaním žaloby, že nehnuteľnosti nemôže prejednať v dedičstve, keďže je na nich zapísaný iný vlastník, a preto si to žalobkyňa musí uplatniť súdnou cestou. Ako neznalá práva presne postupovala tak, ako jej to poradil notár, a tiež na katastri v X.. Keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na právnikov, snažila sa sama zisťovať všetky

potrebné veci k podaniu žaloby na súde. Uvedomuje si, že podávala nesprávne podania, a preto ju súd vyzval na opravu alebo upresnenie, ale vzhľadom na svoj vek, pri najlepšej snahe urobila všetko pre to, aby v konaní bola úspešná, čo však súdu nepostačovalo. Každá listina ňou predložená bola právnou zástupkyňou žalovaného v 2. rade presýtená spochybňovaním, urážkami, útokmi, osočovaním a výsmechom. Erudovaný právny zástupca má byť úctivý, spravodlivý a čestný. Preto žalobkyňu veľmi uráža a ponižuje tvrdenie zástupkyne žalovaného v 2. rade, že žalobu podala zo špekulatívnych dôvodov, keď sa dozvedela o tom, že žalovaný v 2. rade na nich vysadil ovocné stromy, a že sa predtým o pozemky nijako nezaujímala. Uvedené nie je pravdou, žalobkyňa sa snažila dopátrať k tomu z akých dôvodov je na nehnuteľnostiach zapísaný iný ako skutočný vlastník. Žalobkyňa na záver uviedla, že nemožno ju porovnávať so žalovaným v 2. rade, ktorý je vo veku XX rokov, je zdravý, pracujúci človek. Preto tiež mohol kontaktovať žalobkyňu, aby sa vec mimosúdne vyriešila, ale pre správanie sa jeho právnej zástupkyne a s poukazom na jej písomné podania je zrejmé, že mimosúdna dohoda medzi stranami sporu nie je možná. Ak by súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania, uvedené by pre ňu bolo zničujúce, nakoľko nemá z čoho trovy konania uhradiť. Žalobkyňa je čestným človekom, a že nepodala správnu žalobu je dôsledkom toho, že nemá právnické vzdelanie, ale nijako nemala v úmysle zbytočne zaťažovať súdy.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“ vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl., bez nariadenia nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

8. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. .

11. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná.

12. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa .

13. Odvolací súd preskúmal a opätovne zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. . Zistený skutkový stav vyplývajúci z obsahu spisu totiž umožňuje právny záver o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto výnimočného ust. .

14. Významnými z hľadiska aplikácie ust. sú okolnosti sporu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že problémom tohto sporu je nesprávna identifikácia parciel v rámci ROEP. Ako vyplýva zo správy Okresného úradu X., katastrálny odbor, zo dňa XX.XX.XXXX, v rámci ROEP došlo k nesprávnej identifikácií parciel, pričom pozemky parcely č. XXX - XXX a XXX zapísané v pozemno- knižnej Zápisnici č. XXX, k.ú. C. M., sú identické s parcelami registra „C“ č. XX, XX, XX/X, XX/X, a preto nemali byť súčasťou terajších parciel registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX a XX ako je to v súčasnosti uvedené v mape určeného operátu. Tiež zo správy Okresného úradu X., kat. odboru zo dňa 07.11.2019 vyplýva,

že nesúlad, ktorý po ROEP nastal je vtom, že parcely XXX-XXX a XXX z pozemno-knižnej zápisnice č. XXX, nemali byť súčasťou terajších parciel „C“ č. XX/, XX/X, XX a XX ako je to v súčasnosti v mape určeného operátu, keďže podľa všetkých dostupných podkladov zo Zbierky listín platných pred zápisom ROEP je zrejmé, že parcely č. XXX-XXX, t.j. dom č. XX, dvor a záhrada o výmere XXX siah (v prepočte XXXX m2), a parcela č. XXX - záhrada o výmere XXX siah (v prepočte XXXX m2) z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX sú identické s parcelami registra „C“ č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, XX/X - záhrada o výmere XXX m2 a parcela č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie opísané okolnosti, nesprávna identifikácia parciel v rámci ROEP je možné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprizná náhradu trov konania vzniknutých strane úspešných žalovaných.

15. Nie menej významnou skutočnosťou okrem dôvodu podania žaloby sú aj osobné, majetkové a sociálne pomery na strane žalobkyne. Žalobkyňa je osobou vo veku XX rokov a je v zlom zdravotnom stave. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 03.01.2020, sp. zn. súd priznal žalobkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V uvedenom uznesení súd konštatoval, cit.: „žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok vo výške 541,- eur mesačne, platí výdavky spojené s bývaním. Okrem toho má výdavky v súvislosti so zlým zdravotným stavom, ktoré skutočnosti odôvodňujú priznanie žalobkyni, oslobodenie od platenia súdnych poplatkov“. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobkyne existujú ťaživé osobné, majetkové a sociálne pomery, na druhej strane žalovaný v 2. rade je zdravý vo veku XX rokov, je zamestnaný a nepriznanie náhrady trov konania ho neprivedie do sociálnoekonomickej tiesne.

16. Nakoľko odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov nepovažoval za spravodlivé, aby žalobkyňa znášala trovy konania žalovaného v 2. rade, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania v napadnutom rozsahu, v súlade s ust. , .

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ust. 262 ods. 1, a podľa . Žalovaný v 2. rade nebol v odvolacom konaní úspešný, a úspešnej žalobkyni žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).