Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-19Pc/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľky: C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. U. XX, C. a povinných z vyživovacej povinnosti: 1. Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, C. a 2. O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R.Z. XX, X. nad J., v konaní o návrhu na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

I. Mení II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -170 zo dňa 31.05.2013 tak, že schvaľuje zmier účastníčok konania v nasledovnom znení:

„Z. W., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje s účinnosťou od XX.XX.XXXX prispievať na výživu C. W., nar. XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 50 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám.

Dlžné výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.03.2021 v celkovej výške 479,99 € zaplatí povinná oprávnenej v mesačných splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.“

II. Mení IV. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -170 zo dňa 31.05.2013 tak, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX zvyšuje vyživovaciu povinnosť O. W., nar. XX.XX.XXXX na C. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 50 € mesačne. Určené výživné je povinný z vyživovacej povinnosti povinný platiť k rukám oprávnenej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.03.2021 v celkovej výške 479,99 € je povinný z vyživovacej povinnosti povinný zaplatiť k rukám oprávnenej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 27.11.2019 domáhala zvýšenia výživného od svojich rodičov, a to zo sumy minimálneho výživného na sumu po 50 €. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. - 170, zo dňa 31.5.2013 bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, I. W., obom rodičom bolo uložené prispievať na výživu navrhovateľky minimálnym výživným. Stará matka zomrela dňa X.X.XXXX. Podľa vedomostí navrhovateľky otec prispieval na jej výživu k rukám starej matky sumou 20 € mesačne. Matka platila výživné 30 € mesačne. Navrhovateľka študuje na Gymnáziu U. R. 7 v C., aktuálne je v 4. ročníku bilingválneho anglického štúdia. Štúdium by mala ukončiť maturitou v júni XXXX. Po smrti starej matky ostala bývať v nájomnom byte, ktorého oficiálnou nájomníčkou je ona. V domácnosti s ňou naďalej žije jej brat L., ktorý bol v náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s ňou, priateľka, ktorá je študentka 4. ročníka strednej školy a priateľ starej matky, pán B. K.. M. brat L. je aktuálne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti pána K.. Navrhovateľka hradí náklady na bývanie s p. K. na polovicu, t.j. 180 € mesačne, zároveň platí za internet 11 €, nakupuje potraviny, hygienické prostriedky a ostatné veci potrebné do domácnosti vo výške

zhruba 70 € mesačne. Okrem toho si výlučne sama hradí náklady súvisiace so štúdiom, medzi ktoré patrí aj platba do triedneho fondu 10 € ročne, nákup pracovných zošitov a učebníc na anglicky jazyk 20 € ročne, nákup učebníc na rusky jazyk 8 € ročne, ako aj ďalšie pomôcky do školy. Platí si mesačník 10 €. Stravovanie si zabezpečuje výlučne sama v domácom prostredí, nákup potravín ju vyjde orientačne 60 € mesačne. Pre dlhodobo zložité sociálne pomery rodiny sa snaží brigádovať, aktuálne v sieti M., kde má uzavretú dohodu o brigádnickej práci študenta do XX.XX. XXXX. Ide o jej aktivitu, ktorú bola nútená vynaložiť z toho dôvodu, že rodičia jej nad rámec minimálneho výživného neprispievali. O pomeroch otca nemá vôbec žiadnu vedomosť, nie je s ním v kontakte. Matka je podľa jej vedomostí dlhodobo nezamestnaná, stará sa o najmladšieho brata U.. Nad rámec minimálneho výživného na jej výživu neprispieva. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2013, kedy navštevovala 6. ročník základnej školy v spojení so skutočnosťou, že sa naďalej štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie navrhla zvýšiť výživné od podania návrhu na 50 € mesačne obom rodičom.

2. Povinná z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadrila dňa 28.2.2020 tak, že so zvýšením nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že dcéra si zarobí okolo 500 € mesačne, zároveň matka posiela 30 € výživné. Od decembra 2019 má v osobnej starostlivosti už aj maloletého L., a to po dohode s pánom K., na základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. . Zdôraznila príjem domácnosti, v ktorej žije navrhovateľka a spoločne posudzované osoby, predovšetkým príjem pána K., ktorý je podľa jej vedomostí zhruba 800 € mesačne, ako aj sponzorské dary, ktoré dostal L. v čase keď tvorili spoločnú domácnosť. Uviedla, že jej príjem je 261,15 €, z toho 24,95 € sú prídavky na maloletého U., 40 € náhradné výživné a 196,20 € dávka hmotnej núdzi. Príjem domácnosti, v ktorej žije jej dcéra je vyšší ako príjem matky, preto nesúhlasí so zvýšením výživného.

3. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadril dňa X.X.XXXX tak, že s návrhom nesúhlasí, pretože navrhovateľka nie je jeho dcéra. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil povinný z vyživovacej povinnosti, ktorý žiadal rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením pojednával v neprítomnosti povinného z vyživovacej povinnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:

5. Z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila vyplýva, že je plnoletou dcérou povinných z vyživovacej povinnosti a je študentkou Gymnázium U. R.. 7, C.. Vyživovaciu povinnosť mali obaja rodičia naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -170 zo dňa 31.5.2013, a to v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tom čase bola navrhovateľka žiačkou 6. triedy základnej školy. Príjem matky bol už v tom čase tvorený len dávkou v hmotnej núdzi, náhradným výživným a prídavkami na deti. Otec v tom čase dávku v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok nepoberal, pracoval v spoločnosti Z. s čistým priemerným mesačným príjmom 399,23 €, následne pracoval len na dohodu a v čase rozhodovania súdu bol na neznámom mieste, podľa správy polície v Českej republike za účelom zárobku. Stará matka navrhovala určiť rodičom minimálne výživné.

6. Na pojednávaní uzavreli navrhovateľka a oprávnená z vyživovacej povinnosti zmier a navrhli súdu jeho schválenie.

7. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že naďalej študuje na gymnáziu U. R., C., aktuálne v 5. ročníku bilingválneho anglického štúdia. Predpokladaná doba skončenia štúdia je jún XXXX. Po smrti starej matky ostal s ňou v spoločnej domácnosti bývať babkin priateľ, B. K., ktorý od nej očakáva, že sa bude podieľať na platbu nájomného, ako aj na ostatných výdavkoch na domácnosť. Od smrti starej matky otec žiadne výživné neplatí. Má takú vedomosť, že povinný z vyživovacej povinnosti nie je jej biologický otec, avšak otcovstvo k nej riadne uznal, je zapísaný v rodnom liste ako jej otec. Dlhodobo s ním nie je v žiadnom kontakte a nemá o ňom žiadnu vedomosť. Naďalej si privyrába na dohodu o brigádnickej práci študentov v reštaurácií M. v U., jej príjem je kolísavý, niekedy je to 600 €, niekedy to nie je nič, napríklad celý január XXXX v dôsledku aktuálnej situácie nemala príjem žiadny. Na bývanie prispieva sumou 170 €, zhruba 150 € mesačne ju stojí strava, oblečenie a ostatné výdavky sú bežného charakteru, snaží sa žiť skromne, ako jej to umožňujú jej majetkové pomery. Matka jej platí len minimálne výživné, ani nie

30 €. Aj keď by chcela, teraz neplánuje ďalej pokračovať v štúdiu vzhľadom k tomu, že financie jej to neumožňujú.

8. Povinná z vyživovacej povinnosti potvrdila, že povinný z vyživovacej povinnosti nie je biologickým otcom navrhovateľky. Vedeli to od počiatku, avšak otcovstvo k navrhovateľke bolo určené spoločným vyhlásením, nikdy sa nedomáhal zapretie otcovstva, bolo to jeho slobodné rozhodnutie. Podľa jej vedomostí povinný z vyživovacej povinnosti aktuálne nikde nepracuje, z posledného zamestnania odišiel potom, ako podala na súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Súdom mu bolo na maloleté deti určené minimálne výživné. Je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi, avšak výlučne účelovo, aby nemusel platiť výživné.

9. Podľa predložených výplatných pásiek bol povinný z vyživovacej povinnosti za obdobie od decembra XXXX do septembra XXXX zamestnaný v spoločnosti A. - M. plus, s.r.o., jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 288€. Svoje aktuálne majetkové pomery nepreukázal.

10. Na základe zisteného skutočného stavu súd posúdil vec právne nasledovne:

11. Podľa (ďalej len ) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

12. Podľa ust. podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

13. Podľa ust. a ďalej len na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa ust. veta prvá zákona pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

15. V zmysle ust. o rodine v spojení s ust. rozsudky vo veciach výživného plnoletých možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa , konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

17. Podľa , účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.

23. Podľa § 75 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa. Zánik tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu.

25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov, predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť realizovaná troma formami: osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.

26. Podľa ust. (1) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. (2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

27. Vzhľadom k tomu že navrhovaný zmier uzavretý medzi účastníčkami konania neodporuje všeobecne záväzným právnym predpisom, súd tento zmier schválil. Schváleným zmierom bol zároveň zmenený II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -170 zo dňa 31.05.2013, ktorým bol určený rozsah vyživovacej povinnosti matky ako aj platobné miesto pre jeho výplatu. Vzhľadom k uzavretiu zmieru medzi navrhovateľkou a povinnou z vyživovacej povinnosti súd nevykonal dokazovanie vo veci vyživovacej povinnosti povinnej.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené zákonné kritériá pre zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke, ktorá je jeho plnoletou dcérou, štúdiom na gymnáziu sa pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nie je schopná samostatne sa živiť. Od poslednej úpravy výživného v roku 2013 nepochybne bežným plynutím času došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov, ktorá zakladá zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti obom rodičom. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka má príjem z brigádnickej práce nezbavuje povinného jeho vyživovacej povinnosti. Pokiaľ povinný z vyživovacej povinnosti tvrdil, že nie je otcom navrhovateľky, súd zdôrazňuje, že uvedenú skutočnosť nepreukázal, vychádzajúc z rodného listu navrhovateľky je jej otcom a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam jeho vyživovacia povinnosť naďalej trvá. Povinný napriek výzve súdu svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Z obsahu rozsudku sp. zn. ako aj lustráciou v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný je dlhodobo zamestnávaný len na dohody. Žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, pre ktoré aktuálne nepracuje. Zároveň nepreukázal existenciu žiadnych prekážok, ktoré by mu objektívne bránili riadne sa zamestnať. Vychádzajúc z vyššie citovaných všeobecných zásad pre určenie výživného súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť každého rodiča, výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Zvýšenie výživného na sumu 50 € vzhľadom k osobným pomerom, veku, štúdiu a s tým spojenými odôvodnenými potrebami navrhovateľky súd považoval za odôvodnené, pričom ide skutočne len o minimálne zvýšenie. Aplikujúc zásadu potencionality príjmu na strane povinného súd vyhovel návrhu, ktorého obsahom bol pri rozhodovaní viazaný, preto nemohol výživné zvýšiť vo väčšom rozsahu aj keď je nepochybné, že určené výživné je nedostatočné pre uspokojenie čo i len základných potrieb navrhovateľky.

29. Vzhľadom k skutočnosti, že návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX, súd priznal navrhovateľke zvýšenie výživného od tohto dátumu. Povinnému tak vzniklo násobkom zvýšenia mesačnej sumy výživného dlžné výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.3.2021 vo výške 479,99 €.

30. Podľa ust. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd v prípade povinného nenašiel právny základ pre určenie inej lehoty ako lehoty určenej zákonom na zaplatenie dlžného výživného. Povinný neplatí výživné na navrhovateľku od smrti starej matky, o podanom návrhu bol informovaný, iný návrh nepodal.

32. O trovách konania súd v zmysle ust. nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, povinnosť plnenia vzniká bez ohľadu na podanie odvolania. Proti I. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Navrhovateľka sa vzdala práva podať odvolanie voči II a III. výroku rozsudku, preto jej toto právo nepatrí.

Voči II. a III. výroku rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať len ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.