Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cb-26-2012.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/26/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: T. T., bytom O.H. B. X. XXX, právne zastúpená ŘEHÁK & TISOŇ spol. s r.o., so sídlom Skalica, Komenského č. 437/62, IČO: 47 235 349, proti žalovaným: 1. D. V., J., so sídlom V., B. U.. T. X, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpené JUDr. Ján Garančovský, advokát, advokátska kancelária Olej Sedlák Dudášová Garančovský, so sídlom v Košiciach, Kukučínova ul. č. 19, 2. L. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XX, V., 3. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom T., R. č. XXXX/XX, 4. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. O. č. X, Y. B. O., žalovaní v 2. až v 4. rade právne zastúpení usadeným euroadvokátom Mgr. Jurajom Hudákom, LL.M., so sídlom Bratislava, Staré Grunty č. 18, za účasti intervenienta na strane žalovaných: D., L. U. V., so sídlom V. č. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený na základe splnomocnenia: Július Hodomarský, nar. 03.12.1060, bytom Slnečnicová č. 538, Malá Ida, o určenie, že žalovaní 2/, 3/ a 4/ neboli členmi štatutárneho orgánu, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade a intervenient na strane žalovaných, majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Súd žalovanému v 1. rade nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 26.06.2012 domáhala toho, aby súd určil, že žalovaní v 2., 3. a 4. rade nie sú členmi štatutárneho orgánu - výboru, subjektu s IČO: XX XXX XXX a žalovaný v 2. rade nie je podpredsedom výboru subjektu s IČO: XX XXX XXX a aby určil, že funkcia v štatutárnom orgáne - výbore subjektu s IČO: XX XXX XXX, žalovanému v 2., 3., a 4. rade, ktorá vznikla dňa 16.09.2004, zanikla dňa 16.09.2009. Súčasne si žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania.
2. V priebehu konania vo veci samej bolo Okresnému súdu Skalica dňa 21.12.2020 doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že žalobu podala na súd v roku 2012, t. j. pred viac ako 8 rokmi a konanie stále prebieha ešte len pred súdom prvej inštancie, pričom súd konanie prerušil uznesením z č. l. 659. Žalobkyňa dospela k názoru, že v konaní prišlo k neodôvodneným prieťahom, súd je nečinný a jeho nečinnosťou vznikajú v konaní zbytočné prieťahy. Ďalej uviedla, že rozhodnutie v tejto veci pre ňu, po takej dlhej dobe, stratilo zmysel a z tohto dôvodu žiadala konanie zastaviť a nepriznať žiadnej zo strán sporu, ani intervenientovi nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaný v 1. rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručil súdu dňa 11.01.2021 podanie, ktorým súhlasil so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Taktiež súhlasil s tým, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, prípadne si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.
4. Žalovaní v 2. rade, 3. rade, a 4. rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručili súdu dňa 26.01.2021 podanie, ktorým súhlasili so späťvzatím žaloby a so zastavením konania. Žalovaní v 2., 3., a 4. rade nesúhlasili s návrhom žalobkyne, aby súd nepriznal žiadnej zo strán sporu ani intervenientovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre postup v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP. Žalovaní zastávajú názor, že žalobkyňa je priamo zodpovedná za dĺžku daného konania a taktiež upozornili na nezmyselnosť žaloby, nakoľko na podanie určovacej žaloby neexistoval žiaden naliehavý právny záujem, ktorý žalobkyňa počas priebehu konania nepreukázala. Ďalej uviedli, že nesúhlasia s názorom žalobkyne, že v súdnom konaní sú prítomné prieťahy v konaní a v prípade, ak by aj prišlo k údajným prieťahom v konaní, nejde o dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
5. Podľa § 144, § 145 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť, súd postupoval podľa § 144 v spojení s § 145 ods. 1 CSP a konanie v celom rozsahu zastavil. Žalovaní so zastavením konania súhlasili.
8. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovaným v 2. rade, v 3. rade a v 4. rade a intervenientovi na strane žalovaných voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby súd skúma, ktorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že súdne konanie je zdĺhavé a vzhľadom k prieťahom v súdnom konaní a k dlhej dobe súdneho konania, rozhodnutie v tejto veci pre ňu po takej dlhej dobe stratilo zmysel. Z uvedeného vyplýva, že ku späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania sa žalovaných ako protistrany v súdnom konaní (napr. uznanie nároku žalobkyne). Z toho vyplýva, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní a intervenient na strane žalovaných nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči protistrane, teda voči žalobkyni. Žalovaný v 1. rade neuplatnil voči žalobkyni náhradu trov konania, preto súd žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.
12. Vzhľadom k vyjadreniu nepriznať žiadnej zo strán sporu, t.j. žalovaným nárok na náhradu trov konania, súd skúmal, či je možné na daný prípad aplikovať § 257 C.s.p., t.j. či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne súd nemusel priznať náhradu trov konania úspešným žalovaným. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach prejednávanej veci alebo v okolnostiach strán sporu. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného, absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
13. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania, pričom použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu, zákon vyžaduje pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p. kumulatívne splnenie dvoch podmienok - výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok necháva na súdnu prax, čo však neznamená, že sa tým vytvára priestor na nekontrolovateľnú voľnú úvahu súdu.
14. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu ( teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá ) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. Iba konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešnej strany bez toho, aby sa súd majetkovou sférou tejto strany akokoľvek zaoberal, je neprípustné a takýto postup súdu možno hodnotiť ako svojvoľný. Pokiaľ ide o postoj strán v konaní, tu súd prihliada najmä na to, ako si strany plnili svoje procesné povinnosti. Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 C.s.p. z pohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bráni svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhrad trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovane: a) neprimeraná tvrdosť, b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c) povaha a okolnosti sporu, d) zložitosť doposiaľ nevyriešenej právnej problematiky, e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f) osobné pomery strán sporu, g) nízky príjem.
15. Súd na základe vyššie uvedeného skúmal, či v danom prípade existujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 C.s.p. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery žalobkyne nie sú dlhodobo nepriaznivé, tieto skutočnosti žalobkyňa v konaní nepreukázala a neprodukovala v súvislosti s tým žiadny dôkaz.
16. Na iné okolnosti prípadu uvádzané v bode 14. tohto uznesenia žalobkyňa nepoukázala. Na základe uvedeného je súd názoru, že na daný prípad rozhodovania o trovách konania nie možné použiť ustanovenie § 257 C.s.p. tak, ako to navrhla žalobkyňa a preto súd nerozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 2. rade, v 3. rade a 4. rade a intervenientovi na strane žalovaných, nakoľko nebolo preukázané, že sa jedná o výnimočnú situáciu a že je tu prítomný dôvod hodný osobitného zreteľa v podobe povahy a okolnosti sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).