Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-151-2019.pdf
PDF · 97.6 KB
No categories available
8P/151/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v konaní súdu starostlivosti o maloletého G. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti matky I.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, G., právne zastúpenej JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, o návrhu otca H.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C..B.. R. XX/XX, D. Y., na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27.05.2019 bol súdu doručený návrh otca na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. V čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti otec pracoval vo Veľkej Británii a jeho zárobok predstavoval sumu 1341,85 eur, z ktorej vychádzal súd. Zmena okolnosti mala nastať po návrate otca zo zahraničia na Slovensko, lebo po návrate je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 05.12.2018 a bol mu priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 634,30 eur. Suma bola priznaná na obdobie 6 mesiacov do dňa 05.06.2019. Návrh bol ďalej odôvodnený tým, že príjem otca a jeho životný štandard sa odlišujú od predchádzajúcich podmienok, ktoré mal v zahraničí uvedomujúc si fakt, že je otcom maloletého G. a je jeho záujmom finančne sa podieľať na jeho výchove, avšak nie je v rámci jeho terajších možností, schopností a sociálnej situácie, v ktorej sa nachádza, prispievať v doteraz určenom rozsahu. V dôsledku nepriaznivej situácie otca, tento začal nepravidelne prispievať na výživu syna doteraz určenou sumou a má neuhradený dlh na výživnom. So synom nie je v žiadnom kontakte po dobu dvoch rokov, lebo syn odmieta rešpektovať súdne rozhodnutie a otca úplne odmieta. Ďalšou okolnosťou, ktorou odôvodňoval svoj návrh, bolo úmrtie otca, s čím sa zvýšili náklady otca maloletého dieťaťa s poukazom na zvýšené náklady so starostlivosťou o jeho matku. Otec má zvýšené náklady súvisiace so svojím externým magisterským štúdiom na VŠZaSP v Bratislave, preto podal návrh na zníženie výživného a žiadal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť určenú sumou 120,-- eur na sumu 55,-- eur mesačne. V priebehu konania otec oznámil zmenu od podania návrhu v tom, že od 01.09.2019 nastúpil do zamestnania a doba trvania pracovného pomeru je predpokladaná do októbra toho istého roka. Právna zástupkyňa matky s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Otec bol počas konania vyzvaný na doloženie listinných dôkazov a to spôsobu skončenia pracovného pomeru, ktorý vykonával v zahraničí. Otec v konaní uvádzal, že po návrate na Slovensko zostal žiť v spoločnej domácnosti so svojou matkou a po úmrtí otca sám uhrádza všetky náklady spojené s bývaním, nakoľko matka má nízky dôchodok s uvedením, že inú vyživovaciu povinnosť okrem G. nemá. Otec má vysokoškolské vzdelanie, zdravotné obmedzenia súvisiace problém so sluchom, lebo počuje len na 40 % a tento nepriaznivý zdravotný stav nie je prechodný. Z preloženého potvrdenia na č.l. 37 vyplynulo, že otec bol zamestnaný v spoločnosti G. M., vykonával prácu v sklade s pretrvávajúcou prechodnou zmluvou do 21.11.2018. Z predloženého formulára vyplynulo, že otec
mal v čase odchodu príjem 3 679,52 GBP č.l. 41. Z predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy vyplynulo, že otec má uzatvorenú pracovnú zmluvu do 31.08.2021 a jeho zamestnávateľom je Mesto D. Y. s dohodnutou mzdou vo výške 863,50 eur. Z výplatnej pásky za mesiac október bol zistený čistý príjem otca vo výške 637,58 eur a výdavky otca sú 22,-- eur mesačne úhrada životnej poistku, náklad spojený s bývaním vo výške 130,-- eur mesačne, inkaso 30,-- eur mesačne, TV internet 21,37 eur mesačne, 15,-- eur náklady na telefón a v konaní bol predložený aj doklad o prevode na úhradu pôžičky slúžiacej na úhradu vysokoškolského štúdia otca vo výške 500,-- eur. Otec platí synovi životnú poistku pre maloletého č.l. 58 s mesačným poistným 14,99 eur a 1,21 eura a doložil aj výzvu na zaplatenie svojho dlhu spoločnosti G. J. X. W. vo výške 205,12 eur č.l. 58. Otec na pojednávaní vysvetlil, že predložená pôžička na sumu 500,-- eur bola použitá na úhradu jeho externého štúdia, ktoré za jeden semester predstavuje 320,-- eur, teda za rok zaplatí za svoje vzdelávanie na vysokej škole 640,-- eur a vysvetľoval aj, že dlh voči spoločnosti G. zatiaľ zaplatený nebol a bol vyzvaný na jeho úhradu. Matka v konaní predložila výpis z banky, z ktorého vyplynulo, že je poberateľkou dávky vyplácanej úradom práce vo výške 269,38 eur č.l. 65. Matka počas konania vysvetlila, že v tejto dávke sú započítané aj prídavky na obe deti, nakoľko z jej uzavretého manželstva sa narodilo ďalšie dieťa. Príjem manžela matky má byť okolo 1 000,-- eur a matkou bol predložený rozpis jej výdavkov na dieťa súvisiaci s jeho zdravotným stavom, ktoré má atopický ekzém, hypotyreózu, mliečnu chrastu a intoleranciu BK. Matka uvádzala výdavky na lieky, kozmetiku pre maloletého, drogistický tovar, oblečenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, aj náklad na sporenie maloletému č.l. 62-63. Maloletý je liečený, nakoľko má hypotyreózu - ochorenie štítnej žľazy a liečba mu bola zmenená na podávanie lieku Tirosint, pričom ide o liek, za ktorý matka dopláca 30,-- eur mesačne. Pre ďalšie obmedzenie maloletého, ktorý má atopický ekzém, tento potrebuje špeciálny sprchový gél, šampón, telové mlieko značky Laroche a kozmetiku pre tento nepriaznivý zdravotný stav matka vyčíslila sumou od 60-70,-- eur mesačne. Maloletý G. má zdravotné problémy súvisiace s alergiou intoleranciou na bielkoviny kravského mlieka, s čím matka uvádzala zvýšené výdavky a stravu vyčíslila sumou od 150 do 200,-- eur mesačne s uvedením, že G. má sporiaci účet, na ktorý mu matka prispieva sumou 50,-- eur mesačne s uvedením, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne a jeho dlh bol okolo 2 000,-- eur.
2. Po rozhodnutí prvoinštančným súdom dňa 24.01.2020, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, odvolací súd uznesením č.k. 21CoP/62/2020-105 zo dňa 26.11.2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Rešpektujúc ust. § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 odsek 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 a 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
5. Základom pre rozhodnutie o návrhu na zmenu výživného je porovnanie pomerov, za ktorých bolo vydané posledné právoplatné rozhodnutie o výživnom, s pomermi v dobe rozhodovania súdu o návrhu na jeho zmenu, teda zistenie, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa, ktorá zmenu výživného odôvodňuje. Na strane detí za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať zvýšenie potrieb v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ich fyzickým a duševným vyspievaním, pokračujúcou školskou dochádzkou, či prípravou na budúce povolanie. U rodičov za takéto podstatné zmeny pomerov treba považovať rozšírenie alebo zúženie okruhu osôb, ktorým sú povinní poskytovať výživu a zvýšenie alebo odôvodnené zníženie príjmu. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.
6. Naposledy o výživnom pre maloletého G. zo strany otca bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 10P/231/2015 rozsudkom zo dňa 12.04.2016, ktorým súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné pre maloletého na sumu 120,- eur mesačne od 18.08.2015. V tom čase otec pracoval ako agentúrny zamestnanec, jeho príjem v Anglicku predstavoval 150-200,- libier týždenne, náklady predstavovali 85,- libier týždenne, cestovné 5,- eur, na domácnosť na Slovensku to predstavovalo 100-150,- eur mesačne. Mal pôžičky v súvislosti s tým, že chcel pracovať v Anglicku so záverom súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať sumou 120,- eur mesačne. V tomto období G. navštevoval predškolské zariadenie, náklady na stravu matka neplatila, kvôli alergii si nosil maloletý stravu z domu, mal pretrvávajúce zdravotné problémy a to alergiu, atopický ekzém. Matka bola poberateľkou rodičovského príspevku od 01.02.2016, poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 242,40 eur mesačne. Už v tomto období matka synov zdravotný stav uvádzala ako nepriaznivý, lebo dieťa malo alergiu na laktózu v kravskom mlieku, čo sa prejavovalo atopickým ekzémom, ktorý si vyžadoval zvýšené náklady na kozmetiku. V tomto konaní otec predložil svoj príjem v čase odchodu na Slovensko z prechodnej pracovnej zmluvy uzavretej do 21.11.2018 vo výške 3 679,52 GBP. Dnes otec je zamestnaný na Slovensku s pracovnou zmluvou uzavretou do roku 2021 s dohodnutou mzdou vo výške 863,50 eur, teda príjem otec má. Rovnako tak aj v čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti otec prispieval na bývanie svojim rodičom v rozsahu 100 - 150,-- eur mesačne, teda aj dnes, ak uhrádza náklady spojené s bývaním v takmer rovnakom rozsahu, nedošlo k zmene na strane povinného rodiča. Otec v konaní zmenu pomerov odôvodňoval nielen zmenou výšky svojho príjmu, ale aj výdavkov a jeden z týchto výdavkov uvádzal náklady na svoje externé vysokoškolské štúdium vo výške 640,-- eur ročne. Súd uvádza, že tento výdavok nie je nevyhnutným výdavkom, lebo výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. Na strane matky k zmene došlo v tom, že má ďalšie dieťa pochádzajúce z manželstva, avšak jej príjem je podobný príjmu, ktorý bol v čase posledného posudzovania súdom.
7. V rozhodnutí odvolacieho súdu je konštatované, že súd sa nevyrovnal náležitým spôsobom a nevyhodnotil skončenie pracovného pomeru s pôvodným zamestnávateľom vo Veľkej Británii. Táto skutočnosť je súdom konštatovaná v bode 2. odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že otec bol
zamestnaný ako skladník s prechodnou zmluvou uzatvorenou do 21.11.2018, z čoho je zrejmé, že išlo o pracovný pomer dohodnutý na určitý čas do 21.11.2018. Ďalej bolo odvolacím súdom konštatované, že je úlohou súdu zistiť príjem otca po dobu jeho evidencie na úrade práce, teda po dobu jeho evidencie uchádzača o zamestnanie. Príjem otca po dobu jeho evidencie na úrade práce od 05.12.2018 bol otcom preukázaný na č.l. 7, z ktorého vyplynulo, že mal nárok na dávku v nezamestnanosti od 05.12.2018 po dobu šiestich mesiacov vo výške 50% vymeriavacieho základu a prepočtom bolo zistené: (vymeriavací základ 42,284:2 je 21,142 eur denne krát 30 dní) príjem otca za obdobie jeho evidencie bol 634,26 eur priznaný po dobu šiestich mesiacov.
8. Na strane povinného otca došlo k zmene pomerov v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu pracoval v zahraničí s príjmom Anglicku 150-200,- libier týždenne, náklady predstavovali 85,- libier týždenne, cestovné 5,- eur, na domácnosť na Slovensku to predstavovalo 100-150,- eur mesačne. Mal pôžičky v súvislosti s tým, že chcel pracovať v Anglicku so záverom súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať sumou 120,- eur mesačne. V tomto konaní posledný pracovný pomer, ktorý otec mal, tento skončil uplynutím doby, dňom 21.11.2018. Od 05.12.2018 bol otec evidovaný na úrade práce s priznanou dávkou v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov vo výške 634,26 eur. Otec sa zamestnal a odo dňa 01.09.2019 má pracovný pomer na dobu určitú do 31.08.2021 s dohodnutou mzdou vo výške 863,50 eur. Otec z tejto sumy uhrádza náklady na bývanie na byt, ktorý obýva so svojou matkou, pričom náklady znáša sám vo výške 130,- eur, má výdavok na poistku 22,- eur, inkaso 30,- eur mesačne, TV internet platí 21,37 eur, 15,- eur telefón , platí životnú poistku synovi s mesačným poistným 14,99 a 1,21 eura.
9. Na strane matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o syna od jeho narodenia, nedošlo k zmene jej príjmu, lebo aj v čase ostatného posudzovania súdu poberala štátnu dávku a prídavok na dieťa, dnes jej pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu a vydala sa, v minulosti bola aj poberateľkou štátnej dávky za opatrovanie starej matky vo výške 390,- eur, ale tento nárok jej zanikol po úmrtí osoby, ktorú opatrovala. Na strane maloletého došlo k zmene v tom, že v čase posledného rozhodovania súdu navštevoval predškolské zariadenie a dnes je žiakom základnej školy a náklady na jeho výživu neklesajú. Jeho zdravotný stav, ktorý bol nepriaznivý aj v čase ostatného posudzovania, bol konštatovaný ako nie dobrý, lebo má atopický ekzém, hypotyreózu, mliečnu chrastu a intoleranciu na kravské mlieko. V súvislosti s atopickým exémom maloletý užíva špeciálny drogistický tovar značky Laroche, ktoré matka vyčíslila sumou od 60,- do 70,- eur mesačne, aj oblečenie, ktoré maloletý nosí musí spĺňať iné kritériá, pre ochorenie štítnej žľazy matka dopláca za lieky, síce liek, ktorý bol v čase ostatného rozhodovania na priamu platbu, dnes matka platí iba doplatok vo výške 1,20 eurá, ale zakupuje maloletému iné lieky, z ktorých syn priberá. Maloletý G. má zdravotné problémy súvisiace s alergiou intoleranciou na bielkoviny kravského mlieka, matka kvantifikovala jeho náklady na jeho stravovanie sumou od 150 do 200,-- eur mesačne a matka sporí maloletému sumou po 50,- eur mesačne. Aj napriek zmene pomerov na strane povinného otca, ktorý pracoval v zahraničí a po skončení pracovného pomeru, ktorý mal dohodnutý na dobu určitú sa po dobe evidencie na úrade práce v tom čase priznanom nároku vo výške 634,- eur otec si so svojím zdravotným obmedzením (problémom so sluchom) dokázal nájsť si prácu s príjmom vo výške 863,50 eur, z ktorého uhrádza náklady spojené s bývaním aj za svoju matku. K tomuto súd uvádza, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto nemôže byť na ujmu maloletého, že otec znáša všetky náklady na bývanie sám aj napriek tomu, že v byte žije so svojou matkou. K majetkovým pomerom otec uviedol, že tieto sú nezmenené a žije so svojou matkou v byte a výdavky, ktoré uvádzal sú nezmenené. Na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov v tom oproti naposledy určovanému výživnému, kedy bol škôlkar, je dnes školák, ktorý fyzicky a duševne vyspieva, pokračuje školskou dochádzkou, teda zmena pomerov nastala aj u maloletého, ktorý má o päť rokov viac, preto aj výdavky na maloletého uvádzané matkou súd uznal s konštatovaním, že stále ide o maloleté dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť samo a zmena pomerov na strane otca v tom, že jeho príjem je nižší na Slovensku, je nižší oproti príjmu, ktorý dosahoval v zahraničí , nemôže byť dôvodom na to, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť na otcom požadovanú výšku 55,-- eur mesačne. Otec nemôže chcieť preniesť a posunúť svoju zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na rodiča druhého, ktorý sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu, preto súd určenú vyživovaciu povinnosť ponechal nezmenenú a návrh otca na zníženie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.