Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-60-2020.pdf
PDF · 111.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/60/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, 75009, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Karadžičova 2, Slovenská republika, IČO: 47258713, v konaní právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 47234547, proti žalovanej: Z. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXX/XXX, XXXXX Ž. T. R., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 807,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 688,04 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 688,04 € od 17.05.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70,48 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 807,19 € spolu s úrokmi z úveru vo výške 24 % ročne zo sumy 688,17 € od 17.05.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,19 € od 17.05.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníčkou na strane druhej zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Na základe súhlasu žalovanej poskytol žalobca prvé čerpanie úveru žalovanej tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanej vydal kreditnú kartu na jej meno a poskytol jej dohodnuté platobné služby. Podľa úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 688,17 €, a to čerpaním platbami na vybraných obchodných miestach. Žalovaná svoj záväzok z úverovej zmluvy splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 0,13 €. Na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok zo strany žalovanej vyhlásil žalobca dňa 16.05.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca voči žalovanej eviduje ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 807,19 €, a to sumu 688,17 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, sumu vo výške 93,38 € z titulu dlžných úrokov z úveru, sumu vo výške 7,64 € z titulu dlžného poistného z úveru, a sumu vo výške 18,- € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okrem toho si žalobca uplatnil aj svoj nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 24 % ročne zo sumy istiny od 17.05.2018 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 789,19 € od 17.05.2018 do zaplatenia.
2. Žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že v prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že zmluva o úvere je neurčitá a nejasná, nakoľko z nej vyplýva, že by sa mala viazať k revolvingu, resp. ku kreditnej karte, avšak v rovnakom bode zmluvy o úvere sa uvádza, že súvisí s nákupom tovaru na splátky. Na jednom mieste zmluvy je uvedené, že výška úverového rámca predstavuje 5.000,- €, pričom zároveň je v zmluve uvedená aktuálna výška úverového rámca 700,- €, a cena tovaru a služby 675,20 €. Žalovaná súčasne poukázala na to, že jej úmyslom bolo kúpiť televízor na splátky, avšak pri uzavretí zmluvy o úvere, jej dali kartu s tým, že je na nej 810,- €. Princípu kreditnej karty nerozumela a kartu po kúpe televízora v predajni už nepoužila. Žalovaná namietla, že úverová zmluva neobsahuje vymedzenie presnej výšky poskytnutého úveru vyplývajúceho z plánovaného a kupovaného tovaru na splátky, ako aj presného počtu, výšky a termínov splatnosti mesačných splátok. Namiesto toho jej bol poskytnutý revolving bez ohľadu na to, že žalovaná nerozumie princípu fungovania takéhoto produktu. V ďalšom žalovaná poukázala na § 7 ods. 15 a 16 zák. č. 129/2010 Z.z., na základe ktorých je veriteľ povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľských úverov obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery spôsobom, ktoré nepoškodzujú spotrebiteľov a s odbornou starostlivosťou, pričom vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade hrubého porušenia danej povinnosti sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalovanej zmluva o úvere neobsahuje taktiež všetky podstatné zákonom vyžadované náležitosti, a to konkrétne druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Výška RPMN je v zmluve o úvere uvedená vo výške 26,82 %, pričom podľa interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN je RPMN vo výške 23,56 %. Rozdiel v neprospech žalovanej je 3,26 %. Zmluva taktiež neobsahuje úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je sporná v časti poistenia úveru, nakoľko poplatok za poistenie nie je vyčíslený presnou sumou, avšak len percentuálne vo výške 5,29 %. Žalovaná súčasne poukázala na to, že pri zmluve o úvere nemala možnosť poistenie prijať alebo odmietnuť, nakoľko takáto možnosť v zmluve absentovala. Z vyššie uvedených dôvodov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V závere žalovaná dala do pozornosti súdu aj neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré podľa nej zmluva o úvere obsahuje.
3. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili strany sporu, ktoré mali predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaná svoju neprítomnosť neospravedlnila. Z vyššie uvedených dôvodov súd prejednal vec v súlade s § 180 veta druhá CSP v neprítomnosti strán sporu. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov, prehľadom úverového účtu žalovanej, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, dokladom o zaslaní kreditnej karty žalovanej, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalobca so žalovanou uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru žalovanej do výšky schváleného úverového rámca za podmienok dohodnutých v zmluve. Prvé čerpanie revolvingového úveru bolo pritom viazané na nákup tovaru alebo služby. Žalovaná bola povinná poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a
poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. V bode 1.1 zmluvy je uvedená výška úverového rámca 5.000,- €, zároveň je uvedená aktuálna výška úverového rámca vo výške 700,- €. V zmluve je súčasne dohodnuté, že výška mesačnej splátky predstavuje minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky je 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru. V zmluve sa súčasne konštatuje, že výška prvého čerpania revolvingového úveru predstavuje 675,20 €. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že výška RPMN úveru je 26,82 %, výška úrokovej sadzby 24 % ročne fixne, pri výške mesačnej splátky 66,19 € s počtom 12 rovnakých mesačných splátok. Celková čiastka, ktorú je povinná žalovaná ako spotrebiteľka uhradiť predstavuje 794,28 €. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaná sa v bode 4.3 zmluvy zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok s tým, že v prípade nesplácania úveru bolo v bode 7.1 dojednané, že pokiaľ klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas je banka oprávnená o.i. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
5. Listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil žalobca žalovanej, že obdržala medzinárodnú kreditnú kartu Cetelem Master Card, ktorú môže použiť kedykoľvek na platby kartou za tovar a služby v určených predajniach, na výber hotovosti v bankomatoch na území SR a v zahraničí, ako aj na prevod peňazí na jej účet alebo na jej adresu. Žalobca súčasne žalovanú oboznámil so základnými údajmi k jej karte.
6. Z potvrdenia zo dňa 10.08.2020 bolo preukázané, že žalovanej žalobca odfinancoval peňažné prostriedky v celkovej výške 688,17 €, a to dňa 09.10.2017 vo výške 675,20 €, dňa 05.11.2017 peňažné prostriedky vo výške 2,59 € a dňa 06.11.2017 peňažné prostriedky vo výške 10,38 €.
7. Z prehľadu splácania úveru žalovanou súd zistil, že žalovaná na úver uhradila len čiastku vo výške 0,13 €. Ďalšie platby na úver nepoukázala. Listom zo dňa 01.06.2018 oznámil žalobca žalovanej, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzhľadom k tomu, že úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu. Žalobca jej súčasne oznámil, že jej záväzok sa stal splatný v celom rozsahu ku dňu 16.05.2018 a vyzval ju, aby uhradila celkový dlh vo výške 807,19 € na účet žalobcu. Súčasne ju upozornil, že odo dňa 17.05.2018 jej bude účtovať aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. Z pripojeného poštového podacieho hárka vyplýva, že žalobca podal predmetný list pre žalovanú na poštovú prepravu dňa 06.06.2018, a to na adresu jej trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR.
8. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách ku dňu poskytnutia úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
9. Podľa § 7 ods. 1, 19, 20, 27 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách ku dňu poskytnutia úveru, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie
o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách ku dňu poskytnutia úveru, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná čo do výšky žalovanej istiny 688,04 € s príslušným úrokom z omeškania. Súd sa stotožňuje s výhradou žalovanej v tom smere, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj špeciálny zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení rozhodnom pre posúdenie danej veci. Uvedená skutočnosť nakoniec vyplýva aj zo samotného názvu zmluvy, v ktorom je poskytnutý úver označovaný ako „spotrebiteľský“. Vzhľadom k tomu, že ide o takýto druh úveru, v ktorom na jednej strane vystupuje dodávateľ ako podnikateľský subjekt, ktorý má poskytovanie úverov v predmete svojej činnosti a na druhej strane vystupuje spotrebiteľ - fyzická osoba ako slabšia zmluvná strana, zákonodarca chráni postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany tým, že stanovuje pravidlá pre dodávateľa, ktoré musí obligatórne dodržať pri uzatváraní zmluvného vzťahu so spotrebiteľom. Tak je to aj v prípade daného zmluvného vzťahu, kde žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver formou revolvingového úveru, ktorý mohla žalovaná čerpať cez kreditnú kartu do výšky aktuálne poskytnutého úverového rámca 700,- €. Žalobca bol povinný v súlade s § 7 citovaného zákona pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa (žalovanej) splácať spotrebiteľský úver, pričom bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, ako aj účel spotrebiteľského úveru. Vynaložením odbornej starostlivosti veriteľa sa pritom rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Veriteľ je povinný dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, na ktorý sa v súlade s § 7 ods. 20 citovaného zákona používajú - čistý príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, výška splátky spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. V danom prípade žalovaná ako spotrebiteľka namietala, že sa žalobca pri uzatváraní zmluvného vzťahu nezaoberal jej finančnou situáciou a neprehodnocoval s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Z dokladov predložených do súdneho spisu stranami sporu súd zistil, že žalobca disponoval len s niektorými informáciami ohľadne finančnej a majetkovej situácie žalovanej, a to s údajom o jej čistom mesačnom príjme, ktorý žalovaná uviedla vo výške 500,- €, s údajom ohľadne zamestnávateľa žalovanej, s údajom ohľadne roku nástupu žalovanej do zamestnania a údajom o bývaní žalovanej u rodinného príslušníka. Uvedené údaje uviedla samotná žalovaná pri uzatváraní zmluvného vzťahu žalobcovi ako veriteľovi pri poskytnutí súhlasu so spracovaním jej osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z.z.. Predmetné prehlásenie žalovanej si žalobca nijakým spôsobom bližšie neoveroval, uspokojil sa len s tvrdeniami žalovanej. Žalobca sa v súdnom konaní bránil tvrdením, že si platobnú schopnosť žalovanej overoval prostredníctvom internetových stránok, pričom využil najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrolu občianskeho preukazu na stránke Ministerstva vnútra SR, úverový register SOLUS, NRKI a overenie prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Žalobca súdu nepredložil žiadne doklady preukazujúce tvrdené skutočnosti, že bonitu spotrebiteľky pred poskytnutím spotrebiteľského úveru overoval prostredníctvom daných registrov a s akým výsledkom. Odhliadnuc od uvedeného, má súd za to, že pokiaľ by si aj žalobca dané informácie skutočne overoval cez príslušné registre, ani takéto overenie finančnej situácie
spotrebiteľa (vzhľadom na vyššie citované ustanovenia zákona), nie je postačujúce. Žalobca ako veriteľ sa nemôže uspokojiť s tvrdením spotrebiteľa o výške jeho čistého mesačného príjmu, o jeho výdavkoch či záväzkoch, a to o to viac, pokiaľ spotrebiteľ neuvedenie žiadny údaj o svojich výdavkoch, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaná neuviedla žiadne výdavky súvisiace s nájmom, či so zabezpečením základných životných potrieb a príjem uviedla bez jeho potvrdenia zo strany zamestnávateľa. V danom prípade nemožno hovoriť o tom, že žalobca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovanej ako spotrebiteľky splácať poskytnutý úver a daný postup žalobcu je nutné hodnotiť ako hrubé porušenie jeho základných povinností, ktoré mu plynú voči spotrebiteľovi z viacerých ustanovení zákona. Samotný zákonodarca v § 7 ods. 27 zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza, že veriteľ je povinný pri posudzovaní položiek, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, ako aj ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Predmetné informácie o príjme je pritom potrebné zo strany veriteľa overovať preukázateľným spôsobom nezávisle od spotrebiteľa. Žalobca, napriek tomu, že žalovaná uvedenú skutočnosť vo svojom vyjadrení namietala, súdu hodnoverným spôsobom nepreukázal, že uvedené skutočnosti hodnoverným spôsobom zhromažďoval a pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľky splácať spotrebiteľský úver použil primerané a aktuálne informácie o jej príjmoch a výdavkoch, ktoré si predtým náležitým spôsobom overil. Tvrdenia o tom, že mal finančné pomery spotrebiteľky dostatočne preukázané z internetových zdrojov tak zostali len v rovine jeho ničím nepodložených skutkových tvrdení. Vzhľadom k tomu, že žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko porušil ustanovenia § 7 ods. 19, 20, 27 citovaného zákona, takéto porušenie jeho povinností je potrebné v súlade § 11 ods. 2 citovaného zákona považovať za hrubé porušenie jeho povinností. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné v súlade s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Už samotná toto skutočnosť (hrubé porušenie povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi) spôsobuje, ako už súd konštatoval vyššie, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrajom však súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektoré obligatórne náležitosti, ktoré spôsobujú obdobný následok, t.j. že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konečnú splatnosť úveru, ktorú podľa názoru súdu mal žalobca pri poskytnutí spotrebiteľského úveru uviesť, keďže v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru vo výške 675,20 € žalobca disponoval všetkými vstupnými údajmi potrebnými k výpočtu daného ukazovateľa. Nepostačuje pritom, pokiaľ dodávateľ uvedie do zmluvy len počet splátok, nakoľko zákonodarca vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu, a to aspoň formou mesiaca a roka trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené informácie z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyplývajú. Predmetná zmluva je pritom kumuláciou jednak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie konkrétneho spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - LG LED TV vo výške 675,20 € a súčasne poskytnutie úverového rámca, ktorý má byť čerpaný prostredníctvom kreditnej karty do výšky aktuálneho kreditného rámca vo výške 700,- €. Súdu je zrejmé, že konečnú splatnosť revolvingového úveru ako takého nie je možné, vzhľadom na jeho neustále sa obnovujúci charakter úveru, určiť v úvode zmluvného vzťahu, avšak pokiaľ ide o poskytnutý úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 675,20 €, v danom prípade mala zmluva obsahovať všetky podstatné náležitosti, a teda aj konkrétny dátum trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pokiaľ zmluva takýto dátum neobsahovala, je nutné konštatovať, že v nej absentuje obligatórna náležitosť, ktorej absenciu zákonodarca spája v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 688,04 €, a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní úveru (č.l. 24) vyplýva, že žalovaná čerpala dňa 09.10.2017 úver vo výške 675,20 €, dňa 05.11.2017 čiastku vo výške 2,59 € a dňa 06.11.2017 čiastku vo výške 10,38 €, teda celkom vyčerpala úver do výšky 688,17 €. Podľa predloženého dokladu ohľadne splácania úveru žalovaná na úver uhradila len sumu vo výške 0,13 €. Žiadne ďalšie platby žalovaná na úver nepoukázala. Z vyššie uvedených dôvodov súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom vo výške 688,17 a zaplatenými platbami vo výške 0,13 €, t.j. sumu vo výške 688,04 €.
13. Z predloženého prehľadu splácania úveru súd zistil, že žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu uhradila na úver len platbu vo výške 0,13 € v novembri 2017, ďalšie platby na úver nepoukázala. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas tak ako bolo dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalobca oznámil žalovanej listom zo dňa 01.06.2018, že pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.05.2018 a jej záväzok sa stal splatný v celom rozsahu. Daný následok porušenia povinnosti žalovanej vyplýva z bodu 7.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého má žalobca ako veriteľ oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru a požadovať splatenie revolvingového úveru aj v prípade, pokiaľ spotrebiteľ nespláca revolvingový úver riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením splatného úveru, súd súčasne priznal žalobcovi nárok na úhradu úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády MS SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v zákonnej výške 5 % ročne, a to odo dňa 17.05.2018, t.j. deň nasledujúci po vyvolaní mimoriadnej splatnosti úveru (16.05.2018).
14. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti istiny, úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, vzhľadom na vyššie uvedené, zamietol.
15. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že zmluva obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré by mal súd prihliadnuť, súd sa (vzhľadom k tomu, že predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle čoho je žalovaná povinná vrátiť len rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a zaplatenými splátkami) prípadnou neprijateľnosťou ďalších zmluvných podmienok nezaoberal, keďže by žalovanej iný efekt nepriniesli.
16. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala, aby jej súd priznal možnosť zaplatiť žalovanú sumu v splátkach do výšky najviac 20,- € mesačne. V danom smere súd poukazuje na § 232 CSP, podľa ktorého pokiaľ súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, určí lehotu na plnenie, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie, prípadne môže určiť, že žalovaný uhradí dlžnú sumu v splátkach, ktorých splatnosť ako aj poradie určí v rozhodnutí. V danom prípade však musí byť návrh odôvodnený a podložený listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že povinná osoba nie je spôsobilá zaplatiť žalovanú sumu naraz avšak len do výšky splátok, ktorých výška musí vyplývať z finančných a majetkových pomerov povinnej strany. Žalovaná však na podporu svojich tvrdení, že sa nachádza v zložitej finančnej situácii, nepredložila žiadne dôkazy a jej návrh bol v tejto časti neodôvodnený. Z uvedeného dôvodu súd nemohol z takéhoto návrhu vychádzať a stanoviť výšku ani splatnosť jednotlivých splátok tak, aby bolo rozhodnutie súdu plne odôvodnené majetkovými a finančnými pomermi žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 232 ods. 3 CSP a určil lehotu na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Záverom súd poukazuje na to, že žalovanej nič nebráni v tom, aby aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia požiadala žalobcu o možnosť splácať splatný dlh splátkami určenými na základe dohody s veriteľom.
17. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal pomerne úspešnému žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 70,48 % (úspech žalobcu v spore 85,24 % - úspech žalovanej v spore 14,76 %). O vyčíslení trov konania rozhodne vyšší súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.