Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_0T-85-2020.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/85/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému T. V., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.03.2021 v Námestove, takto
rozhodol:
obžalovaný T. V., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. nad Y. č. XXX, dôchodca, slobodný,
u z n á v a s a v i n n ý m, ž e
dňa 10. 11. 2020 v čase okolo 21.35 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky KIA RIO evidenčné číslo TS XXX BA po ceste číslo II/520 v meste Tvrdošín, a to smerom od obce Štefanov nad Oravou, pričom na ulici Vladina, pred bytovým domom číslo 671, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Tvrdošín a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 10. 11. 2020 o 21.36 hodine zistené 0,91 mg/l alkoholu v dychu,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 a 3, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona s poukazom na § 438d Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 9 (deväť) rokov.
odôvodnenie:
Dňa 12.11.2020 bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na T. V., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 2. 3. 2021.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný trestný čin. Prokurátor zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.
Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný v inkriminovanej dobe vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom užitím návykovej látky, obžalovaný sa podrobil dychovej skúške, ktorou mu bola nameraná hodnota 0,91 mg/l alkoholu v dychu.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný svoje konanie pred súdom oľutoval. Uviedol, že je starobný dôchodca, poberá dôchodok vo výške 505 €. Má úspory vo výške cca 15.000 €. Býva v rodičovskom dome spolu s mamou. V minulosti už bol opakovane odsúdený za alkohol za volantom, naposledy to bolo v roku 2009. Vozidlo Kia Rio ev. č. TS XXX BA je jeho majetkom, kúpil ho v roku 2012 ako nové vozidlo. V prípade, ak by mu bolo vozidlo vrátené, dal by ho bratovi, aby mohol voziť mamu k lekárom, čo doposiaľ robil on. Oľutoval čo sa stalo, už to neodčiní a je si vedomý, že musí znášať následky.
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom tohto trestného činu, je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí. Takéto správanie súd považuje nie len za nezodpovedné, ale vzhľadom na množstvo požitého alkoholu za arogantné vo vzťahu k ostatným účastníkom cestnej premávky a hodnotám chráneným Trestným zákonom.
Súd k osobe obžalovaného zistil, že v registri priestupkov má jeden záznam, dňa 24.11.2005 bol v blokovom konaní postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, bola mu uložená pokuta 500,- Sk. V mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť. Z registra trestov vyplynulo, že v registri má tri záznamy. Prvý záznam: rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/89/81 zo dňa 12.5.1981, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 Zákona č. 140/1961 Zb, bol mu uložený peňažný trest a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov. Druhý záznam: rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/78/95 zo dňa 10.7.1995 bol uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201písm. b/ Zákona č. 140/1961 Zb,, bol mu uložený peňažný trest a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov a posledný tretí záznam: Okresným súdom Námestovo sp. zn. 4T/126/2010 zo dňa 24.2.2011 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený úhrnný podmienečný trest odňatia slobody 8 osem mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Vo vzťahu k všetkým vyššie uvedeným odsúdeniam platí fikcia neodsúdenia, nemožno na tieto odsúdenia prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci konštatoval na strane obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností. Obžalovanému bola priznaná poľahčujúca okolnosť, že sa k trestnému činu sa priznal a jeho konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu súd podľa § 38 ods.3 Tr. zákona znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby do 8 mesiacov.
Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, síce súd pri ukladaní trestu nemohol prihliadať na predchádzajúce odsúdenia ako na priťažujúcu okolnosť, ale v rámci hodnotenia osoby, možnosti jeho prevýchovy, a to najmä vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť (obžalovaný bol opakovane odsúdený za rovnakú trestnú činnosť), uložil mu trest v hornej polovici modifikovanej trestnej sadzby so skúšobnou dobou vo výmere 24 mesiacov. Už bude iba na obžalovanom, či využije túto šancu a povedie riadny život, alebo v opačnom prípade túto šancu nevyužije a bude musieť si podmienečne odložený trest vo výmere 5 mesiacov vykonať v ústave na výkon trestu. Zároveň súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 9 rokov, keďže spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Je pravdou, že obžalovaný formálne naplnil zákonné podmienky na uloženie trestu zákazu činností na doživotie podľa § 61ods. 5 písm. a/ Tr. zákona, keďže v minulosti už bol viac ako dvakrát za takýto trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku odsúdený. Síce predchádzajúce odsúdenia sú zahladené; podľa § 61 ods. 7 Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činností podľa § 61 ods. 3 a 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Súd v tomto prípade aplikoval prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. 11. 2011 v § 438d Tr. zákona, podľa ktorého sa ust. § 61 ods. 3 a 5 vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri 2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne. V tomto prípade súd vzhľadom na to, že všetky tri odsúdenia zaznamenané v registri trestov odsúdený spáchal pred 1 novembrom 2011, od prvého odsúdenia uplynulo už 40 rokov, od v poradí druhého odsúdenia uplynulo 25 rokov a posledného viac ako 10 rokov, súdu sa javilo neprimerane prísnym uložiť obžalovanému trest zákazu činností na doživotie. Súd je presvedčený o tom, že je spravodlivé pôsobiť na prevýchovu obžalovaného najskôr uložením trestu zákazu činností najskôr v hornej polovici trestnej sadzby, bez možnosti podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činností tak, aby si obžalovaný uvedomil závažnosť svojho konania a aj morálne odsúdenie a až následne, ak tento trest zlyhá, je namieste pristúpiť k uloženiu absolútneho, doživotného trestu. V prípade posledného odsúdenia Okresným súdom Námestovo sp. zn. 4T/126/2010 zo dňa 24.2.2011 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov, súd je tak presvedčený, že v prípade obžalovaného je namieste uložiť trest v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to na hornej hranici vo výmere 9 rokov. Súd zároveň poukazuje aj na výpis z evidencie priestupkov z ktorého vyplynulo, že obžalovaný napriek veku 64 rokov, má iba jeden záznam v registri priestupkov, a to za priestupok na úseku cestnej dopravy, ktorého sa dopustil 24.11. 2005, išlo o menej závažný priestupok.
Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti trestnej činnosti, závažnosť trestného činu za dostatočné na nápravu obžalovaného ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Pokaľ súd neuložil obžalovanému trest prepadnutia veci - osobné motorové vozidlo značky KIA RIO evidenčné číslo TS XXX BA bolo tomu tak z dôvodu, že súd vidí zmysel ukladania takéhoto trestu pre uvedený trestný čin, ktorý je prečinom takým osobám, ktoré spáchajú takýto trestný čin v krátkej časovej nadväznosti a vozidlo v ich rukách sa tak skutočne stáva hrozbou a nebezpečnou zbraňou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.