Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-34-2020.pdf
PDF · 102.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému V. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q., F. M. č. XXXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 315,79 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 164,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 164,23 Eur od 30.4.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 3.8.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 315,79 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 315,79 Eur od 30.4.2019 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2016, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky a na základe ktorej veriteľ žalovanému poskytol peňažné prostriedky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný neplatil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka, ktorú nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019, ku dňu postúpenia predstavovala sumu 636,39 Eur a pozostávala z istiny v sume 427,78 Eur, riadneho úroku v sume 92,38 Eur, úroku z omeškania v sume 106,45 Eur a z poplatkov v sume 9,78 Eur. Žalovaný po postúpení nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v sume 505,28 Eur a uhradil sumu 189,49 Eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného, a teda žalobca si neuplatňuje zvyšnú časť pohľadávky. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Na výzvu súdu žalobca v podaní doručenom súdu dňa 25.1.2021 uviedol, že žalovaný titulom úveru vykonal úhrady v celkovej sume 189,49 Eur, a to dňa 15.6.2016 v sumách 0,31 Eur, 1,17 Eur, dňa 7.7.2016 v sumách 0,18 Eur, 0,62 Eur, 1,22 Eur, dňa 13.7.2016 v sume 13,31 Eur, dňa 9.9.2016 v sume 40 Eur, dňa 25.10.2016 v sume 19,59 Eur, dňa 10.11.2016 v sume 19,29 Eur, dňa 23.1.2017 v sume 18,99 Eur, dňa 25.1.2017 v sume 19,56 Eur, dňa 28.2.2017 v sume 18,42 Eur, dňa 17.3.2017 v sume 18,42 Eur, dňa 13.4.2017 v sume 18,42 Eur. Žalovanému bola zaslaná upomienka obyčajnou poštovou zásielkou. Pre doručenie je treba aplikovať teóriu dôjdenia, na základe ktorej postačuje, že sa zásielka dostala do sféry dispozície adresáta, a nie je nutné aby ju adresát skutočne prevzal a oboznámil sa s jej obsahom. Žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola doručená do vlastných rúk aj s výzvou na vyjadrenie.
4. Súd vec prejednal podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní; žalovaný bol postupom podľa § 106 ods. 1 CSP predvolaný z adresy trvalého pobytu vedenej v Registri obyvateľov SR, pričom zásielka od neho sa vrátila ako neprevzatá, a považuje sa za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Žalobca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil; strany odročiť pojednávanie nežiadali.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvy o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver Clubcard kreditná karta premium č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.6.2016, úverových podmienok Clubcard kreditná karta premium ITK115P, úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu premium platných od 1.10.2015, výzvy k spalteniu celého úveru zo dňa 25.10.2017 s poštovým podacím hárkom, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2019, prehľadu čerpaní, prehľadu úhrad, pokusu o zmier, správ o pobyte žalovaného, podania žalobcu zo dňa 25.1.2021, platobnej histórie, upomienky zo dňa 1.9.2017, vyjadrenia žalobcu.
6. Dňa 13.6.2016 žalovaný ako dlžník a Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver Clubcard kreditná karta premium č. 6606019715500 (ďalej aj „zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru do výšky úverového rámca 500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky (min. 12 Eur), splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 26,28% ročne. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 590,74 Eur. V Zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 38,7%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery vo výške 24,34%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky s kódom ITK115P.
7. Z predloženého prehľadu splátok, prehľadu úhrad a platobnej histórie vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpal od 13.6.2016 do 15.7.2016 peňažné prostriedky v celkovej výške 505,28 Eur a žalovaný veriteľovi uhradil od 15.6.2016 do 13.4.2017 celkovú sumu 189,49 Eur.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
10. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018 Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 13.6.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový revolvingový úver do výšky úverového rámca 500 Eur a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokmi v sadzbe 26,28% ročne, a to zaplatením pravidelných mesačných splátok vo výške 4% z dlžnej čiastky (min. 12 Eur). Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník obsah zmluvy pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že pôvodný veriteľ vzorový text zmluvy používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a veriteľ úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia nesplatenej pohľadávky z úverovej zmluvy od žalovaného, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019, prílohy k tejto zmluve a z oznámenia Home Credit Slovakia, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 6.5.2019 adresovaného žalovanému mal súd za preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere aj s príslušenstvom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2019 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
19. Z listín predložených žalobcom, najmä z prehľadu splátok, prehľadu úhrad a platobnej histórie bolo preukázané, že žalovaný na základe predmetnej zmluvy o úvere čerpal v období od 13.6.2016 do 15.7.2016 peňažné prostriedky v celkovej výške 505,28 Eur a žalovaný veriteľovi uhradil od 15.6.2016 do 13.4.2017 celkovú sumu 189,49 Eur. Žalovaný nerozporoval tento rozsah čerpaní a rozsah úhrad vyplývajúci z predložených listín a z tvrdení žalobcu v žalobe. Hoci v zmluve o úvere je dohodnuté právo veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie nákladov spojených s úverom zahŕňajúcich úroky a poplatky, žalobca tieto nároky neuplatnil, ale žiadal zaplatiť len rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami zo strany žalovaného. Preto sa súd zaoberal len uplatneným nárokom, a zistil, že po započítaní všetkých úhrad žalovaného na čerpanú istinu úveru, neuhradený dlh žalovaného predstavuje žalobcom uplatnenú sumu 315,79 Eur (505,28 Eur - 189,49 Eur).
20. Súd musel z úradnej povinnosti podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z.z. účinného od 5.12.2018 skúmať či právo uplatnené zo spotrebiteľskej zmluvy proti žalovanému nie je premlčané, pretože žaloba bola na tunajší súd podaná za účinnosti daného zákonného ustanovenia. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je upravená ako zmluvný typ v zákone o spotrebiteľských úveroch, a to proti žalovanému, ktorý pri dojednávaní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, je potrebné na ňu aplikovať osobitnú úpravu obsiahnutú v zákone č. 250/2007 Z.z., v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktorá má prednosť. Prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) bola zmluva uzavretá, bola viac krát judikovaná slovenskými súdmi, a viedla k tomu, že túto zásadu v záujme jednoznačného výkladu ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa zákonodarca výslovne zakotvil zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015 do ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka. Ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka sa musí použiť aj na daný zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere za účinnosti tohto ustanovenia. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa splatnosti každej zo splátok. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 25.10.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov z úverovej zmluvy a z podacieho hárku vyplýva, že výzva bola zaslaná poštou na doručovaciu adresu žalovaného uvedenú v úverovej zmluve. V zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo v hlave 7 § 2 úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu premium platných od 1.10.2015 dojednané právo veriteľa žiadať od dlžníka jednorazové splatenie úveru v prípade, že sa omešká s úhradou splátky dlhšie ako tri mesiace. Z predložených listín nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu pri predčasnom zosplatnení úveru postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany stanovuje prísnejšie podmienky, po splnení ktorých môže veriteľ uplatniť právo predčasne zosplatniť úver. Predovšetkým žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením úveru vyhotovil kvalifikovanú výzvu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a že ju aj skutočne zaslal žalovanému. Predložená upomienka zo dňa 1.9.2017 adresovaná žalovanému síce obsahuje výzvu právneho predchodcu žalobcu žalovanému na úhradu omeškaných splátok v sume 75,81 Eur a upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, ale nestanovuje žalovanému dodatočnú zákonnú lehotu 15 dní (v zákone stanovená ako minimálna lehota) na úhradu omeškaných splátok, keďže vo výzve je uvedené, že žalovaný má uhradiť omeškané splátky ihneď. Žalobca napriek výzve súdu nepredložil ani doklad o odoslaní, resp. doručení tejto výzvy žalovanému. Nepreukázal ani tvrdenie, žeby bola výzva zaslaná žalovanému obyčajnou poštovou prepravou. Preto mal súd za to, že nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru na základe výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.10.2017 a ostala zachovaná splatnosť jednotlivých
mesačných splátok úveru. Podľa zmluvy o úvere bol žalovaný povinný čerpané peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach vo výške 4% z dlžnej čiastky, resp. v minimálnej výške 12 Eur, so splatnosťou každej splátky vždy do 20. dňa v mesiaci. Vzhľadom na túto zmluvnú úpravu potom platí, že po zohľadnení posledného čerpania peňažných prostriedkov dňa 15.7.2016 a výšky neuhradených peňažných prostriedkov 315,79 Eur, bol žalovaný povinný uhradiť tento dlh v 25 mesačných splátkach vo výške 12,63 Eur, splatných od 20.7.2016 do 20.7.2018 a poslednú splátku v sume 0,04 Eur splatnú do 20.8.2018. Právo na zaplatenie neuhradenej splátky úveru v sume 12,63 Eur splatnej dňa 20.6.2017 je premlčané, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom nej začala plynúť dňa 21.6.2017, pričom počas obdobia od 27.3.2020 do 30.4.2020 (35 dní) premlčacia doba neplynula vzhľadom na ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a premlčacia doba uplynula až dňa 24.7.2020 (piatok), avšak až po jej márnom uplynutí bola žaloba podaná na súd dňa 3.8.2020. Premlčané sú potom aj skôr splatné neuhradené splátky, teda splátky splatné od 20.7.2016 do 20.5.2017. Premlčacia doba tak márne uplynula ohľadom 12 splátok po 12,63 Eur, teda nárok v časti o zaplatenie sumy 151,56 Eur je premlčaný. Právo na zaplatenie splátky úveru v sume 12,63 Eur splatnej dňa 20.7.2017 premlčané nie je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom nej začala plynúť dňa 21.7.2017, pričom počas obdobia od 27.3.2020 do 30.4.2020 (35 dní) premlčacia doba neplynula vzhľadom na ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. a premlčacia doba by uplynula až dňa 24.8.2020, no žaloba bola podaná na súd dňa 3.8.2020, teda pred uplynutím premlčacej doby. Nepremlčané je potom právo na zaplatenie 12 splátok po 12,63 Eur splatných od 20.7.2017 do 20.7.2018 a právo na zaplatenie poslednej splátky splatnej dňa 20.8.2018 v sume 0,04 Eur, teda nárok v celkovej sume 164,23 Eur.
21. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného dlhu od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých mesačných splátok (splatných od 20.7.2017 do 20.8.2018). Žalobca má právo požadovať od žalovaného podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania. K prvému dňu omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, a po pripočítaní 5% výška úroku z omeškania predstavuje 5,00 % ročne. Žalobca uplatnil úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, a to od 30.4.2019, a súd je v tomto smere viazaný žalobným návrhom a nemôže ho prekročiť v zmysle § 216 CSP. Žalovaný je potom povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 164,23 Eur od 30.4.2019 do zaplatenia. Úrok z omeškania z premlčaných splátok súd nemohol priznať, keďže právo na toto príslušenstvo je tiež premlčané. Premlčané právo nemožno podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať.
22. S poukazom na uvedené dôvody súd podľa vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi plnenie z úverovej zmluvy v sume 164,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 164,23 Eur od 30.4.2019 do zaplatenia a výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu premlčania nároku.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 164,23 Eur, ktorá predstavuje zo žalobou uplatnenej sumy 52,01% a v tomto rozsahu bol žalobca úspešný v konaní. Žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 151,56 Eur, ktorá predstavuje zo žalobou uplatnenej sumy 47,99% , a tento rozsah predstavuje úspech žalovaného. Za použitia zásady úspechu súd uzavrel, že obe strany boli úspešné čiastočne, a to približne v rovnakom rozsahu a preto podľa ust. § 255 ods. 1, ods. 2 CSP výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.