Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-29-2020.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12P/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou o návrhu navrhovateľky P. J., rod. N., nar. XX.X.XXXX, Y. Č.. XXX, XXX XX M.Á., právne zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa č. 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti manželovi navrhovateľky H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, XXX XX M., za účasti maloletých detí G. J., nar. XX.X.XXXX a H. J., nar. XX.X.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo P. J., rod. N., nar. XX.X.XXXX a H. J., nar. XX.X.XXXX, uzavreté X.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce M. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a .
II. Maloleté deti G. J., nar. XX.X.XXXX a H. J., nar. XX.X.XXXX súd z v e r u j e na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na čas po rozvode manželstva na výživu maloletého G. J., nar. XX.X.XXXX sumou 160,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. J., nar. XX.X.XXXX sumou 140,- Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.
IV. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 18.11.2020 navrhovateľka (matka maloletých detí) prostredníctvom právneho zástupcu požiadala súd o rozvod manželstva s manželom (otcom detí) uzavretého X.X.XXXX, vrátane návrhu na úpravu pomerov účastníkov ako rodičov na čas po rozvode k ich maloletým deťom a to tak, že tieto budú zverené do jej výlučnej starostlivosti a otcovi bude uložená povinnosť hradiť na deti výživného v sume 200,- € mesačne na maloletého G.a a v sume 180,- € mesačne na maloletého H.. V odôvodnení návrhu navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 5.4 2008 po dvojročnej známosti. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. zväzok ročník XXXX na strane XX poradové číslo X. Počas manželstva sa im narodili dve deti a to G. J., nar. XX.X.XXXX a H. J., nar. XX.X.XXXX. Obidve deti sa narodili so zdravotnými problémami, takže ona po narodení staršieho syna G. zostala doma, aby sa mohla o neho postarať. Z počiatku bolo manželstvo dobré, najskôr bývali u rodičov odporcu na N., neskôr v prenajatom obecnom byte v M., kde bývajú doteraz.
Z dôvodu zdravotnej starostlivosti o deti musela si urobiť vodičské oprávnenie, aby mohla navštevovať so synom lekárov. Manžel aj napriek tomu, že je SZČO /klampiar/, doteraz nemá vodičský preukaz a so starostlivosťou o deti jej vôbec nepomáha. Manžel chodieval do práce, po práci na pivo a o rodinu nejavil záujem. Keďže všetka starostlivosť o rodinu bola na jej pleciach, musela so starším synom navštevovať lekárov po celej SR, pričom manžel jej vôbec nepomáhal, preto začali medzi nimi vznikať hádky, ktoré boli čoraz častejšie a intenzívnejšie. Postupne sa navzájom odcudzili a v podstate už rok sa komunikácia medzi nimi obmedzila na minimálnu mieru. Ona už k odporcovi nič necíti, chce sa rozviesť, nemieni s ním obnoviť manželské spolužitie. Manžel je živnostník, pričom jeho priemerný mesačný zárobok je asi 1.500,- eur v čistom. Jej výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti spočívajú v nákupe stravy vo výške 350,- eur mesačne, z dôvodu zlého zdravotného stavu detí má zvýšené výdavky a to cestovné spojené s návštevou lekárov asi 100,- eur mesačne, zdravotné pomôcky /načúvacie aparáty a prísl./ cca 30,- eur mesačne, zubár 16,- eur mesačne, škola obedy po 25,- eur, nájom 150,- eur, elektrika 30,- eur, plyn 40,- eur, vývoz TKO 44,- eur ročne, voda 170,- eur ročne, poistenie každý syn po 21,- eur mesačne, internet 12,- eur mesačne, mobily synovia po 10,- eur mesačne. Jej jediným príjmom je príspevok na opatrovanie v sume 530,35 eur vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca. Z dôvodu, že všetka starostlivosť o maloleté deti bola na jej pleciach, žiadala, aby deti boli po rozvode zverené do jej starostlivosti a výživné žiadala určiť vo výške 200,- eur na G. a na H. vo výške 180,- eur mesačne.
2. Navrhovateľka k podanému návrhu pripojila v kópii sobášny list zo dňa 7.4.2008, rozhodnutie zo dňa 12.5.2020 o zvýšení peňažného príspevku za opatrenie pre navrhovateľku na sumu 530,35 € (1 strana), rodné listy maloletých detí, potvrdenie z Obce M. o poslednom spoločnom bydlisku manželov.
3. Manžel navrhovateľky doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že s rozvodom súhlasí ale príčina nie je jeho nezáujem o rodinu, dôvodom je jej pomer dlhodobý s iným mužom. Jeho príjem je závislý od prác a je cca 1.000,- € mesačne. Nakoľko ho manželka zrušila ako disponenta k účtu, nevie akú sú jej majetkové pomery. Nesúhlasil so zverením H. do starostlivosti matky, chcel, aby ona mala zvereného G. a on H., nakoľko sa o deti vie postarať. Na G. by jej platil výživné v sume 150,- €. Jeho výdavky sú 350,- € mesačne a tvoria zdravotné poistenie, nájom bytu, voda, telefón, elektrina strava, cestovné do práce. Na výživu H. chcel, aby mu manželka platila 100,- € mesačne.
4. Kolízny opatrovník ustanovený súdom uznesením ( č. l. 27 spisu) na podklade žiadosti v podanej správe predloženej na pojednávaní uviedol, že matka býva s mal. deťmi v 3 - izbovom nájomnom byte vo vlastníctve obce M.. Za nájom platia 145 Eur + 30 Eur elektrina a 40 Eur plyn. Matka poberá príspevok na opatrovanie ŤZP syna, svoje výdavky špecifikovala v návrhu. Matka uviedla, že otec sa na výdavkoch podieľa. Otec v rámci telefonického rozhovoru uviedol, že pracuje ako SZČO ako klampiar, práce vykonáva na území Slovenska. Počas zimného obdobia nepracuje. Momentálne je od decembra doma. Ďalej uviedol, že v priemere zarobí okolo 1.000 Eur. Otec sa zdržiava v obecnom nájomnom byte v obci M., v spoločnej domácnosti býva aj manželka a maloleté deti. Otec uviedol, že s deťmi má dobrý a priateľský vzťah. Na výžive detí sa podieľa a taktiež prispieva na výdavky spojené s bývaním. Otcovi bolo poskytnuté komplexné sociálne poradenstvo a bolo mu vysvetlené aj možnosti úpravy práv a povinnosti k mal. deťom. Na čo otec reagoval, že nebude trvať na svojom návrhu a vyjadril súhlas so zverením oboch mal. deti do osobnej starostlivosti matky a on by mal upravené stretávanie počas víkendov a prázdnin. Matka sa vyjadrila, že ona nemá záujem o obnovu manželstva, nakoľko už dlhšie obdobie s manželom nefungujú ako pár, nekomunikujú ohľadom potrieb detí a podobne. Otec mal. detí sa vyjadril, že momentálne takú potrebu necíti. Úrad nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. deti, súdu odporučil v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné podľa jeho možností a schopností. Mal zato, že je potrebné upraviť styk otca s mal. deťmi, s ohľadom na ich denný režim.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci samej dňa 2.3.2021 a za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 180 CSP vec prejednal za splnenia podmienky podľa Vyhl. č. 24/2021 Z.z.. Súd v konaní o návrhu navrhovateľky v časti navrhovaného rozvodu manželstva na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18, § 19 ods.1 Zákona o rodine. Pokiaľ manžel žiadal pojednávanie v záverečnej reči odročiť, toto súd neakceptoval, nakoľko iné dôkazy nenavrhol a procesné poučenie o možnosti zvoliť si advokáta (ako dôvod pre odročenie) mu bolo preukázateľne doručené a to, že túto možnosť nevyužil nebolo dôvodom pre ktorý by mal súd akceptovať jeho žiadosť a vo veci
nerozhodnúť. Z výpovede manželov, vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky, ako i stanoviska kolízneho opatrovníka a listinných dôkazov k veci sa viažucim mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav:
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala v celom rozsahu na svojich tvrdeniach v zmysle cit. písomných podaní najmä návrhu na začatie konania. Uviedla, že sa s manželom odcudzili, nemienila obnoviť manželské spolužitie, nikdy nemala milenca, toto boli iba krčmové reči. Otec detí sa zastavoval pravidelne po práci na pivo, domov chodil okolo šiestej, siedmej večer, nedele chcel mať iba pre seba, netrávil čas s rodinou, o deti sa zaujímal po podaní návrhu na rozvod manželstva ( vzal ich na hokej, pozerali rozprávky); obe deti sa narodili predčasne, manžel s ňou nikdy nebol u lekára s deťmi, vždy chodila sama. S návštevami lekárov pretože obe deti sa narodili predčasne má zvýšené výdavky na cestovné, chodievala s deťmi do U., s G. do X., kde cestovali osobným autom Škodou Fabia. U susedky si zapálila cigaretu, pozerali spolu film, manžel však túto jej kamarátku nemá rád, nakoľko sa rozviedla a on zostal kamarátom jej bývalého muža. Predstava jej manžela je to, že ona je slúžka, má byť doma, starať sa a on ako muž môže všetko. Účet mala ešte za slobodna na tento prístup manžel nikdy nemal. V minulom roku mu tam prišli peniaze ako výplata v sume od 1500 do 2000,- €, celkovo to boli štyri platby. Inak peniaze dostával manžel iba v hotovosti.
7. Právny zástupca navrhovateľky vo vyjadrení na pojednávaní žiadal, aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, tvrdenia opísané v podanom návrhu považoval v celom rozsahu za preukázané.
8. Manžel navrhovateľky potvrdil vzájomné odcudzenie sa manželov, nechcel obnoviť manželstvo a uviedol, že príčinou je, že manželka vysedávala u susedky, táto mala viacerých partnerov po rozvode a manželka sa tam s nimi stretávala. Jeho návštevy v pohostinstve boli keď pracoval na streche v lete, tak sa tam zastavil, niekedy to bolo aj štyrikrát v týždni, niekedy toľko nie. Pracoval u J. A., peniaze ktoré uviedla, že prišli manželke na účet potvrdil, išlo o platby od neho. On nemá účet a ani žiadne peniaze v hotovosti. Nesúhlasil so zverením syna H. do starostlivosti matky, pričom uviedol, že ak by bol pri matke, dopadol by zle. Potvrdil, že nemá pôžičky, ani úvery, spoločnú domácnosť opustiť on určite nemieni, netrval na úprave styku, nakoľko v tomto smere sa s manželkou dokáže dohodnúť. Uviedol, že jeho príjem by mohol byť asi 900,- €.
9. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla deti zveriť so starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť hradiť výživné na maloletého G. 160,- € a na maloletého Jakuba 140,- €, nakoľko je to súladné s záujmami maloletých detí a na ich prospech.
10. Na pojednávaní súd oboznámil listinné dôkazy postupom podľa § 204 CSP a to návrh na začatie konania čl. 1 až 4, kde žiada navrhovateľka manželstvo rozviesť a zároveň deti zveriť do svojej starostlivosti s tým, že chce, aby prispieval otec detí na maloletého G. 200,- Eur a na maloletého H. 180,- Eur, čl. 5 sobášny list, z ktorého je zrejmé, že uzatvorili účastníci manželstvo 5.4.2008, čl. 6 rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.5.2020, kde bol zvýšený navrhovateľke príspevok za opatrovanie G. J. na sumu 530,35 Eur, čl. 7 rodný list maloletého G. J., čl. 8 rodný list maloletého H. J., čl. 9 potvrdenie z obce Zákopčie o poslednom spoločnom bydlisku manželov, ktorí mali naposledy evidovaný pobyt na adrese M., Y. Č.. XXX, čl. 19 odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na navrhovateľku, z ktorej vyplýva, že posledná evidencia ku dňu 19.11.2020 bola na dohodu o pracovnej činnosti X. - K., s.r.o., kde mala príjem v mesiaci februára 2020 brutto 133,60 Eur, č. 21 odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni na manžela navrhovateľka, kde ten bol naposledy evidovaný ako SZČO do 30.6.2018 a hradil odvody zo sumy 456,- Eur ako z vymeriavacieho základu, čl. 27 uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým deťom, čl. 42 správa z obce M., kde obec M. iba konštatuje, že obývajú manželia obecný byt, ktorý majú prenajatý do 17.12.2023, o zamestnaní navrhovateľky, o výške príjmov nemajú žiadne vedomosti, majú vedomosť o tom, že sa o deti riadne stará, jej povesť v obci je dobrá, žiadne sťažnosti hlásené neboli, čl. 44 správa z Daňového úradu o podaní daňového priznania H. J. za rok 2019, kde uvádzal príjem 4.500,- Eur, výdavky 3.434,58 Eur a základ dane 1.065,42 Eur, čl. 47 vyjadrenie manžela H. J. až po čl. 48, kde nesúhlasí s podaným návrhom a žiada zveriť mladšieho syna do svojej starostlivosti s tým, že bude matka zaviazaná hradením primeraného výživného, teda na H. sumou 100,- Eur s tým, že on bude prispievať na syna G. maximálne sumou 150,- Eur, čl. 50 správa z obce N., z ktorej vyplýva, že jeho trvalý pobyt, teda trvalý pobyt manžela je od13.1.2021 M. Č.. XXX/X, čl. 51 zaslanie dokladov zo strany právneho zástupcu navrhovateľky a to čl. 52 doklad o hradení spoločnosti G. R., s.r.o., doklad je ale z roku 2018 v sume 112,- Eur, čl. 53 rozhodnutie o miestnom poplatku z
obce M., kde je suma 88,- Eur, čl. 54 potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2020 v decembri 576,74 Eur, čl. 55 faktúra zo spoločnosti G. R. na pomôcky a to v sume 35,20 Eur, splatnosť bola 26.9.2019, čl. 56 doklady o úhrade pre firmu G. R. v sume 21,- Eur dva krát, čl. 57 faktúra od spoločnosti alebo dodávateľa audiofon, s.r.o. na sumu 20,- Eur, dátum dodania 16.11.2020, splatnosť 30.11.2020, čl. 58 doklad o hradení SIPO 31,- Eur, doklad o hradení nájomného 145,50 Eur, to je z mesiaca jún 2020, z mesiaca apríl 2020 157,43 Eur, čl. 59 doklady o hradení poistenia STK a emisnej kontroly, čl. 60 potvrdenie alebo doklad z obce M. vo vzťahu k vodnému, čl. 67 správa od súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka.
11. Súd v danom prípade aplikoval pri rozhodovaní tieto ustanovenia zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, konštatujúc splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo po dobu jedného roka minimálne neplní svoj zákonom sledovaný účel v zmysle ust. §§ 18, 19 Zákona o rodine. Manželia hoc ku dňu rozhodovania žijú v spoločnej domácnosti, nežijú fakticky ako manželia, vzájomne sa odcudzili, ich komunikácia sa obmedzila iba na nevyhnutnú. Manželom tvrdená manželkina dlhodobá známosť s iným mužom (nevera) zostala iba v rovine tvrdení, preukázaná nebola ničím. Pokiaľ na pojednávaní uviedol ako príčinu vysedávanie u kamarátky (susedy) toto nemožno považovať za príčinu, pokiaľ nebolo preukázané, že táto osoba spôsobila rozvrat v manželstve, resp. že by zasahovala do manželstva účastníkov tohto konania. Pokiaľ manželka uviedla, že otec detí nejaví záujem o rodinu, po práci ide na pivo, z výsluchu účastníkov bolo potvrdené, že otec detí pohostinstvo navštevoval, avšak nebolo preukázané, že by to dosiahlo intenzitu alkoholizmu a nezáujem o rodinu podľa názoru súdu bol daný skôr pracovnými možnosťami otca detí, ktorý prichádzal domov vo večerných hodinách (po posedení na pive), pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo, že matka je tá, ktorá sa stará o deti a on bol na zarábanie finančných prostriedkov, čím ospravedlňoval, že preto nechodil s deťmi k lekárom a podobne. Súdom zistené a účastníkmi tvrdené správanie sa oboch manželov v manželstve účastníkov (odcudzenie sa, hádky a na to nadväzujúce problémy) je nezlučiteľné s inštitútom manželstva a jeho poslaním a účelom všeobecne i v našom platnom právnom poriadku v zmysle citovanej právnej úpravy. Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že príčinou rozvratu manželstva je vzájomné odcudzenie sa manželov a teda nakoľko za vzťah sú zodpovední obaja, vinu na zániku manželstva nemožno pričítať výlučne jednému z nich. Rozvod manželstva vzhľadom na zistený skutkový stav nie je v rozpore ani so záujmom maloletých detí. Súd preto manželstvo účastníkov bez ďalšieho dokazovania prípadne výsluchu inej osoby (svedkov) rozviedol.
14. S konaním o rozvod manželstva zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode je konaním, ktoré môže súd začať i bez návrhu a v ktorom súd návrhmi účastníkov nie je viazaný, postupuje z úradnej povinnosti, sledujúc pritom v zmysle ust. čl. 3 ods.1 a súvisiacich ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom je i Slovenská republika (uverejneného v našej zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb.), čl. 41 v spojení s čl. 7 ods.5 Ústavy Slovenskej republiky (úst. zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a ust. §§ 22 a nasl. a §§ 28 a nasl. Zákona o rodine najlepší záujem maloletého dieťaťa.
15. Z manželstva pochádzajú dve deti a to maloletý G. a maloletý H.. Obaja sú žiaci základnej školy. Súd v starostlivosti matky o deti nezistil žiadne nedostatky, počas trvania manželstva to bola matka, ktorá zabezpečovala starostlivosť o deti, pričom obe deti sa narodili predčasne v 27. týždni tehotenstva a mali v nadväznosti na to zdravotné problémy, pričom u maloletého G. ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím na ktorého matka ako opatrovateľka poberá opatrovné (priznané rozhodnutím ÚPSVaR). V danom prípade pri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti toho ktorého rodiča (otcom navrhované rozdelenie) súd prihliadol na prevažnú starostlivosť matky o maloleté deti, ktorá s prihliadnutím k ich zdravotnému stavu im zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Rozdelenie detí tak ako navrhoval otec nie je v záujme detí a samotné konštatovanie, že syn Jakub by dopadol u matky zle je v rozpore so zisteniami a šetrením kolízneho opatrovníka ako i zistením a situáciami opísanými matkou na pojednávaní. Pokiaľ otec menil stanovisko čo do zverenia detí (iné v písomnom vyjadrení, iné po šetrení kolízneho opatrovníka) súd to považuje iba za „schválnosť“ vo vzťahu k matke detí, nepreukazujúcu úprimnú snahu otca o starostlivosť o dieťa ; naviac iba o mladšieho syna bez bližšieho zdôvodnenia. Zároveň pri pracovnom vyťažení otca a jeho práci klampiara, kedy pracuje do večerných hodín nie je ani predpoklad náležitej a riadnej starostlivosti o dieťa. Pokiaľ súd nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky, deti jej zveril do výchovy na čas po rozvode manželstva.
16. Vo vzťahu k výživnému mal súd preukázané, že matka detí poberá príspevok na opatrovanie v sume 530,35 € od 1.4.2020 ( č.l. 6 spisu). Z týchto výdavkov hradí náklady na stravu vo výške 350,- eur mesačne, z dôvodu zlého zdravotného stavu detí má zvýšené výdavky a to cestovné spojené s návštevou lekárov asi 100,- eur mesačne, zdravotné pomôcky /načúvacie aparáty a prísl./ pre G. cca 30,-
eur mesačne, škola obedy po 25,- eur (nie v čase rozhodovania z dôvodu dištančného vzdelávania), čo však zvyšuje náklady na stravu doma, nájom 150,- eur, elektrika 30,- eur, plyn 40,- eur, vývoz TKO 44,- eur ročne, voda 170,- eur ročne, poistenie každý syn po 21,- eur mesačne, internet 12,- eur mesačne, mobily synovia po 10,- eur mesačne. Otec detí je SZČO, podľa sociálnej poisťovne odvody nehradí, čo potvrdil svojim nízkym príjmom, pričom podľa správy z Daňového úradu mal v roku 2019 príjem zo živnosti 4500,- € výdavky 3434,58 € a základ dane 1065,42 €. Za rok 2020 daňové priznanie ešte podať nemusel (termín neuplynul). Súd pri jeho príjme však vychádzal zo zhodných tvrdení manželov, kde otec uvádzal príjem 1000,- € mesačne v čistom, manželka 1500,- € v čistom, preukázateľne čistý príjem otca dosahoval v mesiacoch júl, august, október, november od 1500,- do 2000,- € mesačne. Výdavky špecifikoval otec detí v sume 350,- € mesačne. Je potrebné uviesť, že úlohou rodiča dieťaťa, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti nie je matematicky presne špecifikovať všetky výdavky, ktoré dieťa má. Tieto sú nielen na obuv, ošatenie, lieky, zdravotné pomôcky, stravu, podiel na bývaní, ale i v súvislosti so školskou dochádzkou, krúžkami a podobne. Súd prihliadol pri určovaní výživného k potrebám oboch chlapcov maloletého G. ako i H., ktorí v čase rozhodovania boli vo veku 13 a 10 rokov.
17. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Pri zhodnotení zdravotného stavu oboch detí, s prihliadnutím k príjmu matky, ktorá deťom zabezpečuje starostlivosť dospel súd k záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca ako povinného z výživného hradiť na staršieho syna G. sumu 160,- € mesačne (zohľadňujúc pritom jeho zvýšené výdavky so zdravotným postihnutím - načúvací prístroj, baterky) a na syna H. v sume 140,- € mesačne, čo otec môže realizovať bez ohrozenia svojej výživy a uhrádzania výdavkov, ktoré otec so svojou živnosťou má. Súd v danom prípade vychádzal nielen z tvrdení otca, ale i z potencionality jeho príjmu, nakoľko nemá žiadne zdravotné obmedzenie, pracuje v oblasti, ktorá mu umožňuje dosiahnutie i vyšších príjmov a teda je v jeho možnostiach reálne zarobiť i viac ako deklaroval v písomnom vyjadrení k návrhu a súd pri určovaní výživného vychádzal preto z príjmu otca v sume 1500,- €. Pokiaľ navrhoval otec na syna G. 150,- € a na H. chcel výživné 100,- €, u G. ide o zvýšenie o 10,- € a u H. o 30,- €, čo sa súdu nejaví ako neprimeraná suma.
19. Styk otca s maloletými deťmi neupravoval, nakoľko v priebehu konania táto potreba nevyvstala a rodičia jednoznačne deklarovaní, že v tomto smere a v záujme maloletých detí medzi nimi problémy nikdy neboli a na styku sa dohodnú (naďalej žili v jednej domácnosti).
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP, nakoľko nezistil dôvody pre aplikáciu iného zákonného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1, 2 Zákona o rodine).