Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-65-2020.pdf
PDF · 89.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/65/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom ul. Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava- Karlová Ves, proti žalovanej: A. U., Z.. Č., P.. XX.X.XXXX, X. Y. V. X. XXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie 277,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.09.2020 č.k. 19Csp/197/2019-72, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„ I. Žalobu z a m i e t a.
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanej strane n e p r i z n á v a“.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 39a, § 54a, § 107, § 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka a § 7, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu dňa 23.09.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 400,- eur, a tá sa zaviazala istinu vrátiť a zaplatiť aj odplatu a úroky, spolu v sume 756,- eur v jednej splátke do 23.09.2016. Úrok bol dohodnutý vo výške 61% ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 244,- eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola dohodnutá vo výške 112,- eur, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28%, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňom 23.09.2016. Zmluvné strany sa dohodli, že ak spotrebiteľka neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Zároveň spotrebiteľka sa zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy.
4. Podľa prehľadu o výške úrokových sadzieb (www.nbs.sk) , v septembri 2015 bola u spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka priemerná úroková miera u spotrebiteľských úverov vo výške 7,16%. Z uvedeného vyplýva, že dohodnutý úrok 61% ročne viac ako 8-násobne prevyšuje úrok 7,16% ročne. Teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše je toľko násobné, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné.
5. Súd skonštatoval, že v konkrétnom prípade žalobkyňa brala úver v stave finančnej tiesne, o čom vypovedá samotná žiadosť; kedy brala ďalší úver, hoci predchádzajúci úver ešte nebol splatený, úver brala ako osoba na materskej dovolenke, pričom sama uviedla vo vyjadrení k žalobe, že jej dlh nie je v jej moci splácať, nakoľko jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku a prídavku na deti, ktoré sú mentálne ťažko choré. Žalovaná sa zároveň bránila voči zmluvnému úroku vo výške 61%, čo znamená, že sa dovoláva skutočnosti, že je zraniteľnou spotrebiteľkou, a v danom prípade bola zneužitá ako jej finančná tieseň, tak aj finančná závislosť a plnenie, ktorého majetková hodnota mala jej byť poskytnutá a je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
6. Súd prvej inštancie považoval zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 23. 09. 2015 za absolútne neplatnú pre úžeru a nárok uplatnený žalobcom v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie uplatneného nároku a skonštatoval, že keďže žaloba bola podaná po 05.12.2018, žalobcom uplatnený nárok je premlčaný a žalobcovi nemožno priznať premlčané právo s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 265 CSP. Žalovaná, ktorá bola vo veci plne úspešná si žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej nevznikli, a preto súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že Občiansky zákonník v ust. § 39 spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojim obsahom, či účelom odporuje zákonu. Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania, t.j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor so zákonom). Žalovaný uhradil žalobcovi na základe uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy 123,- eur k dátumu podania žaloby, a preto žalobca má za to, že nárok uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa uvádza, že spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 756,- eur do 23.09.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 756,- eur, s termínom splatnosti dňa 23.09.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 756,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 400,- eur, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 112,- eur, a úroku vo výške 244,- eur (61% zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmysle uvedeného je v zmluve o spotrebiteľskom úvere jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (400,- eur + 244,- eur + 112,- eur). Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byt posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Ďalej žalobca sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že došlo k premlčaniu nároku. Posúdenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho premlčanie je nesprávne.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a súd prvej inštancie zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver.
11. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky, treba chápať ako neoddeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí neoddeliteľný celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové praktiky z celospoločenského hľadiska sú nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.
14. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39, ako aj § 39a Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 39a Občianskeho zákonníka, a teda sa nesmie priečiť dobrým mravom alebo napĺňať skutkovú podstatu úžery. Inak je právny úkon absolútne neplatný.
15. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 19.05.2015 Občiansky zákonník v ust. § 39a upravoval úžeru. V zmysle tohto ustanovenia za neplatný sa považoval právny úkon urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Vychádzajúc z uvedeného s úžerou je spojená absolútna neplatnosť právneho úkonu, teda v danom prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.09.2015.
16. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že v prejednávanej veci dlžníčka uzatvárala zmluvu a dohodu o úrokoch, z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v tejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutý úrok vo výške 61 % ročne viac ako 8-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, teda napĺňa skutkovú podstatu úžery. Vychádzajúc z uvedeného s úžerou je spojená absolútna neplatnosť právneho úkonu, teda zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23. 09. 2015. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vznik povinnosti žalovanej vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
17. V prejednávanej veci nebolo ničím preukázané, aby na strane žalovanej došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto pri posúdení premlčania je potrebné vychádzať z objektívnej trojročnej premlčacej doby. Žaloba vo veci bola na súd podaná 19. 09. 2019 a k vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 23. 09. 2015. Teda žaloba vo veci bola podaná na súde po uplynutí troch rokoch, čo znamená, že uplatnený nárok je premlčaný.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, keď v dôsledku premlčania nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi, ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania, a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli by bolo zjavne nie len nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).