Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu C. O., A.. XX.XX.XXXX, A., Q. XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova, s.r.o., Košice, Bajzova 2, IČO: 47 254 220 proti žalovanému W. P., nar. XX.X.XXXX, A. M., M. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Tomčovčík s.r.o., Košice, Nerudova 14, IČO: 50 001 949, o zaplatenie 200.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 21.12.2020 sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne len „súd“) predmetným uznesením zriadil záložné právo v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to k bytu č. 1, nachádzajúcemu sa na prízemí, vchod 0, v budove súp. č. 182 na parcele registra „C“ parc. č. 259/9 vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a k jeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastníckemu podielu k pozemku (všetko presne špecifikované vo výroku), zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. území S. D., E. Q. S., E. F., za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 200.000,- eur s príslušenstvom uplatnenej žalobcom v konaní vedenom Okresným súdom Košice - okolie pod sp.zn. .

2. V celom rozsahu tak súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a plne v súlade s návrhom nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach žalovaného.

3.1. V uznesení uviedol, že sa žalobca žalobou podanou na súde 26.11.2020 domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 200.000,- eur vrátane úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Poukázal na skutkové odôvodnenie žaloby a to, že žalobca ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou B. P. 3.1.2009 tri zmluvy o pôžičkách, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných prostriedkov ním ako veriteľom dlžníčke v sumách 554.338,- eur, 199.163,- eur a 99.582,- eur, ktoré sa dlžníčka zaviazala zaplatiť s dohodnutým úrokom do 30.12.2009. Dlžníčka notárskou zápisnicou predmetný dlh uznala a zaviazala sa ho uhradiť do 26.9.2016, čo však neučinila. Nehnuteľnosti, ku ktorým súd zriadil záložné právo, boli podľa žaloby dlžníčkou účelovo prevedené darovacou zmluvou zo 14.9.2009 na jej blízku osobu, vtedajšieho manžela W. P. X.., ktorý následne v pozícii darcu darovacou zmluvou z 12.8.2011 bezplatne previedol predmetné nehnuteľnosti na jemu blízku osobu, syna W. P. P.. - žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Košice I z 19.9.2017 sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20.11.2019 sp. zn. bolo rozhodnuté, že darovacia zmluva zo 14.9.2009 uzavretá medzi B.H. O., v tom čase P. ako darkyňou a tamojším žalovaným W. P., A.. X.X.XXXX ako obdarovaným, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené vo výroku uznesenia súdu

prvej inštancie, je voči žalobcovi právne neúčinná. Podanou žalobou sa žalobca domáha uspokojenia časti svojej pohľadávky, o splnenie ktorej bol ukrátený konaním pôvodnej dlžníčky a následným konaním W. P. X.., z ktorého mal prospech žalovaný ako tretia osoba, teda domáha sa nároku na peňažnú náhradu podľa , časť vety za bodkočiarkou. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý podal žalobca spolu s žalobou, uviedol súd, že žalobca odôvodnil obavou z budúceho zmarenia exekúcie v situácii, keď mu nie sú známe majetkové pomery žalovaného a má dôvodné pochybnosti, že žalovaný disponuje iným majetkom, z ktorého by náhradu bol spôsobilý vyplatiť, existenciou spôsobilého predmetu záložného práva a tým, že zriadené záložné právo prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať aspoň čiastočne peňažnú pohľadávku uplatnenú voči aktuálnemu vlastníkovi nehnuteľností. Mal za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia je možné dosiahnuť sledovaný účel, a teda zabezpečenie pohľadávky. 3.2. Tvrdené skutočnosti mal súd za osvedčené žalobcom predloženými dôkazmi: výpisom z LV č. XXX pre k.ú. S. D., tromi zmluvami o pôžičke z 3.1.2009 uzavretými medzi žalobcom ako veriteľom a B. P. ako dlžníčkou, notárskou zápisnicou z 23.9.2016 č. N 1028/2016, Nz 33468/2016, NCRIs 34368/2016, ktorou dlžníčka uznala svoj dlh a súhlasila s jeho vykonateľnosťou a rozsudkami Okresného súdu Košice I z 10.5.2018 sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach z 20.11.2019 sp. zn. , ktorými rozsudkami bola právoplatne určená neúčinnosť darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol predmetný byt, voči žalobcovi. 3.3. Potvrdením spoločnosti JanMat s.r.o. z 15.7.2020 mal súd osvedčené za akú cenu sa predávajú byty v lokalite E. Q. S., S. D. a že odporúčaná predajná cena 3-izbového bytu v S. D., za predpokladu, že je byt v dobrom technickom stave, je 200.000,- eur. 3.4. Dožiadaním Okresného súdu Košice I súd zistil, že predmetné rozsudky nadobudli právoplatnosť 21.1.2020. 3.5. Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. S. D. z 18.12.2020 súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku uznesenia titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 9.9.2011. 3.6. Citujúc a a , , a a uzavrel súd, že žalobca osvedčil peňažnú pohľadávku 200.000,- eur (s poukazom na za bodkočiarkou ) voči žalovanému uplatnenú žalobou vo veci samej, osvedčil obavu z budúceho zmarenia exekúcie tejto pohľadávky od žalovaného, ak mu bude priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, v prípade, že žalovaný nehnuteľnosti prevedie na ďalšiu osobu, keďže nie je v možnostiach žalobcu zistiť, či žalovaný disponuje aj iným majetkom na uspokojenie jeho pohľadávky a zohľadniac aj predchádzajúce, účelové prevody predmetných nehnuteľností, návrhu žalobcu vyhovel a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým požadované záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zriadil.

4.1. Proti rozhodnutiu súdu podal žalovaný odvolanie tvrdiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keď súd prvej inštancie zriadil záložné právo zabezpečovacím opatrením bez toho, aby mal preukázanú reálnu obavu, že prípadná exekúcia by bola ohrozená, čím tak podľa žalovaného rozhodol v rozpore s a zároveň mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), keď zriadením záložného práva neprimerane a v rozpore so skutkovým stavom obmedzil práva žalovaného. 4.2. V časti II. ods. 3. odvolania žalovaný poukázal na to, že v konaní nebola preukázaná obligatórna náležitosť odôvodňujúca aplikáciu a teda, že by bola obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. S odôvodnením tejto obligatórnej náležitosti súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že v prípade, ak by bola žalobcovi vo veci samej priznaná žalovaná čiastka, mohla by byť prípadná exekúcia ohrozená, a to prevodom danej nehnuteľnosti na ďalšiu osobu a zároveň zohľadniac aj predchádzajúce účelové prevody týchto nehnuteľností, vyjadril nesúhlas. 4.3. V časti III. ods. 8. odvolania tvrdil, že uznesenie súdu prvej inštancie neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckych práv. Napadol súdom zohľadnené „predchádzajúce účelové“ prevody nehnuteľnosti poukážuc na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti od roku 2011 doposiaľ, pričom za celú túto dobu nedošlo k žiadnemu čo i len pokusu o ich prevod. 4.4. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia sa odvolal na v časti za bodkočiarkou a teda z obsahu žaloby je zrejmé, že si žalobca uplatňuje voči žalovanému tzv. nárok na náhradu, uviedol žalovaný, že s nárokom uplatneným proti nemu vo veci samej nesúhlasí a žalobu považuje za nedôvodnú.

4.5. Za neodôvodnené mal, ak súd (pokiaľ sa jedná o nárok veci samej) odvolajúc sa na za bodkočiarkou, odôvodnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že „ďalším, účelovým“ prevodom nehnuteľnosti by došlo k zmareniu výkonu exekúcie. Žalovaný mal za zrejmé, že aj v prípade, ak by previedol nehnuteľnosť, čo podotkol, že v úmysle nemá, nárok žalobcu by bol aj napriek tomu zachovaný a to pri prijatí právnej argumentácie súdu prvej inštancie, voči nadobúdateľovi daných nehnuteľností. 4.6. Poukázal na to, že nie je a ani nikdy nebol voči žalobcovi v postavení dlžníka. 4.7. V súvislosti s obavou prípadných „ďalších, účelových“ prevodov nehnuteľností poukázal na to, že zriadil vecné bremeno práva doživotného užívania na uvedenej nehnuteľnosti v prospech svojho otca a navyše na D. je poznámka o prebiehajúcom dovolacom konaní. 4.8. Namietol, že súd tzv. „predošlé účelové prevody“ nekonkretizuje a poukázaním na ne nekonkretizuje ani reálnu obavu ohrozenia prípadnej exekúcie tak, ako vyžaduje zákon. 4.9. Poukázal na to, že bol stranou v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. v procesnom postavení žalovaného v 2. rade a počas daného konania a ani po jeho právoplatnom skončení nevykonal nič, čo by nasvedčovalo jeho úmyslu previesť predmetné nehnuteľnosti. 4.10. V súvislosti s odvolacou námietkou nepreukázania - neodôvodnenia reálnej obavy zo zmarenia exekúcie, citujúc a vrátane citovania komentovanej literatúry, zdôraznil žalovaný, že z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolal sa aj na potrebu zohľadnenia zásady primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie s tým, že z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 4.11. V ďalšom žalovaný v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie považoval pohľadávku žalobcu voči nemu vo výške 200.000,- eur za osvedčenú, spochybnil, že súdu na to postačovalo vo vzťahu k výške pohľadávky potvrdenie realitnej kancelárie, pričom sa nejedná ani o odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Predmetné potvrdenie mal len za informatívny doklad a keď si žalobca na tom základe voči nemu uplatnil pohľadávku vo výške 200.000,- eur, tvrdil žalovaný, že túto sumu relevantným spôsobom neosvedčil. 4.12. V ďalšom sa žalovaný zaoberal otázkou žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré námietky odvolací súd pre účely odvolacieho konania má za právne irelevantné a preto sa nimi zaoberať nebude. 4.13. Žalovaný uzavrel, že (nie však jedine) súd prvej inštancie napadnutým uznesením nijako neodôvodnil reálnu obavu z prípadného zmarenia prípadnej exekúcie a naproti tomu on - žalovaný v odvolaní jednoznačne a bez rozumných pochybností preukázal, že ani teraz ani za posledných cca 10 rokov nemal v záujme zbaviť sa (previesť) predmetné nehnuteľnosti. Poukázal na to, že žalobca v návrhu nepredložil o tom žiaden relevantný dôkaz (napríklad inzerát na predaj), ktorým by osvedčil reálnu obavu. 4.14. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd v súlade s zrušil napadnuté uznesenie .

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas ( ), žalovaným ako oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ako také ho odvolací súd podľa potvrdil.

7. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má zo zákona prednosť pred neodkladným opatrením, pričom ním súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Toto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra (katastra nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv...). Účelom jeho vydania je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením má povahu riadneho záložného práva v zmysle a nasl. a v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenia primerane použijú ustanovenia zákona o neodkladnom opatrení.

13. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, okrem osvedčenia nároku, existencia dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ako tieto možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam, možno konštatovať, že pre rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie a splnenie predpokladov pre jeho nariadenie možno vyvodiť zo skutočností tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keďže pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Súd prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie nariadil, keďže mal osvedčené tak peňažnú pohľadávku žalobcu proti žalovanému (vo výške 200.000 eur uplatnenú žalobou vo veci samej) ako i obavu žalobcu z budúceho marenia exekúcie (ak by žalovaný nehnuteľnosti previedol na inú osobu, nakoľko nie je v jeho možnostiach zistiť, či žalovaný disponuje i ďalším majetkom).

15. Žalovaný v odvolaní sa s uvedenými závermi súdu nestotožnil, a to najmä namietal, že v konaní nebola preukázaná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Napadol súdom zohľadnené „predchádzajúce účelové“ prevody nehnuteľnosti, argumentujúc, že je jej vlastníkom od roku 2011, že súd tieto prevody nekonkretizoval. Argumentoval, že zriadil vecné bremeno práva doživotného užívania uvedenej nehnuteľnosti v prospech svojho otca, že na LV je poznámka o prebiehajúcom dovolacom konaní. Tvrdil, že pri prijatí právnej argumentácie súdu, aj ak by nehnuteľnosť previedol (čo nemieni), nárok žalobcu by zostal zachovaný. Žalovaný napokon nesúhlasil ani s tým, že by bol daný a osvedčený nárok proti nemu, ktorému bola nariadením zabezpečovacieho nariadenia poskytnutá ochrana.

16. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Pokiaľ sa jedná o otázku osvedčenia obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, odvolací súd, zvážiac konkrétnosti danej veci (plynúce z predložených listinných dôkazov a v ich vzájomných súvislostiach), totožne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že obava z prípadného ďalšieho prevodu nehnuteľnosti na ďalšiu osobu, bola za daných okolností dostatočne relevantne osvedčená tak, aby súd v zmysle zabezpečovacím opatrením zriadil na nehnuteľnostiach žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu (veriteľa) záložné právo.

18. Ak žalovaný namietal, že žalobca netvrdil a neosvedčil žiadne jeho konkrétne konanie, ktoré by smerovalo k potenciálnemu/možnému prevodu nehnuteľností, odvolací súd udáva/je presvedčený, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, zabezpečovacie opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu stala sa neefektívnou, oneskorenou a iluzórnou. Účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Tak, ako už bolo uvedené, v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje na základe osvedčovania, výsledkom ktorého postupu je, že osvedčované skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.

19. S ohľadom na okolnosti danej veci, zohľadniac postavenie žalobcu ako veriteľa, ktorému od roku 2011 nie je splnená jeho pohľadávka zo zmlúv o pôžičkách, výšku tejto pohľadávky, úspešné odporovanie žalobcu ako veriteľa právnemu úkonu dlžníčky v konaní sp.zn. vedenom na Okresnom súde Košice I, ktorá dlžníčka v čase trvania dlhu voči žalobcovi previedla darovacou zmluvou predmetnú nehnuteľnosť (byt) A. W.. P., st., otca žalovaného, ktorý v krátkom časovom slede ďalšou darovacou zmluvou túto nehnuteľnosť previedol na syna, t.j. žalovaného, je možné považovať obavu žalobcu z ohrozenia prípadnej exekúcie za osvedčenú, a to do tej miery, že nie je dôvod nemať pochybnosti o možnom ďalšom prevode nehnuteľnosti žalovaného na nový subjekt v prípade vymáhania žalovanej pohľadávky, a to za účelom vyhnúť sa plneniu.

20. Vzhľadom na uvedené, nemal odvolací súd ani ďalšie v tejto súvislosti žalovaným vznesené námietky, ktorými sa snažil spochybniť dôvodnosť zriadenia záložného práva (o zriadení práva doživotného užívania svojho otca na uvedenej nehnuteľnosti, ktoré zriadenie ani nepreukázal, resp. neosvedčil, o zápise poznámky na LV o prebiehajúcom dovolacom konaní), za spôsobilé vyvrátiť danosť existencie/dôvodnosť obavy z budúceho výkonu rozhodnutia.

21. Okrem toho, aj keď súd prvej inštancie na odôvodnenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia poukázal i na skutočnosť, že žalobca nemá žiadne vedomosti o akomkoľvek inom prípadnom majetku žalovaného (ako potenciálneho povinného), z ktorého by bolo možné, aby uspokojil svoju pohľadávku, žalovaný na vyvrátenie takejto obavy neuviedol žiadne tvrdenie, resp. sa ani nepokúsil vyvrátiť napr. čo i len čiastočným ozrejmením svojej finančnej bonity, že aj v prípade prevodu nehnuteľnosti má dostatok majetku za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu (a teda preto jeho obava je nedôvodná) .

22. Pokiaľ sa týka otázky osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, aj tu žalovaný namietol, že s uplatneným nárokom vo veci samej nesúhlasí a žalobu považuje za nedôvodnú. Avšak nárok žalobcu, resp. existencia peňažnej pohľadávky voči žalovanému sa v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za osvedčenú, nakoľko je ohľadom tohto nároku, resp. tejto pohľadávky vedené konanie vo veci samej, v ktorom sa ohľadom žalovanej pohľadávky bude vykonávať potrebné dokazovanie, a teda dôvodnosť nároku bude posúdená v konaní vo veci samej. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

23. Aj pokiaľ sa týka otázky dodržania primeranosti zásahov do majetkových pomerov strán sporu, odvolací súd má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach nevznikol zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Je potrebné zdôrazniť, že zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti sa nijakým spôsobom nezasiahne do vlastníckych, resp. užívacích práv žalovaného s týmito nehnuteľnosťami, ktorý s nimi bude môcť ako výlučný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia nakladať, kde na druhej strane v prípade, ak by dodatočne pohľadávku žalobcu neuhradil, bude sa môcť táto prednostne uspokojiť exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých je zriadené záložné právo v jeho prospech.

24. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobca podstatné skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčil, t.j. osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého si uplatňuje zaplatenie pohľadávky vo výške 200.000 eur, rovnako osvedčil, že je tu spôsobilý predmet záložného práva a to

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a rovnako bola osvedčená obava z možného ohrozenia exekúcie.

25. Za daného stavu a z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).