Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/175/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave predsedom senátu JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobcu: M. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. B. XXA/X, XX-XXX T., S., občan Poľskej republiky, právne zast.: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: O. A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Xb/XX, XX-XXX E.-E., Poľská republika, o sťažnosti žalovanej proti uzneseniu o výške trov konania zo dňa 19. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť žalovanej zo dňa 30. novembra 2020 proti uzneseniu sp. zn. -296 zo dňa 19. novembra 2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 04.04.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 8472-3/2014-BA zo dňa 29.01.2014, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0234/2011-23 zo dňa 09.09.2011, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako zamestnancovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010. Zmenové rozhodnutie v zásade spočívalo v zmene textu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď sa text: „....nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 01.09.2010 vypustil a nahradil textom: „... nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňom 01.09.2010 podľa slovenskej legislatívy“. V ostatnej časti bolo prvostupňové rozhodnutie žalovanou potvrdené. Žalobca namietal, že žalovaná rozhodla v rozpore s požiadavkou na aplikáciu čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len Nariadenie), v zmysle ktorého sa na žalobcu vzťahujú uplatniteľné predpisy Slovenskej republiky, s poukazom na čl. 13 ods. 3 Nariadenia, nakoľko žalobca vykonával činnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky. Za pochybenie považuje to, že žalovaná vo svojom procesnom postupe neúplne zistila skutkový stav veci a aplikovala naň nesprávny hmotnoprávny predpis, pričom svoje rozhodnutie prakticky neodôvodnila, keď iba poukázala na ustanovenia právnych predpisov a dôsledne sa nevysporiadala s individuálnou situáciou žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala iba to, že výsledkami vykonanej kontroly nebolo preukázané, že by žalobca vykonával činnosť na území Slovenskej republiky, pričom však podkladom rozhodnutia neboli relevantné zistenia kontroly jeho zamestnávateľa, počas ktorej bola správnemu orgánu predložená všetka existujúca dokumentácia zamestnanca, čím bolo vyčerpané dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom činnosti žalobcu. Zdôraznil, že koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je okrem iného založená na princípe rovnakého zaobchádzania, v zmysle ktorého podliehajú migrujúce osoby na území členských štátov rovnakým povinnostiam a využívajú rovnaké výhody ako štátni občania dotknutého štátu. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia na základe štátneho občianstva, čo žalovaný porušuje svojim diskriminačným postupom voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľska. K porušeniu tohto princípu došlo tiež tým, že u iných zamestnancov toho istého zamestnávateľa za rovnakých pracovných podmienok Sociálna poisťovňa rozhodla, že podliehajú slovenskej legislatíve

ako legislatívne uplatniteľnej. Diskriminačný charakter má tiež oznámenie žalovaného týkajúce sa spoločností, ktoré na území Slovenska vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy, podľa ktorého: „u zamestnancov uvedených firiem, u ktorých doteraz nebolo rozhodnuté, akým právnym predpisom podliehajú, pričom na základe kontrol vykonaných Sociálnou poisťovňou bolo konštatované, že ide o tzv. schránkové firmy a na území SR nedochádza k reálnemu výkonu činnosti ich zamestnancov, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá rozhodnutie o nevzniknutí poistenia, t.j., že nepodliehajú slovenským právnym predpisom“. Uvádzané podľa žalobcu evokuje a smeruje k vydávaniu rozhodnutí šablónového charakteru, bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

2. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. - 109 zo dňa 1. októbra 2015 rozhodol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalovaná podala voči rozsudku tunajšieho súdu odvolanie podľa ustanovení , o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 4. augusta 2016, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave a vrátil mu spis na ďalšie konanie.

4. Opätovne v predmetnej veci rozhodoval Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. -214 zo dňa 26. marca 2018 rozhodol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

5. Žalovaná podala voči rozsudku tunajšieho súdu kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 25. septembra 2019, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

6. Opätovne v predmetnej veci rozhodoval Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. -287 zo dňa 27. mája 2020 rozhodol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a účastníkovi konania nebola priznaná náhrada trov konania.

7. O výške trov konania rozhodol justičný čakateľ uznesením č. k. - 296 zo dňa 19. novembra 2020 tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 518,76 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu V4 Legal, s.r.o., a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia pozostávali odmeny za úkony právnej služby vo výške 407,83 Eur a režijného paušálu vo výške 24,47 Eur a DPH vo výške 86,46 Eur.

8. Proti uvedenému uzneseniu podala žalovaná dňa 30.11.2020 sťažnosť, v ktorej namietala, že správny súd priznal žalobcovi náhradu za úkon právnej služby - 3 krát, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 16.02.2014, písomné podanie na súd - správna žaloba zo dňa 03.04.2014 a písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.12.2015. Žalovaná uviedla, že súd nesprávne priznal žalobcovi odmenu za úkon právnej služby uvedený pod bodom c) a to písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.12.2015, ktorým síce žalovaná nedisponuje, ale je uvádzané v odôvodnení odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.08.2016. Podanie žalobcu je stručné, žalobca neuviedol žiadne významné skutočnosti týkajúce sa odvolania, a preto mu nemožno priznať náhradu za úkon právnej služby. Žalovaná uviedla, že uvedené podanie žalobcu nesmerovalo k rozhodnutiu vo veci samej a podanie svojím obsahom aj rozsahom nemožno považovať za také písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, za ktorý by bolo možné žalobcovi priznať náhradu trov. Ďalej žalovaná oprela svoju argumentáciu aj o komentár k Vyhláške č. podľa ktorého „Za úkon právnej služby sa ďalej považuje písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, t. j. podanie, ktoré smeruje a priamo sa týka rozhodnutia vo veci samej (v prípade súdneho alebo iného konania), resp. vyriešenia veci, ktorej sa právna služba týka (ak nejde o konanie pred súdom alebo iným orgánom). Za takéto písomné podania týkajúce sa veci samej možno považovať najmä spísanie žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, návrhov alebo podnetov na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov a spísanie vyjadrenia k takýmto úkonom. V každom prípade však musí ísť o podanie, ktoré svojím obsahom a aj rozsahom, resp. zákonom ustanovenou formou smeruje k rozhodnutiu vo veci samej. Naopak, podaním týkajúcim sa veci samej nie sú návrhy na doplnenie dokazovania, rôzne žiadosti a návrhy procesného charakteru a pod.“ Žalovaná poukázala, že

súd by mal priznať náhradu trov konania iba za úkony ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi konania, čiže nepriznať náhradu akýchkoľvek nákladov. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby napadnuté uznesenie bolo zrušené a vo veci bolo opätovne rozhodnuté.

9. Sťažnosť bola doručená na vedomie žalobcovi.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie.

11. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné.

12. Podľa ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

13. Podľa správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.

15. Podľa proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.

16. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

17. Súd sa oboznámil s obsahom sťažnosti o súvisiacim spisovým materiálom a dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti žalovanej.

18. Náhrada trov konania plní vo vzťahu k účastníkom konania tri funkcie. Predovšetkým ide o funkciu kompenzačnú, ktorá vyplýva už zo skutočnosti, že trovy konania sa účastníkovi konania nahrádzajú. Súčasne možno pri náhrade trov konania vnímať aj prvky preventívnej funkcie, keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého správneho súdneho konania do určitej miery preventívne pôsobí proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na správnom súde. Trovy konania a ich náhrada plnia aj kvázi sankčnú funkciu, a to najmä pri aplikácii procesnej povinnosti za zavinenie čiastočne aj v súvislosti s náhradou trov konania druhého účastníka. Je právom účastníka konania podať kasačnú sťažnosť (odvolanie) proti rozhodnutiu správneho súdu za splnenia zákonných podmienok, avšak na strane druhej účastník, ktorý podáva kasačnú sťažnosť musí mať na zreteli, že v prípade jeho neúspechu v konaní môže takýmto konaním dôjsť k navýšeniu trov. Preto je na účastníkovi konania, v ktorého neprospech správny súd rozhodol, aby vyhodnotil, či podanie kasačnej sťažnosti bude účelné a či nespeje len k navyšovaniu trov konania. Uvedená sankčná a preventívna funkcia trov konania má zabrániť tomu, aby dochádzalo k neprimeranému zaťažovaniu súdov a predlžovaniu súdnych konaní. Inak povedané, ak účastník konania podá kasačnú sťažnosť, musí si byť vedomý toho, že jeho prípadný neúspech v konaní bude sankcionovaný povinnosťou nahradiť trovy kasačného konania protistrane a tejto sankcii sa nemožno vyhnúť tým, že neúspešná strana považuje vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti za príliš „jednoduché po obsahovej aj rozsahovej“ stránke.

19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, v ktorej sa oprela o text komentára k Vyhláške č. (od autorov Fiačan, I., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V., Sedlačko, F. a kol., 1. vydanie z roku 2015), súd dodáva, že žalovaná z predmetného komentára zrejme účelovo vynechala state svedčiace v neprospech jej argumentácie, nakoľko aj v predmetnom komentári sa uvádza, že za „písomné podania týkajúce sa veci samej možno považovať najmä spísanie žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, návrhov alebo podnetov na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov a spísanie vyjadrenia k takýmto úkonom.“ a zároveň, autor textu uvádza, že ustanovenia nekladú žiadne požiadavky na rozsah a kvalitu takéhoto písomného podania. Je teda len na uvážení účastníka konania, v akej kvalite a rozsahu realizuje svoje podanie, pokiaľ toto podanie spĺňa náležitosti podania vyžadované zákonom. Preto ak

účastník konania realizuje svoje podania po obsahovej stránke jednoduché a stručné a napriek tomu je v konaní úspešný, nie je dôvodné, aby bol za takéto podania sankcionovaný nepriznaním trov, ak kvalita a rozsah podaní bola dostatočná na úspech v konaní.

20. K argumentu žalovanej, že úkon právnej služby uvedený v bode c) nie je úkonom vo veci samej v zmysle Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „) správny súd uvádza, že vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 03.12.2015 je zrejmé, že napriek tomu, že vyslovene nedefinuje, ktoré podania sú podaniami vo veci samej, podanie svojim obsahom smeruje k rozhodnutiu vo veci samej, ktorým rozhodnutie o odvolaní nepochybne je, keďže odvolanie bolo opravným prostriedkom a aj v žalovanou spomínanom komentári k Vyhlášky č. sa uvádza, že „za takéto písomné podania týkajúce sa veci samej možno považovať najmä spísanie žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, návrhov alebo podnetov na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov a spísanie vyjadrenia k takýmto úkonom.“ Vyjadrenie k odvolaniu teda v zmysle Vyhlášky č. je podaním vo veci samej.

21. K námietke žalovanej ohľadom účelnosti trov konania za úkon právnej služby uvedený v bode c), správny súd odkazuje na nález Ústavného súd Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý k danej problematike uviedol, že „trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva a súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. je účelnosť vlastnosťou procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

22. V danom prípade namietaný úkon nemožno hodnotiť ako neúčelný, nakoľko tento úkon vychádzal zo zákonných dôvodov a neprekročil ich medze, bol opodstatnený, vykonaný na riadne uplatňovanie práva na súde, sledoval cieľ a nebol vykonaný za účelom zneužitia práva na zastúpenie advokátom. Účelnosť si v danom prípade nemožno zamieňať s nevyhnutnosťou vykonania určitého úkonu, nakoniec ak by bolo cieľom zákonodarcu, aby bola účastníkovi konania priznaná náhrada iba za úkony, ktoré boli nevyhnutné na bránenie práva na súde, nehovoril by o účelnosti. Správny súd konštatuje, že žalovanej neprináleží hodnotiť obsahovú stránku uvedeného vyjadrenia alebo jeho rozsah, pretože je to právo procesnej strany v konaní vyjadriť sa v akom rozsahu uzná za vhodné.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok ( ).